Tsuki-chan

Nastal koniec roka a aký dobrý rok to bol, že? Toľko fajn vecí sa stalo, no nie? Napríklad .......... ............... ...... ... Áno, tento rok bol na prd. Utečenci, teroristi, strielanie, brexit, voľby. Zomrelo veľa slávnych ľudí z čoho ma najviac asi zarmútila smrť Davida Bowieho, navždy budeš môj najobľúbenejší kráľ goblinov. A taktiež zdochla nejaká gorila z čoho sa išli všetci posrať a tak si ju volili ako svojho prezidenta. Ľudia sa na všetko urážajú, namnožilo sa nám veľa špeciálnych vločiek a.k.a. ľudí, ktorí si myslia, že len preto lebo sú homosexuáli, inej farby ako je biela, tranzvestiti alebo majú nejaké úplne iné pohlavie vycucané z prsta sú špeciálni a musí tak s nimi byť zaobchádzané a ak nie je okamžite je zvyšok ľudstva rasistický, sexistický, homofóbny a neviem čo všetko. Až musím byť rada, že nie som hetero biely chlap lebo na nich sa v tomto roku kydalo najviac. Ako väčšina z týchto vecí tu bola už aj predtým, ale tento rok sa asi tak strojnásobili. Na druhej strane...

Sú tu Vianoce a viete čo to znamená? Že mám pre vás pripravené absolútne NIČ, yaaaay!! Ale nie, fakt, nemala som čas. Tento rok som bola do vianočných príprav zatiahnutá viac ako mi bolo milé keďže mama bola chorá a všetko som musela robiť ja. Viete si predstaviť štyri dni v kuse piecť, variť a upratovať? Na druhej strane, aspoň sa mám na čo vyhovárať: "Nemôžem sa učiť, mám veľa práce lebo Vianoce. Um, blog? Nie, na to nemám čas, musím piecť." Aby som vás aspoň trochu potešila chystám recenziu otome hry, najprv som chcela dokončiť Code:Realize , ale potom som si povedala: "Fuck it," najprv urobím recenziu na inú otome hru, ktorá začína byť otravne preceňovaná, tak moc otravne až mi to začína pripomínať Undertale a ja som fakt začala neznášať Undertale. Mystic Messenger, prvý alebo druhý deň po Vianociach očakávajte recenziu. Čo sa týka týchto Vianoc ani neviem čo od nich očakávať po tomto odpornom roku plnom sklamaní, ale hej k tomu až v Silvestrovskom špeciály: Tsu...

Toto je dlhšia kapitola ako zvyčajne býva, ale nechcela som ju deliť keďže je to predposledná kapitola. 28. Kapitola Pomaličky som začala otvárať oči. Išlo mi to naozaj ťažko a nevedela som prečo. Keď sa mi ich konečne podarilo otvoriť musela som ich hneď zatvoriť pretože slnko bolo príšerne ostré a ublížilo mi. Protestne som zamrnčala a zdvihla ruku pretože som si ju chcela dať pred tvár aby ma chránila. No aj moja ruka pôsobila veľmi ťažko a nedokázala som ju poriadne zdvihnúť ani udržať vo vzduchu. To viedlo ešte k väčším protestným mrnčaniam. Vtedy sa vedľa mňa niekto pohol, zhíkol a naklonil sa ku mne. "Biba! Biba si hore? Počuješ ma?" Zatriasol so mnou. Ten hlas som okamžite spoznala. "Rindou," zachrapčala som nespokojne. "Čo robíš v mojej izbe?" Spýtala som sa ho a po mnohých rýchlych žmurkaniach sa mi konečne podarilo udržať oči otvorené. Zaostrila som na neho. Niečo na ňom bolo iné, ale nevedela som prísť na to čo ho robilo iným. Možno vlasy. Podr...

Hej, dlho sme sa nevideli. Začali skúšky a život je ťažký. Hlavne preto, že tento semester sa mi vôbec nedarí, ale preto tu dnes nie som. Všimla som si, že na blogu skoro nič nepridávam a keď sa k niečomu zmôžem väčšinou je to odvecný článok o mojom živote a o tom ako mi všetko lezie ne nervy takže tento článok bude zameraný na to čo hneď ako druhé robím najčastejšie na tomto blogu: kydanie na anime. Aby som to upresnila Chronexia and the Eight Seals ani nie je anime. Je to fan projekt, vytvorený youtuberom Misty Chronexia, ktorý robí videá typu: 10 najsexi anime postáv, 10 najlepších anime scén- v skratke, sračky. No a tento chlapík si asi myslel, že len preto lebo zhliadol kopu anime je schopný napísať svoju vlastnú knihu a potom z nej vytvoriť aj svoje vlastné anime. Ako sa však hovorí: jeden myslel až to nedomyslel. Len preto, že niekto vidí za svoj život kopu anime ešte neznamená, že dokáže napísať vlastnú knihu. Lebo viete...ak chcete písať knihy mali by ste si nejaké predtým aj ...

7. epizóda Yuri on Ice obrátila celú anime komunitu hore nohami a MAPPA si len spokojne mädlí ruky. Hej, ako sa máte? Dlho som sa neozvala. Už niektorých počujem v diaľke kričať: "Tsuki kde sú nejaké články?!! A pokračovania fanfiction?!! Ty marha, zase na to kašleš!" No hej, tieto posledné dva mesiace boli veľmi neproduktívne na blogu, ale mám úžasnú výhovorku. Tomu by ste neverili, ale škola. Ja viem, originálne. Ale začínajú mi zápočty a mám preto len jedno slovo: Financie. Tanto rok mám totižto financie a budú musieť stáť pri mne všetci svätí aj nesvätí aby som ich spravila lebo z nich neviem nič a naša učiteľka je padnutá na hlavu. Minulý týždeň som robila semestrálnu prácu z financií a zabila som s tým celý víkend len aby som v pondelok v škole zistila, že to mám zle. Takže sa už neviem dočkať ako ma tento pondelok zjazdí...svet je krásny. Zabitý víkend, neznášam financie. Vypila som viac kávy ako je zdravé. Keďže všetká pozornosť bola presunutá na americké voľby Kubo T...

Ozval sa výstrel a okolo mňa presvišťala modrá energia. Bol to ľadový náboj. Zavŕtal sa Čiernemu Hannibalovi do tela a s ním trošku zaknísalo. Využila som situáciu a zahryzla sa mu Jinkou do brucha. Kúsok z mäsa mu to odrhlo a hneď na to moja zbraň zažiarila na zlato keď si do seba vložila silu Burstu. Rindou skočil do vzduchu a chcel sa Hannibalovi zavŕtať svojou Jinkou do krku ibaže na to už čierny drak zareagoval a odhodil ho svojou veľkou labou. Rindou v poslednej chvíli aktivoval štít, no rana bola tak silná, že nebyť Rena, ktorý ho vzadu zachytil narazil by rovno do steny kostola. Obehla som Hannibala zo zadu a vystrelila spŕšku nábojov do jeho neopancierovanej pravej laby. Ten sa však na mňa rýchlo točil a zahnal sa po mne. Začala som od neho skákať dozadu pritom ako zúrivo búšil labami na miesta kde som stála. Skočila som k Renovi a Rindouvovi, ktorí sa zviechali zo zeme. "Musíme sa rozdeliť, každý z nás ho obehne z inej strany. Jeho telo je celé z vrchu kryté pancierom, z...

27. Kapitola Ocitla som sa v nejakej malej izbičke. Vedľa mňa stál Ren vo svojej ľudskej podobe drobného chlapca s havraními vlasmi a žiarivými oranžovými očami. "Kde to sme?" Spýtala som sa ho a poobzerala sa po malej izbe. Oproti sebe pri stenách boli dve postele. Na zemi rozhádzaná kopa hračiek. Jedna skriňa v slabo zelenej farbe a malá knižnica. "Nachádzame sa niekde v Rindouvovej mysli, toto musia byť jeho spomienky. Poď, musíme sa presunúť ďalej, musíme nájsť miesto kde bojuje s Hannibalom," chytil ma za ruku a keď sme už chceli z malej izby výjsť vtrhli do nej dve deti. Dievča a chlapec. Dievča vyzeralo byť staršie. Mohlo mať okolo deväť rokov, chlapec okolo sedem. "Hej, Tsubaki vráť mi to!" Kričal namosúrene chlapec. "Nie! Aj ja sa chcem hrať s autami! Prečo ich rodičia vždy kupujú len tebe?!" Durdila sa a ruku s malým strieborným hračkárskym autom naťahovala do vzduchu aby na ňu chlapec nedočiahol. "Pretože si dievča!" Zavrčal ...