God Eater Burst (27.Kapitola-part 2)

---

Ozval sa výstrel a okolo mňa presvišťala modrá energia. Bol to ľadový náboj. Zavŕtal sa Čiernemu Hannibalovi do tela a s ním trošku zaknísalo. Využila som situáciu a zahryzla sa mu Jinkou do brucha. Kúsok z mäsa mu to odrhlo a hneď na to moja zbraň zažiarila na zlato keď si do seba vložila silu Burstu.

Rindou skočil do vzduchu a chcel sa Hannibalovi zavŕtať svojou Jinkou do krku ibaže na to už čierny drak zareagoval a odhodil ho svojou veľkou labou. Rindou v poslednej chvíli aktivoval štít, no rana bola tak silná, že nebyť Rena, ktorý ho vzadu zachytil narazil by rovno do steny kostola.

Obehla som Hannibala zo zadu a vystrelila spŕšku nábojov do jeho neopancierovanej pravej laby. Ten sa však na mňa rýchlo točil a zahnal sa po mne. Začala som od neho skákať dozadu pritom ako zúrivo búšil labami na miesta kde som stála.

Skočila som k Renovi a Rindouvovi, ktorí sa zviechali zo zeme.

"Musíme sa rozdeliť, každý z nás ho obehne z inej strany. Jeho telo je celé z vrchu kryté pancierom, zamerajte sa na jeho nekrytú pravú labu, musíme ho prinútiť stratiť rovnováhu aby padol alebo sa aspoň dostal do takej polohy aby sme na neho mohli zaútočiť zo spodu," rozdala som príkazy a oni prikývli. Každý me obehli Hannibala z inej strany. Ja z boku, Rindou sa postavil pred jeho hlavu, Ren za jeho chvost. Začali sme po ňom strieľať. Ja Rindou do jeho pravej laby, Ren do jeho chvosta. S Hannibalom zaknísalo, no podarilo sa mu udržať rovnováhu a hneď na to sa ohnal svojim mohutným chvostom dookola. Všetci sme skočili do vzduchu aby nás chvost nezasiahol a potom od neho cúvli dozadu.

"Ten bastard," zavrčal Rindou, "Nielen, že sa po každom našom boji zväčší, ale vždy aj zosilnie,"

V tom sa Hannibal postavil na zadné nohy a my sme už vedeli čo bude následovať.

"Štít!" Zvrieskla som a všetci aktivovali štít.

V Hannibalových labách sa sformovala fialová energia, ktorá pripomínala ostrie mečov a on sa tým začal oháňať po celom priestore kostola. Vrazil tým rovno do mňa a ja som zaletela o kúsok dozadu so štítom stále pred sebou.

Potom vrazil do Rena, nie raz, ale rovno trikrát. Tretí úder bol však tak silný až stratil rovnováhu a padol na zadok. Hannibal hneď po ňom skočil no našťastie ho Rindou stihol zachytiť a odskočil s ním na bok.

"Ďakujem," poďakoval sa mu Ren a Rindou prikývol.

Hannibal začal zúrivo chŕliť oheň všade kde sa len dalo. Všetci sme sa skrčili a úplne sa skryli za štíty, no aj tak som mohla cítiť ako sa mi Jinka v rukách zohrieva až to začalo byť neznesiteľné.

Musíme sa mu nejako dostať pod brucho, ktoré nemá obrnené!

Jedinou mojou nádejou je Burst.

Keď Hannibal prestal chŕliť oheň rozbehla som sa smerom k Rindouvovi a Renovi.

"Zaútočím na jeho nechránenú labu Burstom. Jeho sila by ho mala prinajmenšom vyviesť z rovnováhy. Vy dvaja to potom musíte využiť. Buďte pripravení máme len jeden pokus," povedala som a oni prikývly.

Tuho som zovrela Jinku a z nej vyšľahla zlatá žiara, ktorá ma celú obklopila. Vystrelila som do Hannibalovej tváre pár nábojov aby ho to aspoň nachvíľku oslepilo a potom som sa plnou rýchlosťou rozbehla mieriac na jeho pravú labu. Švihla som Jinkou tak silou až vzduch okolo nej zasvišťal a zarezala sa mu do laby. Zlatá energia vytryskla z Jinky a dokonala to čo moja zbraň nemohla. Úplne rozsekla jeho labu. S Hannibalom zaknísalo, tentokrát stratil rovnováhu a s bolestivým revom sa začal rútiť rovno k zemi. Hneď na to okolo mňa preleteli Rindou a Ren a zarezali sa Hannibalovi hlboko do brucha. Každý potiahol svoju zbraň na inú stranu a to Hannibala skoro celého prerezalo. Parkrát zatrepal nohami a bol mŕtvy.

Všetci sme od neho odstúpili.

"Je po ňom?" Spýtala som sa neisto.

"To ti neviem povedať, vždy keď som ho porazil vrátil sa. Znovu a znovu," zašepkal Rindou. Na to sa telo Hannibala rozplynulo.

"Musíme odtiaľto vypadnúť, vy dvaja sa musíte zobudiť a to čo najskôr," varoval nás Ren. Keď sme sa už chystali na odchod znovu sa za nami ozvalo vrčanie.

Hannibal sa znovu zhmotnil a bol ešte väčší ako predtým. Rindou nahlas zanadával.

"Prečo ma, kurva, nenecháš na pokoji!" Vrieskal beznádejne, "Chcem ísť domov!" Vyprskol.

Hannibala to však nezaujímalo. Bol taký veľký, že zaberal skoro pol miestnosti. Napriahol obidve laby do vzduchu a zahnal sa jednou po mne, druhou po Rindouvovi. Zablokovali sme ich svojimi štítmi, no on nás nimi začal tlačiť k zemi. Cítil som stúpajúce teplo v miestnosti. Chystal sa vychŕliť oheň. Ak nás teraz zasiahne je po nás. Zhoríme.

S panikou v očiach som sa pozrela na Rindouva, no ten mal na tvári rovnako vystrašený výraz ako ja. Srdce mi búšilo tak divoko až som mala pocit, že mi vyskočí z hrude. Kolená sa mi začali triasť. Nemali sme ako ujsť, nemali sme ani možnosť sa brániť.

"Biba," ozval sa zrazu Rindou, "naozaj ma to mrzí," povedal ospravedlňujúco.

"Aj mňa," zašepkala som plačlivým hlasom.

A vtedy sa to stalo. Za mnou sa ozval rev. Hlboký rev tigra a niečo na Hannibala skočilo. Odhodilo ho to dozadu takou silou až narazil do steny, ktorá sa zatriasla.

Bol to Vajra. Aragami, ktorý vyzeral ako kríženec leva a tigra. Ten Vajra, ktorého sme mali v znaku na uniformách a na stanici.

Ten Vajra, ktorý ma vtedy ako malú zachránil.

Bol to...

"Ren," zašepkala som a on sa na mňa otočil. Jinka v mojej ruke sa rozplynula a ja som sa zahľadela do jeho oranžových očí.

"Biba," zaznel mi v hlave jeho hlas. Zrazu na neho zozadu skočil Hannibal no Ren zo seba vychrstol také množstvo Burstu až ho tá zlatá žiara pritlačila k zemi a on nebol schopný sa ani pohnúť tak len zlostne vrčal.

"Ren čo to robíš?" Spýtala som sa ho a Vajra sa ku mne sklonil.

"Biba, použijem všetkú svoju silu Burstu. To Hannibala zastaví. Vy sa odtiaľto musíte dostať," povedal mi v mysli.

"Ale..." v hrdle mi vyschlo, "ak použiješ všetkú svoju silu tak...tak..." nedokázala som to ani vysloviť. Ren si pritlačil svoju tigriu hlavu o moje telo a obšuchol sa ňou o mňa ako veľká mačka.

"Biba ty si moje všetko, ak mám zomrieť aby si žila, kľudne to spravím. Veď predsa len som tvoja zbraň a štít," povedal nežne.

"NIE! Nie, nie! Ty nie si len moja zbraň ty si...ty si tiež moje všetko! Prosím Ren...musí predsa existovať iný spôsob!" Už som sa ani nesnažila zadržať slzy. Silno som ho objala a odmietala pustiť pretože som vedela, že ak ho teraz pustím navždy ho stratím.

"Biba prosím," šepkal.

"Nie!" rozvlykala som sa. Nachvíľku bolo ticho. Bolo počuť len môj plač a zvláštne šumenie burstu, ktorý stále pritláčal Hannibala k zemi.

"Pamätáš si keď sme vtedy uviazli spolu s Koutom a Somom v tom metre a ty si sa rozhodla obetovať aby sa oni odtiaľ mohli dostať živí?" Spýtal sa ma.

"Áno," povedala som tak ticho až som sa čudovala, že ma počul.

"A pamätáš sa čo si mi povedala keď som ťa prosil aby si to nerobila?"

Neodpovedala som.

"Povedala si mi: Ja musím, aj ty si bol ochotný pre mňa riskovať život, tak to pochop. Preto ťa teraz ja prosím. Biba, ja musím, musím vás zachrániť a iná možnosť nie je. Prosím, pochop ma, prosím, pusť ma," chcela som znovu protestovať, ale nedokázala som pretože Ren mal pravdu. A aj keď som nechcela, chápala som to. Vtedy v tom metre som chcela zachrániť Kouta a Soma zakaždú cenu a bolo mi jedno, že ma to bude stáť žvot. Len som chcela aby oni žili, aby boli šťastní a aby boli v bezpečí pretože boli moja rodina a mne na nich záležalo. Pretože by som bola radšej mŕtva ako žila s pocitom, že som ich stratila.

"Ren," zašepkala som a potom sa trošku od neho odtiahla stále ho však držiac obidvoma rukami za hlavu. Pozrela som sa do jeho prekrásnych oranžových očí. Aj ako Vajra bol nádherný.

"Ľúbim ťa," povedala som a prinútila sa k úsmevu.

"Aj ja ťa ľúbim Biba," zašepkal.

A vtedy som ho pustili. Bola to tá najťažšia vec čo som kedy spravila. Nedokázala som sa viac na neho pozrieť keď som sa mu otočila chrbtom a rozbehla sa k Rindouvovi. Nedokázala som to lebo som vedela, že ak to spravím vrátim sa naspäť k nemu ako sebecké dieťa a odmietnem ho nechať ísť. A to by nás stálo všetkých život.

Schytila som Rindouva za ruku a rozbehla sa s ním ku dverám, ktoré viedli z kostola. Zdalo sa mi, že si s Renom ešte pred tým vymenil pár slóv no ja som ich nevnímala. Jediné na čom som sa dokázala sústrediť bol neuveriteľný smútok v mojom srdci a dvere predo mnou.

Vtedy celé miesto zaplavila obrovská zlatá žiara, ktorá nás priam vyhodila k východu. Oslepilo ma svetlo. V ušiach mi začalo bzučať a potom sa všetko ponorilo do temnoty pretože som stratila vedomie.

Keď som sa z tej temnoty prebrala sedela som v jedálni našej našej stanice Dena. Oproti mne sedel Ren. Vedľa nás boli položené ružové plechovky First-Love džúsu, ktorý Ren tak zbožňoval. Inak bola jedáleň úplne prázdna a všade vládlo hrobové ticho.

"Biba," Ren sa na mňa zadíval, "sľúb mi, že budeš šťastná a že budeš svoj život žiť na plno," nežne sa na mňa usmial. Srdce ma zabolelo, ale tiež som sa usmiala.

"Sľubujem Ren," zašepkala som a potom sa ho spýtala:

"Povedz mi, bol si pri mne šťastný?"

Vtedy sa jeho úsmev ešte viac rozšíril.

"Áno, bol som s tebou veľmi šťastný,"

To mi stačilo. Aj keď to bolelo, vedela som, že ho môžem nechaď odísť bez hocijakých pochybností.

Vtedy sa za mnou otvorili malé dvere a ja som začula Koutov hlas:

"Dnes sme boli na misi a hádaj čo? Sprostý Chi-You nás napadol a hádaj koho zrazil k zemi takou silou až zaletel na Rindouva a tresol si hlavu o tú jeho? Mňa! Prísaham, že ma z toho hnusného Aragamiho raz porazí. A Soma s Alisou a Sakuyou sa na tom len smiali! Nie že by mi pomohli, načo? Na druhej strane bolo skvelé vidieť Soma sa po dlhej dobe smiať. Vieš, veľmi mu chýbaš,"

Potom som započula aj Alisu:

"Kouta ma dnes zobral predstaviť svojej rodine ako svoju priateľku. Vieš aká som bola nervózna? Bála som, že niečo pokazím, také hlúpe, veď už som ich predtým stretla. Ibaže predtým sme neboli vo vzťahu. Podarilo sa mi rozliať čaj, tak sa mi triasli ruky, no Koutova mama a Nozomi sa na tom len smiali. Prijali ma ako svoju. Neskôr som s Koutom pozerala Bugarally, ale bez teba to nie je ono, chýbaš tam aby si sa mohla nahlas rozčuľovať nad záporákom a nemám s kým riešiť páriky. Musíš sa už konečne prebudiť,"

"Naozaj im chýbaš," zasmial sa Ren, ani som mu nestihla odpovedať lebo tentokrát som začula Petra:

"Sestrička, celé zle. Sakaki zrušil digitálne zámky na dverách s tým, že aj tak to niekto stále hackuje a teraz musíme používať starodávne zamykanie kľúčami. Problém je, že neviem ako sa ti mám teraz vlúpať do izby. Soma sa minule nasral keď som ti šlohol zásoby sladkého. Vieš, on sa ti do izby nasťahoval. Nie, ako vážne. Povedal, že jeho izbu si má zobrať nejaký nováčik, že on bude bývať s tebou. Musel som mu pomôcť zbaliť všetok jeho bordel a preniesť ho k tebe. V tej tvojej izbe to teraz vyzerá ako po výbuchu. Och, a Sakaki tiež zrušil delenie chodieb na dievčenské a chlapčenské, povedal, že je to aj tak k ničomu keď si každý býva tam kde sa mu zachce. Keď sa preberieš bude ťa čakať fakt šok z tých všetkých zmien,"

A nakoniec to bol Soma, ktorého som započula:

"Hej Biba, Norami sa má dobre. Rastie ako z vody. Starám sa o ňu sám keďže ty si sa na to vykašľala. To si teda za matku ti poviem. Keby si mi aspoň nejaký návod nechala ako sa mám starať o mačku, ale nie, aj to som si musel hľadať na internete," potom si vzdychol, "začal som pracovať pod Sakakim ako jeho učeň. Vieš, našiel som otcove staré knihy a dokumenty z výskumov a celkom ma to zaujalo. Než som si to uvedomil úplne som sa do toho zažral a spolu so Sakakim sme už vymysleli spôsob ako môžu aj staré typy Jiniek získať Burst od Aragami bez toho aby im ho museli predávať bojovníci s novými typmi Jiniek a teraz pracujeme na tom ako zastaviť mutáciu v tele bojovníka aj keď už prekročila vysoké štádium. Ale neboj, stále som bojovník, mám to proste v krvi a bez toho aby som išiel do terénu nevydržím...Chýbaš mi...prosím, preber sa. Je toľko vecí, ktoré ti musím povedať,"

Vtedy som nachvíľku zavrela oči a otočila sa naspäť na Rena.

"Mala by som už ísť Ren. Všetci ma čakajú," povedala som. Stále som za sebou mohla počuť aj hlasy Rindouva, Sakuyi, Sakakiho a všetkých ostatných.

Ren prikývol. Vtedy sa aj za ním otvorili dvere. Narozdiel od tých mojich malých drevených boli tieto obrovské prekrásne biele dvojdvere. Keď som sa do nich zahľadela uvedomila som si, že v nich stojí Shio a za ňou celý Renov oddiel: Beatrice, Umi, Carlos a Ushio. Nie len to. Všimla som si tam aj Johannesa jeho manželku Aishu a mojich rodičov s bratom. Prekvapene som zhíkla, postavila sa zo stoličky a rozbehla sa smerom k tým dverám, no vtedy ma Ren zastavil. Pevne chytil moju ruku, postavil sa predo mňa a pokrútil hlavou.

"Nie, tam ešte nemôžeš. Ty musíš ísť tými druhými dverami," ukázal na moje drobné dvere.

"My ťa budeme čakať," ozvala sa moja mama a ja som sa na ň u zahľadela. V očiach ma znovu začali štípať slzy.

"Neboj, ešte sa stretneme, ale nie teraz, ešte musíš dlho žiť," usmial sa na mňa brat.

"Daj pozor na Soma a buďte spolu šťastní," povedal Johannes.

"A buď s ním trpezlivá. Je to dobrý chlapec," dodala Aisha.

Shio mi veselo zakývala.

"Biba, neboj, ja dám na Rena aj všetkých ostatných čo sú tu so mnou pozor. Ty daj zase pozor na Soma a ostatných. Budeme na vás čakať. Zase sa uvidíme, ale až neskôr," usmiala sa a ja som cítila ako mi slzy stekajú po tvári. Prikývla som a usmiala sa.

Potom som pozrela na Rena a silno ho objala.

"Ren, ďakujem za všetko," zašepkala som.

"Aj ja ďakujem Biba," povedal nežne. Potom sme sa z objatia pustili a on sa vybral k tým veľkým dverám za ostatnými. Tesne pred nimi sa zastavil a pozrel sa mojim smerom.

"Vidíme sa," povedal a s úsmevom mi zakýval.

"Áno, vidíme sa," odkývala som mu tiež s úsmevom. Potom vstúpil do dverí a jeho oddiel ho šťastne privítal. Objali ho zo všetkých strán a potom sa rozosmiali. Dvere sa pomaličky začali zatvárať. Posledný krát som pozrela na Shio.

"Buďte šťastní," zaželala nám.

"Aj ty a čakaj na nás," povedala som a ona prikývla.

"Budem, ale neponáhľajte sa," zasmiala sa.

Vtedy sa na mňa pozrel aj Ren s veľkým úsmevom na perách. Úsmev som mu opätovala. Nikto z nás viac neprehovoril. Nebolo treba. Všetko čo sme chceli sme si už povedali.

Dvere sa zatvorili a zmizli.

Ďakujem za všetko, môj strážny anjel.

Zotrela som si posledné zvyšky sĺz a vybrala sa k svojim malým dverám, z ktorých sa stále ozývali hlasy.

Je na čase sa prebrať.