Tsuki-chan

3. Kapitola Ichigo sa na druhý deň ráno spokojne povystieral, cítil sa výborne. Poobzeral sa dookola, ale Toushira nikde nevidel. Kde zase zmizol? Poškrabal sa po hlave a zadumane sa vybral špinavými ulicami mesta. "Hej, počuli ste to?" Začul zrazu rozhovor skupinky ľudí neďaleko neho. "Nie, čo sa stalo?" Spýtala sa žena. "Základňa neďaleko nás bola zničená. Že vraj sa tam objavili zombie, ktorý podliehali nákaze tretej fázy a úplne zničili opevnenie," odpovedal jej muž. "To je strašné a čo sa s tými ľuďmi stalo?" "Tí, ktorí nezomreli hľadajú nové útočisko," povedal muž. "Čo?! Ale to znamená, že môžu prísť aj sem. Chlape, to je problém ledva máme jedlo pre seba nie to ešte pre nejakých príživníkov," zamrmlal otrávene a znechutene ďalší muž. Ichigo na skupinku zazrel a s odporom sa obrátil. Ľudia sú tak neuveriteľne sebeckí, vedia myslieť naozaj len na seba a na svoje potreby. Mal chuť celú tu skupinku naraz zabiť, ale len tera...

Po dlhej dobre pokračovanie :-) 7. Kapitola Rukia s Ichigom sa vrátili na lúku, kde bol ešte pred nedávnom rozložený obrovský stôl s cukrovinkami, koláčmi, slanými dobrotami a čajom. Teraz to bolo všetko preč. Rukia sa pozrela, kde všetci zmizli. Stáli pod veľkým stromom a o niečom sa rozprávali. Podišli k ním a Momo sa jej hneď hodila do náruče. "Konečne si tu! Už sme sa začínali báť," šťastne sa na ňu pozrela. "Prečo pre ňu musel ísť zrovna Ichigo?" Zamrmlal Kokuto a naštvane na neho pozrel. Ichigo ho taktiež prebodol pohľadom. "Pretože jedine Ichigo vie, kde sa zdržuje keďže ju celú dobu sledoval," odpovedal mu Urahara a ďalej sa prehrabával v obrovskom zelenom ruksaku, ktorý mal položený vedľa seba. "Ale ja mu neverím, neverím, že nie je pod vplyvom Šialenstva," Odlepil sa od stromu, o ktorý sa opieral a podišiel bližšie k Ichigovi. "Mňa nezaujíma to či mi veríš alebo nie, stačí, že mi verí Rukia," zavrčal Ichigo. "Áno, lebo ťa...

3. Kapitola Kráľ hrdinov Cara padala do hlbokej čiernej tmy, ktorá nemala konca. Až po chvíľke si uvedomila, že v tej černote blikajú hviezdy. Boli však malé a nejasné akoby sa od Cari stále vzďaľovali a ich malinké svetielko postupne haslo. Mala pocit akoby sa ocitla vo vesmíre, ale to bola predsa blbosť nie? Veď skočila zo strechy školy a navyše keby bola naozaj vo vesmíre gravitácia by ju netlačila stále nižšie a nižšie. Ibaže tento pád nemal konca, čo sa to deje? A prečo vôbec skočila? Čo ju to napadlo? "Pokúsila si sa utiecť z toho umelo vytvoreného sveta a toto je výsledok," ozval sa v diaľke mužský šepot. Cara sa preľakane poobzerala okolo seba, no nič okrem černoty nevidela. Preto sa teda chcela prehovoriť, no v šoku zistila, že z nej nevyšiel ani hlások iba na sucho otvárala ústa ako nejaká ryba. "Hlupaňa, ty už teraz nemáš právo na nič, ani len rozprávať. Zmier sa s tým, tu v tejto ničote zomrieš," výsmešný šepot sa Care zaryl hlboko pod kožu až jej prenik...

Ja viem, že som sa tu veľmi dlho neozvala, ale mala som skúšky a nevedela som to s blogom pokombinovať tak aby som si našla čas aj na písanie článkov. Prepáčte, no ale už blog rozbieham tak na začiatok vám vtipne popíšem môj priebeh skúšok. Čo som sa naučila za toto skúškové obdobie? Prvá skúška ma čakala 7. 1. z makroekonómie, mala som sa nabifliť 360 otázok, čo si myslite učila som sa cez vianočné prázdniny? Samozrejme, že nie spamätala som sa až tri dni pred skúškou tak aj to moje učenie potom vyzeralo: Áno, naivne som si myslela, že za 3 dni sa naučím 360 otázok hlavne, keď druhý a tretí deň vyzeralo moje učenie takto: Tak sa dostavím na skúšku z makroekonómie, dostaneme testy, pozriem na prvú stranu a s radosťou zisťujem, že sú to presne tie otázky, ktoré som sa tak "silno" učila. Takže prvú stranu prejdem like a boss, no a potom test otočím na ďalšiu stranu a: "Aké bolo HDP na Slovensku v roku 2008?" No a celá strana je o otázkach na takýto spôsob. S hrôzou po...