Imperfekt (3. Kapitola)

3. Kapitola

---

Ichigo sa na druhý deň ráno spokojne povystieral, cítil sa výborne. Poobzeral sa dookola, ale Toushira nikde nevidel. Kde zase zmizol? Poškrabal sa po hlave a zadumane sa vybral špinavými ulicami mesta.

"Hej, počuli ste to?" Začul zrazu rozhovor skupinky ľudí neďaleko neho.

"Nie, čo sa stalo?" Spýtala sa žena.

"Základňa neďaleko nás bola zničená. Že vraj sa tam objavili zombie, ktorý podliehali nákaze tretej fázy a úplne zničili opevnenie," odpovedal jej muž.

"To je strašné a čo sa s tými ľuďmi stalo?"

"Tí, ktorí nezomreli hľadajú nové útočisko," povedal muž.

"Čo?! Ale to znamená, že môžu prísť aj sem. Chlape, to je problém ledva máme jedlo pre seba nie to ešte pre nejakých príživníkov," zamrmlal otrávene a znechutene ďalší muž.

Ichigo na skupinku zazrel a s odporom sa obrátil. Ľudia sú tak neuveriteľne sebeckí, vedia myslieť naozaj len na seba a na svoje potreby. Mal chuť celú tu skupinku naraz zabiť, ale len teraz si doplnil energiu ak zase použije svoju silu prepadne rýchlo bolesti a oni mu nestoja za to, aby sa prplal s každým z nich osobne.

Preto sa vybral preč. Toushira našiel pred východom.

"Tak čo?" Spýtal sa ho Toushirou a on len pokrčil plecami.

"Ujde to," zašomral.

"Tak teda môžeme ísť?" Spýtal sa a Ichigo prikývol.

Obidvaja opustili mesto, no len čo sa za nimi brány zatvorili čakalo ich nemilé prekvapenie. Obidvaja znechutene pozreli na čiernovlasého muža, ktorý bol človekom, no červenovlasý muž vedľa neho bol určite zbraň ako oni dvaja. Nie, vlastne nebol ako oni, pretože tento muž patril do rodu druhej generácie zbraní, číže dokonalej.

"Ale, ale nie sú to naši dvaja lúzri na úteku," uškrnul sa červenovlasý a nahol hlavu trošku na bok.

"Renji, odpusť si svoje poznámky," ohriakol ho pokojne čiernovlasý muž, ktorý bol zaručene majiteľom tejto dokonalej zbrane.

"No tak Byakuya nekaz srandu, trošku sa pobavíme kým ich zabijeme," uškrnul sa Renji a prach okolo neho sa zavíril.

"No super Fenrir," zašomral otrávene Toushirou.

"To nás už stihli vystopovať? Myslel som si, že im to bude trvať dlhšie," vzdychol si aj Ichigo.

"Tak či tak bez boja sa odtiaľto nedostaneme a to už som sa začínal báť, že to bude len ďalší nudný deň," uškrnul sa Toushirou.

"Užite si to, pretože ďalšieho sa už nedožijete!" dal sa Renji do bojového postoja. Toushirou s Ichigom pozreli na seba, prikývli a potom sa skokom od seba rozdelili s cieľom svojho protivníka obkľúčiť. "Byakuya, drž sa stranou, vybavím to. Aspoň ma celý Fenrir bude považovať za toho najlepšieho a najsilnejšieho! Zbraň, ktorá konečne zničila vyvrheľov, osiny v zadku, ktoré neboli pre nás ničím iným ako len príťažou. A ja jej nás konečne zbavím!" rozsvietila sa mu v očiach vášeň.

Ichigo nečakal...len pred nedávnom si dobil energiu, takže chcel tú možno lepšiu ale stále len kópiu zničiť čo najrýchlejšie. Nad originál nemá ani dokonalejšia zbraň! A to sa mu aj rozhodol predviesť, na zlyhanie ani len nepomyslel. Vyskočil a začal si formovať v ruke čiernu energiu, ktorú sa chystal vyslať na Renjiho, lenže ten naraz vystrel ruku smerom na Ichiga a zovrel ju v päsť. Vtedy akoby pocítil ako ho niečo pevne zovrelo a nedovolilo mu sa to nadýchnuť. Zalapal po dychu a padol k zemi.: "Parchant...." vyceril Ichigo zuby.

"Proste na dokonalejšie bytosti nemáte...už si priznajte, že ste nepoužiteľný a príliš zastaralý.... Patríte do starého železa..."

"Nemám rád ananás....a ty mi ho pripomínaš až príliš moc!" v tom sa zozadu vyrútil Toushirou a vystrelil na Renjiho, lenže ten akoby videl aj za seba, mávol druhou rukou a hneď na to do Toushira vrazil tak silný tlak až ho to odhodilo rovno do steny budovy, ktorá trocha popraskala.

No predsa len ešte pred tým stihol zasiahnuť Renjiho do hrude. "Och..tak takto vypadá moja krv..." siahol si trocha prekvapene prstom do rany a ochutnal chuť svojej krvi.: "Hm...zaujímavé....chcete ochutnať aj vy tu svoju??" jeho úsmev sa rozšíril a Toushirou si odpľul.: "Ja radšej ochutnávam niečo iné..." "Súhlasím....niekto sa tu príliš rozťahuje asi by sme mu mali pristrihnúť jeho krídelka.... Toto je naša pôda!!" vyštekol Ichigo po Renjim, ktorý sa na nich víťazoslávne uškŕňal. "Naozaj?? Nemám pocit, že by vám patrila."

Byakuya len postával obďaleč a pozoroval boj. Na rozdiel od Renjiho nechcel nič riskovať a tak bol v strehu, pripravený kedykoľvek zaútočiť.

"Zapamätaj si...protivníka by si nemal nikdy podceňovať pretože sa to môže stať tvojou najväčšou slabosťou..." Ichigo sa postavil na rovné nohy a v oboch rukách sa mu začali formovať čierne gule. Renji trocha skrivil úsmev, pretože svoj stisk nepovolil ani na sekundu tak ako to, že sa Ichigo môže hýbať? "Opakujem...to ty si ten kto má problém..." zaleskli sa Toushirovi oči a z energie ktorá z neho priam vystrelila popraskali všetky okna po okolí. No ani jednému vtedy nedošla jedná podstatná skutočnosť. Tam kde sa niečo deje, tam kde je pohyb, zvuk či svetlo tak presne to miesto začne lákať zombie....

Náhle obaja naraz použili svoju ohromnú rýchlosť a spoločne zaútočili na Renjiho z oboch strán. Ten ale oboch blokol a to tak, že Toushirovi chytil päsť a druhou rukou spredu Ichigovu nohu. Potom ich od seba odhodil. Ichigo mávol oboma rukami a počas letu hodil energie do Renjiho. Ten sa len s úsmevom pomaly uhol akoby Ichigov úder videl spomalene.: "Tomu chceš povedať rýchlosť? Ukážem ti čo to rýchlosť naozaj je!" odrazil sa od zeme a ani nie v sekunde sa objavil nad Ichigom a oboma rukami, ktoré spojil zovretím, mu vrazil tak silno do chrbta až mal pocit, že mu zlomí chrbticu. Obrovskou silou vrazil do zeme a zostal na nej chvíľu ležať.

"Uvidíme ako si poradíš s týmto..." bol Toushirou v kľaku a cez rameno si poskladal obrovskú po domácky vyrobenú zbraň, vypadala ako pancierová päsť ale s rozdielom, že ako náboj bola jeho energia, ktorá sa do nej hromadila a potom svoju silu vystrelil v plnom rozsahu smerom do Renjiho. Bola tak ohromná, že to Toushira odhodilo.

Ichigo zaregistroval žiaru oveľa skôr, vlastne stačilo mu vidieť Toushira a jeho preňho veľmi známu pózu, presne vedel, že to ide použiť tak sa ani nie v sekunde rýchlo odpratal. To isté chcel spraviť aj Renji ale on tomu už nestihol uniknúť. Mestom sa ozval silný výbuch ktorý privolal ešte väčšiu pozornosť zombie. Všetci sa okamžite svojim pomalým krokom vydali na miesto činu.

Toushirou sa trocha vydýchal a zotrel si pot z čela. Možno sú jeho schopnosti silné, ale za to spotrebujú obrovské množstvo jeho energie. Ichigo ma zase tu výhodu, že svoju silu môže používať aj pre zábavu. Nevyžaduje si toľko jeho energie no aj tak s ňou musí zachádzať opatrne. Zase až tak rozdielny si v tom nie sú.

"Hmmm pekný zásah ale nebol až tak presný..." usmial sa Renji, ktorý vystúpil z prachu a dymu len s malými ranami. "2:0 Ichigo si pozadu....vyhrávam." postavil sa Toushirou zo zeme.: "Ešte si ho ani raz netrafil."

Byakuya si uvedomil, že sa Ichigo na mieste nenachadá. Že by ho Toushirou zničil?? Nie...na to sú príliš dobre zohratý. Ich spolupráca je dokonalá vedia u toho druhého predpovedať čo sa chystá robiť akoby boli ich mysle prepojené. "Renji! Nad tebou!" skríkol a keď sa Renji otočil, zbadal ako je Ichigo vo vzduchu a mávol oboma rukami. Tým spravil dva temne poloblúky vzájomne sa prekrižujúce a vystrelil je do Renjiho. Tento krát sa nemieni uhnúť. Energiu, ktorá sa naňho nebezpečne rútila, sa pokúsil tou svojou vykryť.

Medzitým Toushirou zmizol, objavil sa pri Ichigovi, z kabátu mu hodil zbraň, odrazil sa od jeho ramena a vystrelil na Renjiho spolu s Ichigom. Oceľová guľka prešla veľmi hravo cez energiu zatiaľ čo Renji nevnímal čo sa de je za ňou len započul výstrely a potom bolesť vo svojej hrudi a bruchu.

Teraz sa už aj Byakuya rozhodol pridať do boja. Tiež si vytiahol svoje zbrane a pokúsil sa Renjimu pomôcť. "Toushirou..." Nemusel nič viac hovoriť, presne vedel čo po ňom Ichigo chce. Rozdelili sa a zatiaľ čo Toushirou mieril za Byakuyom, Ichigo nabil zbraň a začal strieľať po Renjim, ktorý sa mu neprestajne uhýbal a pri tom používal svoje schopnosti aby Ichiga opäť dostal do svojho zovretia a tento krát to už dokonal.No aj Ichigo sa mu nedal tak ľahko chytiť a do toho ešte aj strieľal naraz bola jeho obratnosť taká vysoká, že nech Renji robil čo chcel nedokázal Ichiga zasiahnuť. Ten sa neustále odrážal od aut, budov či iných mestských objektov.

Byakuya vystrelil smerom na Ichiga práve mu skočil parádne do cesty lenže to by sa tam nemohol ukázať Toushirou, ktorý ho vykryl a dokonalou presnosťou dal guličke do cesty svoju kovovú zbraň to stačilo na to aby nábojnicu vychýlil z dráhy. Aj keď jeho zbraň dopadla zničene na zem, Toushirou si nerobil starosti. Pristal v kľaku k zemi pri tom sa jednou rukou podopieral, potom sa postavil. Než Byakuya stihol vystreliť na Toushira on vystrel ruku smerom naňho, jeho oči sa strašidelne zúžili a v tej chvíli do Byakuyi začal vysielať tak nepríjemne vlny a tlak, že zbraň upustil a bol nútený sa chytiť za hlavu.: "Uaaaargh!!! Čo je to za príšerný tlak!!!?" držal sa za ňu s cieľom tu odpornú bolesť utlmiť alebo nepočuť.: "Prestaň!!!" pustila sa mu z nosa a uši krv. Mal pocit, že všetky žili v jeho tele začínajú praskať. No nebol jediný...Toushirou dal do toho takú silu, že aj jemu sa pustila z nosa krv.

"Byakuya!" obzrel sa Renji za nim a už sa objavil vedľa Toushira s cieľom ho kopnúť do hlavy a tak prerušiť to čo práve robil. "Na to zabudni!!" vykryl ho Ichigo jednou rukou a druhou v ktorej mal energiu mu vrazil spolu s ňou priamo do hrude. Bolo to akoby sa do Renjiho zaryla motorová píla.

"Neustále sa sústredil, bez toho aby na chvíľu povolil sa snažil Byakuyu zabiť. Ten naraz pocítil tretiu silu, ktorá zapríčinila, že sa jeho jedna ruka začala naprahovať za jeho zbraňou.: "Čo to..nemôžem ju ovládať!" snažil sa s tým bojovať, ale Toushirou bol silnejší. Zbraň priložil Byakuyovi ku spánku a pokúsil sa dosiahnuť toho aby potiahol za spúšť. Bakuya sa proti tomu snažil z posledných síl ubrániť, keď v tom....

Mestom sa začali ozývať nechutné zvuky. Zombie už dorazili.