Rukia in Madness (7. Kapitola)
Po dlhej dobre pokračovanie :-)
7. Kapitola
Rukia s Ichigom sa vrátili na lúku, kde bol ešte pred nedávnom rozložený obrovský stôl s cukrovinkami, koláčmi, slanými dobrotami a čajom. Teraz to bolo všetko preč. Rukia sa pozrela, kde všetci zmizli. Stáli pod veľkým stromom a o niečom sa rozprávali.
Podišli k ním a Momo sa jej hneď hodila do náruče.
"Konečne si tu! Už sme sa začínali báť," šťastne sa na ňu pozrela.
"Prečo pre ňu musel ísť zrovna Ichigo?" Zamrmlal Kokuto a naštvane na neho pozrel. Ichigo ho taktiež prebodol pohľadom.
"Pretože jedine Ichigo vie, kde sa zdržuje keďže ju celú dobu sledoval," odpovedal mu Urahara a ďalej sa prehrabával v obrovskom zelenom ruksaku, ktorý mal položený vedľa seba.
"Ale ja mu neverím, neverím, že nie je pod vplyvom Šialenstva," Odlepil sa od stromu, o ktorý sa opieral a podišiel bližšie k Ichigovi.
"Mňa nezaujíma to či mi veríš alebo nie, stačí, že mi verí Rukia," zavrčal Ichigo.
"Áno, lebo ťa ľúbi a láska ľudí, bohužiaľ, zaslepuje," odvrkol Kokuto.
"Hej, no tak nechajte toho," rozdelila ich Rukia.
"Nemáme čas na to hádať sa medzi sebou. Musíme sa vybrať za Srdcovou kráľovnou," povedala a oni ešte raz na seba škaredo zazreli a potom sa každý vybral inde.
"Ako som už povedal aby sme sa dostali k Srdcovej kráľovnej musíme prejsť cez les tigrieho páru," ozval sa Urahara.
"A ako som už aj ja raz povedal nepustia nás tade lebo nás neznášajú, teda pardon, jeho neznášajú!" Toushirou ukázal prstom na Ichiga a ten na neho zagánil.
"Ale Rukiu zbožňovali," oponovala mu Momo.
"To bolo predtým než z nášho sveta spravila túto odpornú kašu," zašomral načo od Momo schytal pohlavok.
"Nepočúvaj ho Rukia je to idiot," ospravedlňovala ho hneď.
"To je v poriadku, aj tak má pravdu," slabo sa pousmiala Rukia.
Všetci sa vydali na cestu a Rukia si znovu mohla pozrieť čo všetko jej chorá myseľ spôsobila, spustošené lesy, krvavé jazerá, pôda suchá, stromy mŕtve. Všade samé príšery a mŕtvi ľudia, bol to pohľad ako vystrihnutý z hororovej scénky. Najhoršia bola tá beznádej, ktorú Rukia cítila úplne všade. Priam ľudí nútila, aby sa vzdali všetkého čo im ešte v životoch zostalo.
"Rukia," prehovoril zrazu nejaký dievčenský hlas a ona sa prekvapene pozrela na Momo, no tá kráčala vpredu s Toushirom a o niečom s ním horlivo diskutovala.
"Rukia," ozval sa ten hlas znovu a ona so šokom zistila, že to sa jej prihovára meč, ktorý mala schovaný v pošve. Bola to Sode no Shirayuki.
"Rukia musím ti niečo dôležité povedať, musíš sa okamžite dostať od..."
"Hej, Rukia si v poriadku?" Od šoku ňou trhlo, keď Ichigo položil svoju dlaň na jej plece.
"Och, áno, prepáč, zamyslela som sa," rýchlo zo seba vyhabkala.
"Už sme pred lesom," povedal a ukázal prstom smerom pred seba. Rukia zdvihla zrak a od šoku skoro zabudla dýchať. Pred nimi sa rozprestieral obrovský, nádherný zelený les. Až sem mohla cítiť jeho sviežu vôňu a počuť štebot vtáčikov.
Les medzi všetkou tou beznádejou a smrťou nádherne žiaril ako klenot nachádzajúci sa na hromade špiny. Pohľad naň vracal človeku nádej a radosť do života.
"Akoto, že ten les je taký nádherný?" Spýtala sa Rukia a Urahara pokrčil plecami.
"To vie iba tigrí pár, toto miesto je jediné, ktoré ešte nebolo ovládnuté Šialenstvom," vysvetlil jej.
"Myslíte si, že je to vďaka tigriemu páru?" Spýtal sa Toushirou.
"Určite nie, sú síce silní, ale ani oni nemajú toľko sily, aby také veľké množstvo lesa ochránili pred Šialenstvom," zamrmlal Kokuto.
"Tak či tak ľudia a zvieratá, ktorým sa podarilo uniknúť pred Šialenstvom našli útočisko na tomto mieste. Aj my s Toushirom sme tu dlho žili," Momo nadšene štuchla do Toushira a ten len niečo zamrmlal.
Všetci podišli k lesu a Rukia si po chvíľke všimla priesvitnú bariéru, ktorá ho celý obklopovala.
"Ta bariéra," zašepkala.
"Áno, drží Šialenstvo od lesa," pritakal Ichigo.
Rukia sa jej pokúsila dotknúť rukou, no prešla skrz ňu. Vyplašene cúvla dozadu.
"Bariéra pustí každého kto nie je nakazený Šialenstvom, teraz aspoň uvidíme či Ichigo hovorí pravdu," Kokuto pozrel na Ichiga a ten sa uškrnul. Bez slova sa vydal k bariére, ktorá ho bez zaváhania pustila. Všetci, okrem Rukie, prekvapene vytreštili oči. Otočil sa na nich a zasmial sa.
"Podľa vašich výrazov usudzujem, že nikto z vás mi neveril, že už nie som ovládaný Šialenstvom," povedal. Momo a Toushirou zahanbene odvrátili zrak, Kokuto na neho neprestal zazerať a Urahara sa usmial, no jeho úsmev bol niečím desivý.
"Tak toto je zaujímavé," zašepkal si sám pre seba a skryl svoj úsmev za vejár.
Ichigo chcel znovu vyjsť von, keď sa za ním ozvalo mohutné mačacie zarevanie a hneď na to sa na neho vrhol veľký šabľozubý tiger. Momo od šoku zvrieskla, no Rukia aj na svoje vlastné začudovanie zareagovala veľmi rýchlo. Tasila Sode no Shirayuki a vtrhla do bariéry pripravená tigra zabiť, no okamžite ako napriahla zbraň sa ozvalo zašušťanie v kríkoch a zboku na ňu vyletel o niečo menší obyčajný tiger. Zvalil ju k zemi a meč jej vyletel z ruky.
"Zmizni zo mňa!" Zvrieskla Rukia a pokúsila sa ho zo seba zhodiť, no tiger bol oveľa silnejší. Na pomoc jej pribehol Kokuto v podobe vlka, ktorý sa na tigra vrhol. Ichigo sa za ten čas zmenil do svojej mačacej podoby a tak bol schopný sa spod veľkého šabľozubého tigra dostať.
Hneď bežal na pomoc Rukie, ale v tom sa stalo niečo zvláštne, tiger akoby zamrzol namieste keď si lepšie prezrel Rukiinu tvár a zmenil sa do podoby krásnej ženy s dlhými čiernymi vlasmi zachytených v dvoch copoch.
"Rukia si to ty?" Spýtala sa jej.
"Á-Áno," vykoktala zo seba prekvapene. V tom mladú ženu Ichigo zozadu schytil načo hneď zareagoval šabľozubý tiger.
"Ichigo pusti ju!" Zvrieskla Rukia a zároveň s ňou žena zakričala na šabľozubého tigra:
"Ggio stoj!"
Šabľozubý tiger sa zastavil a s vrčaním pozrel na Ichiga, ktorý pustil ženu na zem. Hneď ako to urobil sa tiger premenil na čiernovlasého muža a rozbehol sa k žene.
"Soifon zbláznila si sa, to je Kurosaki! Ten bastard je pod vplyvom Šialenstva!" Zavrčal.
"Určite už nie je, keď ho bariéra pustila a navyše prišiel aj s Rukiou," šťastne na ňu pozrela a mužove oči sa tiež veselo rozžiarili.
"Rukia!" Vyhŕkol a objal ju. Všetci, okrem tigrej ženy, na to zostali prekvapene civieť.
"Čo sa to deje? Ja som si myslel, že nás neznášajú," zamrmlal Toushirou.
"Nás možno áno, ale Rukiu majú očividne stále radi," usmial sa Urahara.
Komentáre
Zverejnenie komentára