Tsuki-chan

Nenávidím žáner isekai. Nič horšie ako hlavný hrdina, ktorý je v skutočnom živote lúzer prenesený do fantasy sveta kde mu zrazu všetci bozkávajú nohy. Na jednej ruke by som spočítala isekai, ktoré by stáli za zmienku. Vždy som sa vyhýbala isekai žánru ako Naruto svojim rodičovským povinnostiam, ale nedá sa predtým utekať večne pretože Yutube Recomendation je silný nepriateľ. Aj keď sa ho snažíte ignorovať nakoniec neodoláte. Tak som spoznala nový druh isekai žánru. Vďaka youtube videu na manhwu Who Made Me Princess, tiež známu ako aj Suddenly I Became Princess. Tento poddruh isekai je známy jednou spoločnou črtou: Hrdinky zomrú vo svojom svete a narodia sa v inom neznámom, ktorý je z knihy, komiksu alebo hry, ktorú hrali. No nenarodia sa ako hlavné postavy, ale záporáčky alebo vedľajšie postavy, ktorých osudom je vždy zomrieť. PRÍBEH Lee Ji Hye jedného dňa v robote nájde knihu s názvom "Lovely Princess". Dej tejto knihy je o dvoch princeznách. Prvorodená Athanasia, ktorej mam...

Ani neviem akoby som tento článok nazvala, ale rada by som sa vyjadrila čo sa so mnou posledný rok dialo a prečo blog stagnuje. Takže potom čo som úspešne doštudovala začala som robiť v cestovnom ruchu, a to v cestovnej kancelárii (vzhľadom na terajšiu situáciu veľmi na p*** rozhodnutie). Prvé 4 mesiace boli najhoršie a v podstate práca s ľuďmi je na kkt tak celkovo (vyhýbajte sa jej). V práci bývam do večera, potom prídem a som rada, že som a po dlhom dni neustáleho počúvania a rozprávania sa s ľuďmi sa mi nič nechce. To je v podstate dôvod prečo som prestala na blog písať, nechcelo sa mi ani len otvárať word. Anime som úprimne nepozerala skoro vôbec. Potom mi zdochol môj notebook. Nový som si kúpila pred 3 mesiacmi čo som celkom dobre vyčíhala lebo teraz by som si už nekúpila nič. Čo sa týka karantény prežívam ju v pohode, konečne sa mi vrátila chuť aj blogovať takže to vnímam ako pozitívum. Prídem asi síce o prácu keďže už nám šéfko písal, že potrebuje s každou z nás volať samostatn...

"Keby bolo možné Bleach vytvoriť ako live action film potom by som nekreslil manga, pretože chcem vytvoriť niečo čo môže byť prevedené len v manga podobe," -Kubo Tite, Shonen Jump interview z roku 2006 (keď mal ešte prachy a Bleach bol slávny) V poslednej dobe má Netflix pocit, že musí každé anime pretvárať do live action- lebo doteraz im to vždy vyšlo úžasne. Takže si povedali, že potom nehoráznom fiasku z Death Note a Full Metal Alchemist urobia ďalšie live action. Tentokrát Bleach. Je Bleach dobrý live action film? Nie, nie je. Aj keď teda je to určite jeden z tých lepšie spracovaných live action filmov podľa anime. Čo teda nehovorí za veľa keďže jeho konkurencia je pár holyúdskych filmov kde sa američania všetkých možných rás okrem tej azíjskej hrajú na japancov pričom im absolútne uniká pointa originálných diel keďže sa snažia pchať do riti obrovským masám ľudí a ďalších pár kde sa japonci, ktorí nevedia urobiť dobré CGI efekty aj keby na tom závisel ich život, hrajú na...

Po sto rokoch prichádzam na blog s dojmami na one-shot Burn the Witch. Prídavok Kuba Tite k Bleach svetu a poviem vám, bude to jazda. Takže sa pripútajte. Ja potom čo som dočítala Burn the Witch: Nie je na tomto blogu žiadným veľkým tajomstvom, že nie som veľkým fanúšikom Kuba Tite. Chcem tým povedať, že náš vzťah je veľmi komplikovaný. Mal svoje svetlé stránky, ale väčšinu rokov som sa ho držala len zo zvyku a aj keď mi veľa ľudí hovorilo: "Tsuki je na čase ho nechať ísť, pozri na neho, nič dobré ťa už s ním nečaká," ja ako taká krava som si nedala povedať. A potom keď už aj ukončil Bleach som sa k nemu stále vracala akoby som čakala nejaké zázračné zmŕtvychvstanie tohto stroskotaného vzťahu. Toto sú moje dojmy na one-shot Burn the Witch a.k.a. Shitty anime times in Hogwarts a.k.a. Little Witch Academia was cool so I took the concept and shit all over it. Predom upozorňujem, že mám už nejaké to promile alkoholu v sebe aby som sa touto katastrofou vôbec preluskala takže prípa...

Áno, je to tak. Konečne som Mgr.. Po rokoch strávených na vysokej, ktorá ma stála skoro všetky moje nervy a vôlu žiť som konečne zapísaná s titulom na úrade práce ako nezamestnaná. HURÁÁÁ ( btw, hľadám prácu ak by niekto z vás ponúlal ). Moje vyhliadky do budúcnosti sú zatiaľ dosť čierne, ale svoju prvú etapu života, školského života, mám úspešne za sebou a konečne môžem na školu kydať v plnom rozsahu bez toho aby som sa bála, že ma odtiaľ vylúčia. Keď som sa tak pozerala na ponuky práce zistila som, že aj keď sú z odboru, ktorý som študovala moja škola ma na nič z toho nepripravila, takže dííky, nie, že by som mala nejaké veľké očakávania. Ale aj tak som rada, že už mám po vysokej. ďalší rok strávený nad zbytočnými poučkami a deleniami by som nezvládla, už teraz som mlela z posledného. Dosť sa to podpísalo aj na mojom blogu keďže som skoro vôbec nič nepridávala, ale ďakujem všetkým čo sem aj tak chodili :-) A čo sa týka blogu. Slávime okrúhle výročie. 10. rokov . Takže: VŠETKO NAJLEPŠ...

Mood after Avengers: Infinity War: Dlho som tu nebola lebo sa mi blížia štátnice takže mám toho veľa, hlavne keď ešte nemám úplne doriešenú diplomovku. Neviem sa dočkať dňa kedy konečne opustím tú prekliatu školu, mám dosť učenia sa, mám dosť celého našeho školského systému a ak mi ešte raz niekto povie ako veľmi mi bude škola po pár rokoch chýbať asi budem mať zúrivý amok. Mám toho plné zuby, jediné čo robím celé dni je, že buďto niečo píšem do školy, učím sa, alebo tam behám ako taká pizda zanášať debiliny, ktoré iné školy vedia vybaviť pomocou mailov, ale nie: "Modernizácia? Elektronizácia??? Skúšať použiť internet a počítač?? Čo je to ten dží-mejl??? Ako to myslíš, že sa dá aj dohodnúť cez ten mejl aby si sem nemusela dlhé hodiny cestovať??????" - moja škola, každý zkurvený rok. Môj počítač je celý zaprataný vecami na štátnice a diplomovku, všade po izbe sa mi váľajú papiere spojené so školou, v mojom mobile sú upomienky aby som si nezabudla vybaviť veci na štátnice, je ...

Už dávno tu nebol článok kde by som sa na všetko sťažovala a hádzala vinu na každého okrem seba tak som sa rozhodla, že to napravím. Ako sa máte? Ja moc dobre nie. Ale hej, každý máme v živote svoje lepšie chvíle a aj tie horšie. Keďže som piatačka na vysokej akurát končím svoje magisterské štúdium a moja škola robí všetko čo je v jej silách aby mi aj posledné mesiace strávené tam znepríjemnila a zkomplikovala ako sa len dá. Nielenže nestíham písať svoju diplomovku lebo ju musím stále upravovať pretože školiteľka v jednom kuse mení názor a s ničím nie je spokojná a tak som v takom sklze, že už teraz mi je jasné, že to budem odovzdávať na poslednú chvíľu, ale ešte k tomu sa aj musím učiť na zápočty a skúšky. Lebo možno na iných školách sa už piataci neučia lebo sa sústredia len na diplomovku, ale nie na našej. Na tej našej urobia všetko preto aby vám skrátili čas na písanie diplomovky len aby vás aj posledný semester videli trpieť pretože: "Tá dnešná mládež sa vôbec nevie správať, ...