It's A Hard-Knock Life

Už dávno tu nebol článok kde by som sa na všetko sťažovala a hádzala vinu na každého okrem seba tak som sa rozhodla, že to napravím.

---

Ako sa máte? Ja moc dobre nie. Ale hej, každý máme v živote svoje lepšie chvíle a aj tie horšie. Keďže som piatačka na vysokej akurát končím svoje magisterské štúdium a moja škola robí všetko čo je v jej silách aby mi aj posledné mesiace strávené tam znepríjemnila a zkomplikovala ako sa len dá.

Nielenže nestíham písať svoju diplomovku lebo ju musím stále upravovať pretože školiteľka v jednom kuse mení názor a s ničím nie je spokojná a tak som v takom sklze, že už teraz mi je jasné, že to budem odovzdávať na poslednú chvíľu, ale ešte k tomu sa aj musím učiť na zápočty a skúšky.

Lebo možno na iných školách sa už piataci neučia lebo sa sústredia len na diplomovku, ale nie na našej. Na tej našej urobia všetko preto aby vám skrátili čas na písanie diplomovky len aby vás aj posledný semester videli trpieť pretože: "Tá dnešná mládež sa vôbec nevie správať, boo-hoo, komunisti 4ever!"

Ako je normálne, že staršia generácia sa sťažuje na tú mladšiu. aj my to robíme, ale venovať tomu na každej prednáške viac ako polhodinu je strata môjho času. Nech o tom rumázga doma s príbuznými.

Akoby to nestačilo posledný rok môjho študentského života nám dali s kamarátkou na izbu tú najhoršiu spolubývajúcu akú som za celých 9 rokov môjho intrákového života (rátam aj strednú) zažila. Je to nejaká mladá Ukrajinka, ktorá si asi myslí, že len preto lebo je z inej krajiny môže si tu robiť čo chce. Hlasné púšťanie hudby keď som sa chcela učiť, vodenie si neskoro večer na izbu svoju ukrajinskú bandu, neustály bordel na izbe, v sprche, na záchode, nerešpektovanie toho, že keď druhý spí má byť ticho, robenie bordela aj v noci keď sme spali. A najhoršie na tom všetkom bolo, že sa s ňou nedalo dohodnúť a normálne porozprávať lebo princeznú nič nezaujímalo a keď nebolo podľa nej nemohlo byť nijako. A aby nám to dala jasne najavo vždy keď som s ňou chcela mať normálnu konverzáciu a stanoviť určité pravidla s odvrknutím odišla preč a potom neustále trieskala oduto dverami.

Môj pohár trpezlivosti pretiekol veľmi rýchlo a keď sa raz o tretej v noci chystala na zábavu a rozhodla sa, že si uvarí v izbe kde sme spali kávu (aj keď máme na chodbe malú miestnosť kde skladujeme všetky kuchynské potreby a tým myslím aj kanvice) a bude trieskať o sto šesť vstala som a na to aká som bola naštvaná celkom v kľude, na moje pomery, som jej vysvetlila, že tu nemá čo robiť bordel o tretej v noci. Keď mi však na to odvrkla, že to nie je jej vec, že my spíme ten pohár trpezlivosti doslova praskol a spustila som. A tým, že som spustila myslím, že som na ňu tak navrieskala, že ňou až od šoku trhlo. Ani si už nepamätám kedy naposledy som tak na niekoho nakričila. Chuderka moja kamarátka sa radšej z postele ani neozvala.

Myslela som si, že vzhľadom na jej povahu mi útok opätuje, ale asi som ju vyviedla z miery viac ako som sa domnievala. Keďže na tie svoje "párty" chodí s kamoškami potajomky lebo ani jedna z nich nie je plnoletá svoj výbuch som zakončila tým, že sa na to pôjdem sťažovať vedúcej. Ráno sa už vracala potichu a odvtedy sa so mnou nesnažila dostať do konfliktu.

Za to s mojou kamarátkou áno. Ona je totižto veľmi nekonfliktný človek a takýmto hádkam z očí do očí sa snaží vyhýbať. Kým som na izbe bola ja všetko bolo v poriadku lebo Ukrajinka po mojom výbuchu pri mne držala hubu, ibaže mám iný rozvrh ako ona a tak chodím na intrák o tri dni neskôr a ona za ten čas musí byť s ňou. No samozrejme si slečinka zase pri nej vyskakovala lebo si uvedomila, že ona nie je taká agresívna kunda ako ja. Minule mi volala, že si chcela v noci zhasnúť ale Ukrajinka jej to nedovolila a svietila tam naschvál do tretej v noci a keď si raz musela robiť diplomovku a zrovna nešiel internet použila kábel cez ktorý vždy ide a hentá krava jej ho bez opýtania vytrhla a zapojila si do svojho notebooku. Keď mi to písala chytala ma ďalšia vlna nervov, ale nevedela som ako jej pomôcť lebo, áno, ja môžem na ňu nakričať, ale kým tam nie som nedokážem ovplyvniť situáciu. Našťastie sa na ňu minule bola tá kamarátka vážne sťažovať u vedúcej lebo toho už mala plné zuby a tá jej tak vyčistila žalúdok (a pripravila ju o prachy za porušovanie poriadku), že odvtedy sa konečne skľudnila.

Bola som chorá, chrípkové obdobie ma tento rok neminulo a liečila som sa dva týždne. Viete, vždy som si myslela,že ľudia preháňajú keď mi hovoria, že ich tak bolelo hrdlo, že nemohli ani rozprávať. Už si to nemyslím lebo to isté sa stalo mne a bola som bez hlasu 4 dni a potom som ešte týždeň znela ako ťažký fajčiar. Najhoršie bolo, že som ani nemohla nič jesť a piť. Jeden pohár obyčajnej vody som pila dobre, že nie hodinu a najhoršie bolo keď som musela zapíjať lieky, to som myslela, že ma porazí. To sa ani nezmieňujem o tom, že som nemohla prehĺtať sliny a ako naschvál som mala potrebu neustále prehĺtať sliny lebo z nejakého dôvodu som slintala ako buldog. Ale už je to v celku fajn, už iba občasne kašlem.

Kvôli diplomovke nemám na nič čas. Konečne som si kúpila tú novú Legend of Zelda: Breath of the Wild a nie a nie to dohrať. Týmto štýlom Zelda zostane navždy uväznená, ale hej, načo je nám princezná Zelda keď máme princa Sidona? Aj tak je tá hra dosť precenená podľa mňa. Akože neberte ma zle, je nádherná s krásnym prostredím a tá voľnosť je úžasna, ale zase ten nulový príbeh a neskoršia jednotvárnosť ma ubíja. Nehovoriac o tom, že tie zbrane sa ničia tak rýchlo akoby snáď boli zo skla a Master Sword je úplne k ničomu.

Ešte k tomu mám rozohranú ďalšiu RPG, Blue Reflection, a veľmi som si ju zamilovala lebo je to niečo na spôsob Sailor Moon (I'm slut for mahou shoujo genre), ale niektoré tie fanservice aspekty ma tam štvú. Príbeh je o Hinako, ktorá sa chcela stať profesionálnou balerínou, ale kvôli zraneniu už nemôže viac tancovať. Získa však špeciálne schopnosti a stane sa z nej Reflector. S touto silou prichádza aj nová možnosť pre Hinako zbaviť sa nadobro svojho zranenia a vrátiť sa naspäť k tancu,.

Ide vlastne o typické mahou shoujo kde hrdinka ochraňuje svet pred nadprirodzenými príšerami. Škoda, že už Sailor Moon dávno nemali nejakú hru. Toei by mohlo niečo vymyslieť spolu s Bandai Namco veď majú hry aj pre One Piece a Dragon Ball.

BTW, tá obalka pre hru je veľmi pekná.

Všetky anime túto sezónu som dropla až na Cardcaptor Sakura a Koi wa Ameagari no You ni čo som ani nechcela pozerať lebo je to romantika a romantické žánre v anime sú takmer vždy o ničom alebo teda skôr o tých istých klišé trofejách stále dookola. Ale nakoniec som zistila, že je to asi jediné čo sa mi z tejto sezóny páči a to ide o anime kde sa 17 ročné dievča zamiluje do 45 ročného muža.

To je asi na dnes dosť sťažovania. Už pracujem na ďalšom diely "Cez nostalgické okuliare", pokúsim sa to dokončiť čo najskôr, ale fakt neviem kde sa mi podarí vopchať môj voľný čas keď sa musím učiť na zápočty a pisáť diplomovku. Tak zase nabudúce.