Tsuki-chan

UPOZORNENIE: Článok obsahuje dôležité spoilery z Killing Stalking, Oyasumi Punpun, Redemption Camp, Gangsta., Cruel Kiss of Stockholm a Okane ga Nai. Článok taktiež rozoberá témy ako psychické a fyzické týranie, znásilnenie a duševné choroby. Ak sú vám tieto témy nepríjemné, prosím, článku sa vyhnite. Killing Stalking je manhwa, ktorú asi tak pred necelým rokom potom čo skončilo Yuri on Ice objavil ten istý fandom pretože sa už nemali nad čím rozplývať keďže MAPPA im ukázala prostredný prst a rozhodla sa radšej spraviť 2.sezónu Rage of Bahamut kde sa homo páru dočkajú asi tak ako snehu v lete. Preto potom čo vyhlasovali ako zbožňujú YoI lebo: "Reprezentuje zdravý vzťah dvoch hemosexuálov," skočili rovno na Killing Stalking pretože obidve diela sú si veľmi podobné. A tým podobné myslím to, že obidvaja hlavní hrdinovia majú čierne vlasy...a to je všetko...žiadná iná podobnosť tam nie je. Killing Stalking je príbeh o psychicky narušenom stalkerovi Yoonbumovi posadnutým mužom me...

Kým ostatní riešia zaujímavejšie diela ako je Berserk a či Casca nakoniec zradí Gutsa (určite áno), my sa presunieme do hlbšej, nudnejšej a oveľa obohranejšej diery, ktorou je Boruto. Môj vzťah k anime Naruto je trpko sladký. Na jednej strane mi moja nostalgia k nemu bráni ho úplne nenávidieť a to malé dievča vo mne, ktoré ho kedysi tak rado pozeralo ho stále miluje, no na druhej strane si je tá druhá časť plne vedomá, že ako roky plynuli sa Naruto premenil na totálny bullshit, ktorý si sral do vlastnej huby a Štvrá Shinobi Vojna bol klinec do rakvy tomu všetkému. Preto som bola voči Borutovi veľmi skeptická. Hlavne potom čo som videla aj film. Ako som spomínala v mojej recenzi na film prvá časť filmu sa mi veľmi páčila keďže bola zameraná na konflikt medzi Borutom a Narutom, ich narušené vzťahy a taktiež na pokusy obidvoch tieto narušené vzťahy napraviť. No druhú časť filmu kde sa to všetko náhle rozpadlo hlúpym únosom Naruta a ešte hlúpejším finálnym bojom, po ktorom sa všetko zázrač...

Hádajte kto je späť? Už ste si mysleli, že ma nikdy neuvidíte čo? Priznám sa blog bol teraz veľmi prázdny, ale tento semester bol zatiaľ ten NAJHORŠÍ semester aký som zažila. Ani moje štátnice na bakalára neprebiehali tak zle ako tento semester. Možno, že som už moc stará na školu a proste mi už to učenie nejde, ale v poslednej dobe mám problém naučiť sa tri blbé strany na hociaký predmet takže si viete predstaviť moju frustráciu keď sa mám učiť 200 stranovú knihu kecov, ktorým ani nerozumiem. Niekedy mám pocit, že tie veci čo čítam v tých našich skriptách sú v nejakom mimozemskom jazyku, ktorý ešte nikto nebol schopný rozlúštiť a ja sa to mám učiť naspamäť. Najviac ma dokáže doraziť to keď je v tých skriptách toľko chýb, že jeden musí rozmýšľať či vôbec vo Worde používajú autokorekt alebo či to po nich niekto číta. Ako vážne, pýtajú za tie knihy 16 € a potom v troch vetách za sebou napíšu tým namiestom tím. S hľadiska miesto Z hľadiska. Minule keď som sa učila z jednej knihy tak tam b...

Počet epizód: 40 The Rose of Versailes je jedno z tých najlepších anime aké som za posledné roky videla. Nie lenže ma zaujímavý dej, ktorý človek dokáže brať vážne, ale má aj výbornú hlavnú hrdinku, ktorá dokáže zaujať nie svojimi obrovskými dudami a svojim hlúpym naivným detinským charakterom a.k.a. perfect waifu material, ale práve svojou silou a inteligenciou. Ale samozrejme, že o tomto anime väčšina určite nepočula lebo je to anime z roku 1979 čiže: "Ja by som si to aj pozrel/a, ale je to staré anime a ja nemám rad/a taký starý štýl kresby," Pozrite ja chápem, že nie každému je taký štýl kresby po chuti lebo, áno, doba sa posúva a my sme už zvyknutí na inú "kvalitu", ale ak sa mi to chystal napísať niekto kto si bez problémov pozrel toho nového CGI Berserka s tým, že jeho animáciu nepovažuje až "za tak hroznú" tak nech si tú výhovorku strčí do zadku. Ale k veci! O čom The Rose of Versailles tiež známe ako Lady Oscar vlastne je? Oscar François de Jarja...

Heeej, dlho som sa neozvala. A tým myslím VEĽMI dlho. Za január vidím, že som pridala len dva články. Vau, tak akčná som už dlho nebolo a toto bude 4 a asi aj posledný článok v rámci februára. Ja viem tieto dva mesiace som sa išla pretrhnúť s tými článkami na blogu. Som veľmi produktívný človek. Tak či tak celý január som strávila na intráku pretože som mala jednu skúšku za druhou a že sa mi teda moc na tých skúškach nedarilo lebo som tam chodila ako na nejaké hodiny klavíru stále dookola. Najviac ma dostala skúška z financií. Aby som vás trochu uviedla do skúšiek z financií, učiteľka vždy dáva jeden a ten istý test s tými istými otázkami, ktoré sa sem tam obmieňajú, ale nie moc. Takže sa najprv vyšlú na tieto skúšky zodpovední študenti, tí ostatní a.k.a. flákači, čiže ja, ktorí vynaložili veľa času a úsilia skamarátiť sa so zodpovednými sa ich potom spýtajú čo na skúške bolo. Zodpovední (God bless them) nám napišú otázky a vôlalá skúška hotová. Teoreticky. Prakticky je to oveľa náročn...