Tsuki-chan

Druhá a konečná časť prvej kapitoly. "Prilož pravú ruku ku skeneru. Kým som vás sem priviedla prikázala som im aby si vaše odtlačky zapísali do zoznamu. Tieto dvere sa otvoria jedine tvojou rukou a to doslova. No ešte ich môže otvoriť programátor alebo ja, keby sa niečo stalo." Peter priložil ruku ku skeneru, ktorý sa nachádzal hneď pri jeho dverách. Ten zasvietil na zeleno a dvere sa odsunutím otvorili. Obidvaja sme vbehli dovnútra akoby sme tam už bývali sto rokov. Bola to veľké miestnosť s rozkladacím gaučom, so skriňami na jednej strane steny, na druhej strane boli dvere do kúpeľky a na záchod, pri dverách bol botník a hneď oproti dverám sa nachádzalo obrovské okno s balkónom odkiaľ bol výborný výhľad na tréningové cvičisko. Chcela som podotknúť, že z toho okná má budú decká, ktoré trénujú vonku sledovať hlavne chalani, keď sa budem prezliekať ale Tsubaki akoby moje myšlienky prečítala sa usmiala. "Z toho okna ťa nebudú vidieť , uvidia len čierne sklo a navyše sú tu ...

Prvá časť prvej kapitoly. Nakonci máte obrázky niektorých predstavených postáv. 1.Kapitola (part 1) "Deväť rokov učenia sa po japonsky si konečne môžem overiť v praxi!" Peter ma div od šťastia neobjal. Deväť rokov je veľa ale my sme ten jazyk ovládali už po roku vďaka urýchľovaču učenia sa cudzích jazykov nazývaného Multilanguage projekt. "Už sa teším, keď uzavriem kontrakt! A na tie boje a nových kamošov! Dúfam, že zanechám dobrý dojem!" Modré oči mu žiarili ako dve iskričky a blonďavé vlasy mu lietali na všetky strany, keď sa naklonil z vrtuľníka. Neviem či si to uvedomoval, ale celý čas rozprával po japonsky. "Peter sadni si!" Pri použití nášho rodného jazyka na mňa prekvapene pozrel a podišiel od dverí ku mne. "Hej, v Japonsku hovor po japonsky!" Keby mohol vystrie sa v celej svojej kráse aby sa mohol vystatovať, že je o hlavu vyšší, pretože keď sme sa spoznali ako sedemročný siahal mi sotva po bradu a tak to bolo až do dvanástich. Potom vša...