18. Kapitola

18. Kapitola

---

Na druhý deň si Byakuya ráno privstal skôr a odišiel k jazierku. Tá zvláštna ryšavo čierna mačka sa tam znovu vyvaľovala na rannom slnku. Keď ho započula lenivo sa jeho smerom otočila a potom zase odvrátil zrak akoby nič nudnejšie už dlho nevidela.

Byakuya na ňu zazrel.

Nejaká drzá.

V tom zacítil známe reiatsu. Blížil sa k nemu starý otec. Otočil sa smerom ktorým prichádzal a keď už bol pri ňom bližšie pozdravil ho:

"Dobré ráno starý otec,"

"Dobré ráno aj tebe Byakuya, dnes si na nohách nejako skoro," postavil sa vedľa neho a zahľadel sa na mačku, ktorá ležala pri jazierku.

"Aká zvláštna mačka," zamumlal.

"Áno, chodí mi kradnúť ryby," posťažoval sa mu a všimol si ako sa na Ginreiovej tvári vyčaroval malý úsmev. Už veľmi dávno ho nevidel usmievať sa.

"Pamätáš sa keď si bol malý, vtedy si mal asi okolo jedenásť a Yoruichi ťa vyprovokovala keď sa ti vysmievala, že nie si tak dobrý ako ona? Stavil si sa s ňou, že nachytáš holými rukami viac rýb ako ona a tak ste spolu odišli k jazierku klanu Kyouraku a tam ste ich chytali. Respektíve kradli aby som bol presnejší. Ešteže Shunsui je ten typ človeka čo také veci len zmietne zo stolu žartom a nerobil z toho žiadnu drámu," spomínal stále s úsmevom na perách a Byakuya sa tiež musel slabo pousmiať.

Samozrejme, že si to pamätal. Ten Shunsuiov výraz keď ho spolu s Yoruichi našiel úplne mokrého vo svojom jazierku s kaprom v ruke, ktorý sa tak silno mätal až mu vrazil do tváre takou silou, že sa mu spustila krv z nosa.

A Shunsui sa len smial keď mu podával vreckovku aby krvácanie zastavil.

"To sa mi asi teraz vracia to čo som mu vtedy vyviedol. Kvôli mne a Yoruichi mu vtedy zdochlo päť vzácnych kaprov," povedal a Ginrei prikývol.

"Ale chutili dobre," povedal už s oveľa väčším úsmevom a Byakuya mal čo robiť aby sa nerozosmial.

Doteraz nechápal, že im Shunsui dvoch z tých piatich kaprov podaroval aby si ich pripravili na večeru.

Jeho starý otec tiež vtedy len nad tým mávol rukou. Nepotrestal ho za to, len ho upozornil aby sa to už viac krát neopakovalo a potom spolu tých kaprov na večeru zjedli.

"Starý otec," začal z ničoho nič a Ginrei sa na neho pozrel. Byakuya chcel povedať tie slová, naozaj chcel, po prvýkrát v živote sa mu chcel ospravedlniť. Jeho starý otec pre neho spravil to čo by nikto iný nikdy neurobil, toleroval mu také veci, ktoré by nikde inde neprešli. Bol pre neho ako otec, ktorého Byakuya ani dobre nepoznal. Ginrei mu vždy dal všetko čo mu videl na očiach a nikdy za to na oplátku nič nepýtal. Až teraz prvýkrát v živote. Keď mu prikázal znovu oženiť sa. A aj to len preto lebo mal povinnosti k tomuto klanu, ktorý si nemohol dovoliť zaniknúť a predsa...Byakuya sa mu nikdy nijako neodvďačil, obrátil sa mu chrbtom s pocitom, že ho jeho starý otec nemá rád a je z neho iba sklamaný. Tetaz už však vie, že sa šeredne mýlil.

No nakoniec mu nedokázal nič povedať, len na neho nemo hľadel. Ginrei sa pochvíľke len pousmial akoby tušil čo mu chce jeho vnuk povedať a prehovoril prvý:

"Vždy si bol mojou pýchou Byakuya a na tom sa nič nezmenilo. Aj keď to neviem daťdobre najavo chcem aby si vedel, že som na teba veľmi pyšný," chytil vnuka za plece a potom sa vybral preč.

"Čo sa týka tej mačky, mal by si jej dať nejaké jedlo lebo týmto tempom prídeš o všetky ryby," zažartoval a odišiel naspäť do sídla.

Byakuya sa s úsmevom otočil naspäť na mačku.

"Prikážem sluhom aby ti niečo doniesli pod zub," povedal jej v dobrej nálade a ona spokojne zamňaučala.

Hotaru sa zobudila až na obed. Ten včerajšok ju vyčerpal viac ako si uvedomila. Bola rada, že mala možnosť vidieť svet ľudí, takisto bola rada, že sa konečne dokázala porozprávať s Byakuyom a spoznať aj jeho inú stránku.

Najedla sa a vybrala sa poprechádzať po záhrade. Asi tak po polhodine jej prišla slúžka oznámiť, že je tu jej sestra.

Stretla sa s ňou vo svojej izbe a hneď jej aj dala kapsičku, ktorú jej vo svete ľudí kúpila. Začala jej rozprávať čo všetko zažila a ukazovala jej fotky.

"Vidíš Moeko, Byakuya nakoniec nie je tak zlý ako sa ti zdal, vďaka nemu som mohla vidieť svet ľudí a vieš čo? Včera večer sme sa spolu konečne normálne rozprávali. Je to naozaj chápavý človek," hovorila s úsmevom.

"Prečo?" Ozvala sa z ničoho nič jej sestra. Moeko mala na tvári nešťastný výraz a do očí sa jej drali slzy.

"Sľúbila si mi, že vždy budeme spolu!" Vyhŕkla a Hotaru prekvapene zažmurkala.

"Moeko o čom to hovoríš? Veď my dve sme spolu,"

"Klameš!" Prerušila ju, "presne sa stalo to čo som si myslela! Teraz si už jedna z nich! Teraz si naozaj Kuchiki! Zamilovala si sa do neho však? Ako vtedy do toho muža! Chcela si s ním utiecť bezo mňa! A teraz ma znovu opúšťaš pre ďalšieho muža!" Po tvári sa jej rinuli veľké slzy.

"Moeko to nie je pravda. Chcela som ťa vtedy zobrať so sebou. On mi sľúbil, že sa o nás obidve postará a Byakuya nemilujem, len som na neho zmenila názor," snažila sa ju ukľudniť. Ale jej sestra o tom nechcela ani počuť.

"Nie! Môj učiteľ mal pravdu! Nakoniec ma opustíš a necháš ma samú! Založíš si rodinu s ním a viac si na mňa ani nespomenieš! Necháš ma v tom otrasnom sídle so starou matkou!" Rozplakala sa ešte viac a rozbehla sa preč.

"Moeko!" Zakričala za ňou Hotaru a pokúsila sa ju zastaviť. Dievča jej však prekĺzlo pomedzi prsty a ušlo preč. Než sa Hotaru stihla spamätať Moeko už nikde nemohla nájsť.

Šokovane sa zamyslela. Učiteľ? Aký učiteľ? Ten nový, ktorého jej predtým spomínala, že ju bude učiť namiesto starej matky? Ale prečo by jej vravel také veci?

Rozhodla sa preto navštíviť starú matku. Požiadala Ginreia a povolenie opustiť sídlo a v sprievode stráže sa vybrala naspäť do sídla Hino klanu.

Stará matka ju už čakala pri vstupnej bráne a mračila sa.

"Hotaru kde je Moeko?" Spýtala sa jej, "Jasne som sa vyjadrila, že si neželám aby Moeko otravovala svojou prítomnosťou Kuchiki klan skoro každý deň no dnes sa za tebou znovu potajomky vybrala. Mala by si jej konečne dohovoriť," pokarhala ju hneď na privítanie. V inej situácii by Hotaru správanie sa starej matky nahnevalo, no teraz nad tým nemala čas lámať si hlavu.

"Ako to myslíš kde je Moeko? Ušla preč z Kuchiki sídla, myslela som si, že sa vrátila naspäť," spýtala sa jej a stará matka nadvihla obočie.

"Sem sa, ale nevrátila," povedala a Hotaru sa prestrašene rozbúchalo srdce. Kde je? Kde ušla?

************************************************************************

Poznámka autora: Viem, že som vám sľúbila zvyšok kapitól už minulú nedeľu, ale začala mi škola a dostali sme viac seminárnych prác a prezentácii ako som predpokladala a musela som sa tomu cez víkend venovať. Stihla som napísať len jednu kapitolu. Tento víkend by som však už mala mať voľnejší tak sa pokúsim pridať viac.