God Eater Burst (26.Kapitola)

26. Kapitola

---

"Ren," zašepkala som ako som kľačala pred Jinkou.

"Doniesla som ti tvoj obľúbený džús," položila som pred neho First Love Juice. Neodpovedal mi.

"Ren prepáč mi ten dnešok, prepáč mi aj to, že som si neuvedomila ako veľmi trpíš," ospravedlnila som sa mu. Stále mi neodpovedal. Pohladkala som živý kov a potom sa slabo usmiala.

"Ak naozaj tak trpíš môžem ťa oslobodiť ak chceš, chcem aby som bol šťastný Ren, pretože ťa mám veľmi rada a ty to dobre vieš, dobre vieš ako veľa pre mňa znamenáš," zašepkala som. Pri predstave, že by sa Ren rozhodol pre smrť aby sa vyslobodil z tohto sveta ma striasalo a naozaj som z toho mala strach. Ren bol pre mňa ako brat, ako otec, bol to môj partner a spoločník, bol pilier, ktorého som sa vždy podopierala keď som na tom bola najhoršie, prísť o neho pre mňa znamenalo prísť o kus vlastnej duše.

"Biba ja netrpím," zašepkal.

"Naopak, som šťastný. To čo som ti dnes povedal ma mrzí, bol som len smutný, frustrovaný a nahnevaný, nechcel som ti to povedať, nechcel som aby si sa kvôli mne cítila tak zle, lebo Biba byť tvojim strážnym anjelom, bojovať po tvojom boku, smiať sa s tebou, radovať sa s tebou, smútiť s tebou, mať možnosť konečne byť bližšie aj k ostatným pre mňa znamená všetko, je to môj dôvod pre ktorý chcem žiť a chrániť vás, ste predsa moja rodina," povedal aj on plačlivo a ja som živý kov objala ešte tuhšie.

"Ďakujem Ren," zašepkala som.

"Nechcem rušiť sentimentálnu chvíľku, ale ide sem Soma a je nejaký nasratý, idem radšej spať aj tak som dnes spotreboval veľa energie" povedal pochvíľke ticha a ja som sa zdvihla v tej sekunde ako sa otvorili dvere. Soma sa naozaj netváril nadšene.

"Počul som, že tu bol ten bastard," zavrčal.

"Áno," prikývla som.

"A taktiež som počul, že si s ním išla na cvičisko," pokračoval.

"Áno," znovu som prikývla.

"A počul som aj, že si sa mu poďakovala a povedala, že sa ešte stretnete," videla som, že už naozaj zúri.

"Áno," prikývla som tretíkrát.

"Robíš si zo mňa prdel? Lebo naozaj nie som v nálade na tvoje vtipy," zazrel tak, že ma skoro prepálil pohľadom. Vzdychla som si, sadla si na posteľ a naznačila mu aby si sadol vedľa mňa. Chvíľku sa tváril oduto akoby tú možnosť zvažoval no nakoniec jeho zvedavosť vyhrala a sadol si vedľa mňa čakajúc čo mu poviem.

"Prišiel sem ospravedlniť sa mi," začala som a povedala mu o našom rozhovore. V tichosti ma počúval ale na konci sa aj tak netváril nadšene.

"Beriem jeho dôvody, ale to, že ste znovu kamaráti sa mi vôbec nepáči," zavrčal. Aha, niekto tu žiarlí! Ušrnula som sa sama pre seba a potom úplne nečakane som sa na neho vrhla a silno ho objala. V šoku sa som mnou prevrátil na posteľ.

"Čo to robíš?" Zahuhňal spodo mňa pretože som ho stále zovierala v objatí.

"Soma nežiarli, Natsuyo je len minulosť, teraz už patrím iba tebe, celá celučičká," hovorila som šťastne, posledné dve slová som priam zaspievala a potom som ho pustila z objatia ale zostala som na ňom sedieť.

Zostal ležať celý sčervenal. Na tvári sa mi zjavil víťazoslávny úsmev, dostala som ho!

"Vieš si rozkošný keď sa tak červenáš," podpichla som ho a naschvál sa zavrtela na jeho intimnom mieste. Vydal zo seba nechcený ston no potom na mňa nahnevane pozrel.

"Prestaň s tým, snažíš sa ma naschvál odviesť od témy ale ako si môžem byť istý, že patríš iba mne? Predtým než ste sa rozhádali si o ňom v kuse básnila, bol pre teba perfektný," zavrčal a trochu sa nadvihol.

Aj keď sa hneval jasne som cítila jeho vzrušenie a to ma rozpálilo, srdce sa mi divoko rozbúchalo, tam dole som cítila silnú páľavu. Možno tá vášeň bola v tom momente vec čo ma hnala, možno kvôli tej vášni som sa mu to nebála povedať z očí do oči.

"Soma," nahla som sa k nemu, sňala mu z hlavy kapúcu a začala ho bozkať na krku.

"To je minulosť a minulosťou to aj navždy zostane," hovorila som medzi tým ako som ho zasypávala bozkami. Potom som sa na neho zahľadela. Ústa mal jemne pootvorené a oči privreté.

"Aj ty si mal oči predtým len pre Shio, nie je tak?" Spýtala som sa ho, vtedy sa z tranzu prebral.

"Vlastne doteraz si nie som istá ako som na tom u teba, pretože vidím s akou láskou sa každý večer dívaš na mesiac, ale vieš čo Soma?" Jemne som ho pobozkala na pery. Tá páľava už začínala byť k nevydržaniu.

"Patrím iba tebe lebo ťa milujem," zašepkala som a zahľadela sa mu do očí, v ktorých sa teraz zračilo číre prekvapenie.

Tak a povedala som to, nahlas a bez strachu. Tušila som to už dlhšie, to ako som sa vždy tešila na naše spoločné večere a noci, to ako divoko sa mi rozbúchalo srdce keď sa na mňa zahľadel tým nežným pohľadom, ktorým obdaruvával iba mňa, to ako štastne som sa cítila v jeho objatí, mali pravdu, naozaj som sa do neho postupne zamilovala.

Tie slová akoby v ňom zapálili iskru, tentokrát on zhodil mňa pod seba a úplne nad vecami prevzal kontrolu.

Tá noc bola vtedy naozaj dlhá a plná opakovanej vášne, zaspali sme až nad ránom od úplneho vyčerpania v tuhom objatí.

Ani neviem koľko prešlo času odkedy som zaspala, možno to nebola ani hodinka keď mi začal zvoniť mobil. Najprv som ho chcela ignorovať ale potom som si uvedomila, že o takomto čase to musí byť niečo dôležité, lenže keď som mobil vylovila spod vankúša Soma mi ho vytrhol z ruky, úplne vypol a hodil za seba na zem. Počula som ako tvrdo dopadol a podľa všetkého vyletel z krytu.

"Soma," chcela som zatiahnúť nahnevane ale skôr to znelo veľmi rozospato.

Soma si ma k sebe pritiahol a zabušil nás obidvoch až po uši do periny.

"Ticho buď a spi," zamrmlal. Bola som taká rozospatá, že sa mi ani nechcelo protestovať tak som len zavrela oči, no keď som už zaspávala vytrhol ma z polospánku tento krát Somov mobil. Vydal zo seba otrávené zamrnčanie a urobil to isté čo s mojim mobilom. Ani sa neunúval otvoriť oči, znovu sa na mne uvelebil a okamžite zaspal. Tiež som bola veľmi unavená a netrvalo dlho už som aj ja pokojne spala.

Prišlo mi to ako minúta keď nám niekto začal búchať na dvere.

"Soma, Biba vstávajte! Rýchlo!" Ozval sa spred dverí Alisin vystrešený hlas. Obidvaja sme sa prekvapene nadvihli. Čo sa, preboha, stalo?

"Ide o Sakuyu, ona ušla aj s Rindovou Jinkou, vydala sa ho hľadať sama!" Vyhŕkla a moje srdce sa v tom momente prudko rozbúchalo. To snáď nie!

"Ako sa tam, preboha, dostala?!" Vyhŕkla som keď mi Tsubaki s Hibari oznámili, že Sakuya odišla na ostrov Hope kde kedysi prebiehal projekt Aegis.

"Tak ako vtedy vy keď ste hľadali Shio," povedala Tsubaki.

"A ako vedela, že je tam Rindou? Čo by tam robil?" Spýtala som sa.

"Podľa všetkého musela započuť môj rozhovor s oddielom dva a tri, ktorí dnes mali za úlohu Rindouva vystopovať," odpovedal mi tentokrát Sakaki.

"Bojovali s ním na zničenej diaľnici, pokúšali sa ho prehovoriť aby sa nechal odchytiť, ale stratil nad sebou kontrolu, potom skočil do oceánu a namieril si to rovno na ten ostrov," vysvetlil.

"Musíme ísť za ním, okamžite!" Otočila som sa na svoj oddiel a tí prikývli.

"Počkajte, nemôžete tam ísť sami, pošlem s vami druhý oddiel," povedal Sakaki, no Soma sa na neho protestne otočil.

"Nie, nechaj nás tam ísť za ním samých, skúsime ho presvedčiť, nás pozná najlepšie, sme jeho oddiel, myslím si, že nás skôr poslúchne. Ak sa veci zvrtnú dáme vám vedieť a potom môžete za nami vyslať ďalší tím," povedal.

Sakaki chvíľku neodpovedal so Somom hľadeli jeden na druhého, no potom si len vzdychol.

"Tak dobre ale ak vás nebude počúvať okamžite za vami vyšlem ďalší oddiel, majte preto stále zapnuté komunikačné zariadenie nech viem čo sa deje, to je rozkaz!" Povedal prísne a my sme sa vystreli.

"Áno, pane!" Vyhŕkli sme jednohlasne a potom sa rozbehli na ostrov Aegis.

"Aj tak nechápem načo Sakuya brala Rindouvovu Jinku," ozvala sa pri behu Alisa.

"Možno chcela Rindouvovi pripomenúť, že je bojovník, sám si neviem predstaviť čo by som na jej mieste robil," zašepkal Kouta.

Ja som bola len ticho, stratená vo vlastných myšlienkach. Čo ak bude už neskoro keď tam prídeme? Pri tej myšlienke ma striasalo, nie len preto, že by sme našli Sakuyu mŕtvu, ale aj kvôli tomu, že by zomrela rukou muža, ktorého miluje a ktorú miluje ju.

Nechcem aby Rindou takto skončil, nechcem to.

Všetci sme vbehli do obrovskej kruhovej miestnosti.

"Sakuya!" Vykríkol Kouta.

Ležala na zemi vedľa svojej Jinki. Čierny Hannibal sa krčil pri stene a vydával zo seba zvláštne ľútostné zvuky.

Všetci sme dobehli k Sakuyi a Kouta ju chytil do náruče.

"Sakuya!" Zatriasol s ňou a ona začala so stonaním naberať vedomie.

"Rindou," zašepkala a trasľavo natiahla ruku k Hannibalovi.

Zahľadela som sa na Čierneho Hannibala a uvedomila si, že kúsok od neho leží Rindovova Jinka.

"Rindou!" Prehovorila som na Aragamiho pripomínajúceho čierneho draka, "prosím nebojuj s nami. Môžeme ti pomôcť, môžeme ťa zachrániť!" Po mojich slovách sa Hannibal prestal krčiť pri stene, jeho zelené oči ktoré tak pripomínali Rindouva znovu sčerveneli a on zo seba vydal hlasné zavrčanie.

"To nemá zmysel," zašepkal Soma, "nemá nad sebou kontrolu," uvedomila som si, že stlačil núdzové tlačidlo.

"Rindou prosím, vráť sa," zašepkala plačlivo Alisa a chcela sa k Hannibalovi priblížiť, no Kouta ju chytil voľnou rukou, zdvihol sa podopierajúc Sakuyu a schoval Alisu za chrbát.

"To nie je Rindou," zašepkal.

Srdce mi búchalo ako o život, každá bunka v mojom mozgu pracovala a snažila sa prísť na spôsob ako prinútiť Rindouva aby znovu ovládol svojho Aragamiho. Ak nad ním jeho Aragami úplne prevezme kontrolu budeme s ním musieť bojovať a čo je horšie nebudeme schopní ho zajať. Čierny Hannibal je až príliš silný, budeme ho musieť zabiť.

"Nemôžem ho...udržať," ozval sa zrazu známy mužský hlas. Prekvapene som pozrela na Hannibala, jeho oči boli znovu zelené.

"Rindou?" Spýtala som sa neisto.

"Utiecť..." zachrapčal Hannibal, "musíte utiecť,"

Nie, nie, namietala som v duchu, no nevyšiel zo mňa ani hlások.

"To je rozkaz!" Zakričal Rindou, vtedy Soma uchopil pevne svoju Jinku a otočil sa na mňa. Počula som Sakuyu protestne kričať keď ju Kouta pevne chytil do náruče pripravený aj spolu s Alisou na útek.

Je to rozkaz, je to jeho rozkaz, nemám na výber. Moja myseľ stále namietala no telo konalo samé. Keď som sa už chystala spolu s ostatnými utiecť všetko akoby sa spomalilo a vtedy sa vedľa mňa zjavil Ren.

"Biba," zašepkal so smutným výrazom v tvári. "existuje spôsob ako ho zachrániť," pozrel na mňa a vo mne sa zažal plamienok nádeje.

"Aký?" Spýtala som sa ho.

"Rindou ešte stále bojuje s Hannibalom, je to boj, ktorý prebieha niekde hlboko v ňom, v jeho mysli, môžeme sa do nej dostať a pomôcť mu, ako keď sa Nové Typy bojovníkov dokážu dostať do mysle jeden druhému," vysvetlil.

"Tak to teda urobme!" Vyhŕkla som.

"Nebude to také jednoduché Biba, v jeho mysli budeš musieť bojovať s Aragami, ktorý sa ho snaží požrať, ak prehráš, zomrieš. Nie len to, ak stráviš v jeho mysli moc času, môže ťa úplne pohltiť a zničiť. Si ochotná riskovať svoj život?" Jeho oči ma bez žmurknutia sledovali čakajúc na moju odpoveď.

Zhlboko som sa nadýchla. Rindou je v tejto situácii kvôli nám, pretože tiež riskoval svoj život. Chcel svoj oddiel ochrániť pretože bol jeho líder, pretože nás všetkých miloval.

"Áno," zašepkala som a svet okolo mňa sa zase dal do pohybu.

Pevne som uchopila Rena v ruke.

"Prepáč Rindou ale ty už tu nedávaš rozkazy!" Zvrieskla som a všetci na mňa prekvapene pozreli.

"Teraz som líder ja!" otočila som sa na svoj oddiel.

"Neutekajte! Nesmiete utiecť od tých, ktorí potrebujú pomoc!" Zakričala som. "To je rozkaz!" Môj pevný hlas sa rozľahol celou miestnosťou. Než si stihli uvedomiť čo sa deje, rozbehla som sa na Čierneho Hannibala, po ceste som schytila Rindouvovu Jinku, ktorá ležela na zemi. Presne ako predtým sa mi po ruke rozšírila mutácia, z miesta kde po nej zostalo na mojej dlani, medzi palcom a ukazovákom, znamienko v tvare polmesiaca.

Hannibal sa na mňa tiež rozbehol s otvorenou papuľou. Odrazila som sa od zeme a skočila do výšky, obidve Jinki som vopchala do jeho otvorenej papule a násilne som ho nimi napoly rozrhla až po chrbát. Hannibal padol k zemi a ja som si všimla, že na mieste kde mal mať srdce sa nachádzalo Rindouvove telo. To, že v Hannibalovi bolo stále skryté jeho ľudské telo bolo dobré znamenie, znamenalo to, že sa ešte nevzdal.

Dotkla som sa toho nehybného tela svojou zmutovanou rukou a vtedy sa svet okolo mňa rozplynul.