4. Kapitola

4. Kapitola

---

Kaho s Ginreiom niekde odišli sami a tak Rukia zostala spolu s malou Moeko, zatiaľ čo Hotaru sa vpredu rozprávala s Byakuyom. No rozprávala ako rozprávala, z Rukiinho pohľadu to skôr vyzeralo, že stáli vedľa seba a nič nehovorili,

Moeko si zatiaľ obzerala Sakury, ktoré rástli na veľkej záhrade.

"Sú tak pekné," vyhŕkla nadšene. Bol máj a Sakury boli preto v plnom rozkvete.

"Koľko ich tu máte?" Spýtala sa Rukie.

"Desať. Nii-sama ich má veľmi rád. Je to jeho obľúbený strom," povedala. To aj preto lebo jej sestra Hisana ich tiež zbožňovala.

"Počula som, že Byakuya-sama má aj zanpakuto, ktoré sa volá Senbonzakura," povedalo nadšene dievčatko.

"To je pravda," prikývla Rukia. Vtedy sa malá Moeko obzrela do boku a prekvapene nadvihla obočie. Potom sa zoširoka uškrnula akoby práve niečo zaujímavé objavila a odbehla k vstupnej bráne, z ktorej sa následne vykukla a potom vyhŕkla:

"Chytila som vás pri čine!" Na to sa ešte zasmiala a už jej nebolo. Rukia sa v šoku za ňou rozbehla. Kde vybehla ? Rýchlo vyšla z brány a vtedy si na boku po svojej pravej strane všimla Ichiga a Renjiho, ktorý stáli pred malou Moeko, ktorá sa zubila od ucha k uchu.

"Rukia-sama, prichytila som týchto dvoch ako nás špehujú," povedala pyšná sama na seba. Rukia musela uznať, že jej odvaha veru nechýbala. Len tak sa pustiť za neznámymi ľuďmi.

"Moeko-sama, nemôžeš len tak vybehnúť von za cudzími ľuďmi, čo keby ťa chytili?" Nahnevane na ňu pozrela a na to Ichigo zvraštil obočie.

"No dovoľ, nerob zo mňa nejakého kriminálnika," prekrížil si ruky na prsiach.

Moeko sa pozrela z neho na Rukiu.

"Vy sa poznáte?" Spýtala sa jej a Rukia k ním podišla.

"Áno, to sú moji kamaráti, Ichigo, zástupca Shinigami a Renji podkapitán nii-sama. Ichigo, Renji, toto je Moeko-sama, sestra Hotaru-sama a čoskoro aj moja sestra," predstavila ich navzájom a Moeko sa na nich usmiala.

"Stačí keď ma budete volať len Moeko. Aj ty ma volaj len Moeko, Rukia-sama, aspoň takto keď sme sami," usmiala sa na ňu a Rukia jej úsmev opätovala.

"V tom prípade ma aj ty volaj len Rukia," povedala a Moeko prikývla. Potom sa otočila naspäť na Ichiga a Renjiho.

"Tak, prečo ste nás špehovali spoza múrov?" Spýtala sa ich a oni obidvaja začali niečo mumlať pričom sa obzerali na všetky strany

"Boli na vás zvedaví, to preto," odpovedala jej nakoniec Rukia a obidvaja muži od hanbi sčervenali ako raky.

Moeko sa začala smiať a potom si lepšie prezrela Ichiga.

"Tvoje vlasy sa mi páčia," vyhlásila nakoniec čo ho šokovalo. Ľudia jeho vlasy nikdy nechválili. Vždy sa mu za ne posmievali.

"Vážne? To je zvláštne, to som počul prvýkrát v živote z úst niekoho iného ako mojej rodiny a Rukie," povedal. Áno, Rukia bola úplne prvá mimo rodiny čo mu pochválila farbu jeho vlasov.

"Prečo sa ťa ľudia vždy boja a chalani ťa mlátia?" Spýtala sa ho raz keď prišiel domov znovu dobitý.

"To kvôli mojim vlasom," povedal jej a ona prekvapene zažmurkala.

"Ľudia sú idioti. Mne sa tvoje vlasy páčia," usmiala sa na neho.

Ani si ani neuvedomovala ako veľa to pre neho znamenalo.

"Prečo?" Spýtala sa Moeko.

"No, ľudia si myslia, že moje vlasy sú zvláštne," zamumlal a nervózne sa poškrabal po hlave.

Moeko sa na neho ľútostivo pozrela, ale potom sa nežne usmiala.

"Nič si z toho nerob. Mne sa ostatní mimo rodiny tiež často smejú pretože mám zvláštne vlasy, ktoré sú čierne no na svetle sa lesknú na červeno a taktiež vravia, že som špinavá lebo mám hnedú farbu pokožky. Ale sestra mi povedala, že iba žiarlia pretože som výnimočná, nie ako oni. Že mám veľkú osobnosť, ktorá vyžaruje aj navonok. Takže to znamená, že aj ty si výnimočný," hovorila zapálene a Ichigo od prekvapenia skoro zabudol zatvoriť ústa.

Pripomenula mu jeho sestry keď sa ho snažili upokojiť a rozveseliť vždy keď bol smutný.

Usmial sa na ňu a postrapatil ju po vlasoch.

"Máš pravdu. Sme výnimoční," povedal a ona nadšene prikývla.

"Hej, aj ja som tu," zamumlal Renji.

"Teba sa nikto nič nepýtal, ty si nudný," odbil ho Ichigo a keď sa mu už na to chystal Renji znovu niečo odvrknúť Moeko pozrela na neho.

"Takže ty pracuješ priamo pod Kuchiki-sama?" Spýtala sa ho a on prikývol. Potom sa znovu otočila na Ichiga.

"A ty si...prepáč zabudla som," ospravedlnila sa, ale Ichigo len pokrútil hlavou.

"To je v poriadku. Ja som zástupca Shinigami," predstavil sa jej znovu a vtedy Moeko tak nahlas zhíkla až to všetkých troch vystrašilo.

"Ty si ten slávny zástupca Shinigami, ktorý sem vtrhol aby zachránil Rukiu?" Spýtala sa ho a Ichigo sa pochvíľke šoku vystrel vo svojej plnej kráse.

"Presne," prikývol.

"Ty si ten, ktorý jedným prstom zastavil Sokyoku?!" Pýtala sa ďalej nadšene.

"Áno," znovu pyšne prikývol.

"Moeko, nepočúvaj ho. Klame až sa mu za ušami práši. V skutočnosti ho zastavil svojim zanpakuto," vložila sa do toho Rukia.

"No to je úžasné! Počkaj až to poviem sestre. Hneď som tu, len ju privediem," povedala a odbehla dovnútra.

Rukia sa za ten čas zahľadela na Ichiga.

"Akýsi si populárny," premerala si ho a on sa znovu vystrel.

"Som legenda," uškrnul sa.

"Aby ti tá sláva náhodou nestúpla moc do hlavy," zašomral Renji.

Hotaru sa poobzerala po záhrade. Bola naozaj obrovská, ani nevidela na jej koniec. Kúsok od nej bolo jazierko cez ktoré viedol mostík.

"To je vaše jazierko, Byakuya-sama?" Spýtala sa ho a on len prikývol.

"Chováme tam kaprov Koi," dodal nezaujato a rozhovor zase stíchol. Atmosféra zostala napätá. Hotaru sa silou mocou snažila prísť na nejakú tému, ktorá by ho zaujala natoľko aby sa aspoň trochu rozhovoril a neodpovedal jej iba pár slovami.

"Tie Sakury čo tu pestujete sú veľmi krásne. Máte nejakú obľúbenú?" Spýtala sa.

"Nie, nemám," odvetil chladno a znovu bolo po rozhovore. Hotaru tento krát stíchla na čisto. Už len z jeho postoja jej bolo jasné, že sa s ňou rozprávať nechce, že s ňou nechce mať nič spoločné a celé toto robí len nasilu a pre zachovanie rodu.

Ledva sa na ňu pozrel a celá jeho reč tela bola chladná a odmeraná. Udržiaval si od nej určitú vzdialenosť a tu vôbec neprekračoval.

Zrazu sa Hotaru začala cítiť nejaká nesvoja. Nechcela byť v jeho blízkosti, sálalo z neho toľko chladu až ju z toho mimovoľne striaslo. No nedala na sebe nič poznať. Stále si zachovávala tvár perfektnej urodzenej ženy.

"Hotaru!" Zakričala zrazu za ňou jej sestra Moeko. Obidvaja sa na ňu otočili. Moeko sa k ním rútila tak rýchlo až sa Byakuya musel čudovať ako je to v tom kimone možné. Zrazu si dievčatko uvedomilo, že sa nehodí pre mladú dámu tak utekať a už vôbec nie vykrikovať a tak spomalila, upravila si kimono a došla k ním už krokom.

"Kuchiki-sama nebude vám vadiť keď si nachvíľku zoberiem Hotaru?" Spýtala sa ho ešte stále s červeňou na lícach z behu.

"Nie, nebude mi to vadiť," povedal a Moeko hneď schytila svoju sestru, ktorá sa mu ešte rýchlo uklonila.

"Hotaru musím ti niekoho predstaviť, nebudeš tomu veriť!" Štebotalo nadšene dievčatko nahlas. Byakuya sa už chystal na odchod, keď zrazu zachytil ďalšie slová Moeko:

"Kurosaki Ichigo, zástupca shinigami!"

Hneď sa otočil smerom k bráne kde dievčatá mierili.

Kurosaki...už zase je tu, a zase spôsobuje rozruch.