2. Kapitola

2. Kapitola

---

Hotaru si upravila svoje červené kimono s bielymi kvetmi a otočila sa na svoju malú šesťročnú sestru.

"Čo na to hovoríš Moeko?" Spýtala sa jej. Malé dievčatko sa netvárilo zrovna nadšene.

"Fajn...asi," zamumlala oduto a Hotaru si vzdychla. Sklonila sa k svojej sestre, ktorá sa od nej odvrátila a položila jej ruku na plece.

"No tak Moeko, o tomto sme sa už predsa rozprávali. Vieš, že to musím urobiť. Ak to nespravím náš rod úplne zanikne, môžeme skončiť na ulici bez domova. Neboj, budeme sa stretávať tak často ako len budeš chcieť," snažila sa jej dohovoriť.

Na to sa na ňu Moeko otočila a venovala jej ľútostivý pohľad.

"A čo ak ti tvoj nový manžel zakáže sa so mnou stretávať? Čo ak ma nebude chcieť za tebou púšťať na návštevy?" Spýtala sa jej.

Hotaru sa zahľadela do tých veľkých hnedých očí a pohladkala ju po čiernych vlasoch, ktoré mali zvláštny odlesk tmavo červenej, dal sa však väčšinou spozorovať iba na slnku. Táto zaujímavá farba vlasov spolu s hnedou pokožkou boli typické pre jej klan.

"Tak sa budeme stretávať potajomky. Urobíme nejakú dieru v plote cez ktorú budeš preliezať a budeme sa hrať niekde skryté na ich záhrade. Počula som, že Kuchiki rod má obrovskú záhradu, takú, že ani nedovidíš na jej koniec," usmiala sa a to Moeko nadchlo.

"Nájdeme si tam nejaké tajné miesto a to bude naša základňa," vyhŕkla a Hotaru ju schytila za ruky a zatočila sa s ňou. Obidve sa rozosmiali a spolu padli na mäkký futón.

"Ale vážne, nie, že na mňa zabudneš," pozrela na ňu Moeko.

"To sa nikdy nestane," Hotaru ju chytila za ruku.

"A hlavne," Moeko sa posadila, "nie, že sa zmeniš na niekoho kým nie si. Už aj tak mám pocit, že sa toho veľa mení," zašepkala a Hotaru sa tiež posadila.

"Hej," pritiahla si k sebe sestru, "niekedy sa veci proste musia zmeniť, no to neznamená, že sa zmenia na horšie. A neboj, ja sa nikdy nezmením," postrapatila ju po vlasoch.

"Sľubuješ?" Spýtala sa jej.

"Sľubujem," pritakala.

"Tak si na to pľuvnime!" Vyhŕkla Moeko a pľuvla si na ruku. Hotaru následovala jej príklad a obidve si potom ruky podali. Tak bol ich sľub spečatený.

Následujúce ráno si Kuchiki Byakuya do svojej izby zavolal jedného zo svojich dôveryhodných sluhov. Chcel o tom Hino klane vedieť viac, chcel vedieť koho si to má vlastne zobrať.

Pozrel na sluhu a ten spustil:

"Hino klan bol kedysi v Soul Society veľmi uznávaný. Sú taktiež prezývaný aj ako Ohnivý klan pretože dokážu manipulovať s ohňom a ich zanpakuto boli vždy ohnivého typu," dodal a Byakuya sa zamyslel.

"To znamená, že môj potomok má veľkú pravdepodobnosť, že získa ohnivé zanpakuto," zamrmlal si skôr sám pre seba ako pre sluhu.

"A čo sa s nimi stalo? Prečo už zrazu nie sú tak uznávaní?" Spýtal sa.

"Povráva sa, že kedysi patrili medzi štyri elitné klany," začal sluha čo Byakuya dosť zaskočilo, nemyslel si, že boli až tak uznávaní, "potom sa však niečo stalo. Neviem presne čo sa stalo, ale ich tehdajšia hlava rodu Hiro Kaia sa ževraj úplne zbláznil. Napadol ľudí z vlastnej jednotky, ktorej vtedy velil ako kapitán a tak bol vyhodený nie len z Gotei 13, ale ich rod taktiež z elity. To všetko sa však stalo ešte pred narodením vašeho staré otca, hádam ešte keď bol jeho otec mladý," informoval ho a Byakuya sa znovu zamyslel. Tak dávno? To môže byť aj takých 1 000 rokov dozadu, ak nie viac.

"Ako je na tom rod Hino teraz?" Pozrel na sluhu a ten stále so sklonenou hlavou znovu prehovoril:

"Zo všetkých vznešených rodov čo sú v Soul Society patria medzi tie menej uznávané. Nie sú ani moc veľký rod. Hlavou rodu je teraz Hino Hotaru, nedávno oslavovalo svoje dvadsiatepiate narodeniny, ale kedže sa bude vydávať do našeho rodu Hino klan po nej prevezme jej šesťročna sestra Hotaru Moeko. Preživšia z ich klanu je ešte ich stará matka Hino Kaho. Ostatok sú už iba ich sluhovia,"

Byakuya z neho spustil zrak a pozrel do svojej šálky s čajom. Hino Hotaru bola v jeho očiach ešte mladá. Bola asi v takom veku ako on keď pred dlhými rokmi stretol Hisanu. Tak či tak, bolo jasne vidno, že sa svoj klan snaží znovu povzniesť na svetlo prečo inak by súhlasila s týmto vydajom? Mohla si kľudne zobrať muža do Hino klanu, miesto toho sa vzdáva svojho mena a rod prenecháva v rukách svojej malej sestry, ktorá ho nebude ešte vedieť sama riadiť a tak jej bude musieť pomáhať jej stará matka. Vedel o čo Hotaru ide. Skrz jeho rod chce zase vyzdvihnúť ten svoj. Tak za takého človeka sa ho rozhodol jeho starý otec oženiť? A prečo si zrovna on vybral klan, ktorý pomaly zaniká?

"Môžeš odísť," prikázal sluhovi, ten sa uklonil a bez slova odišiel z jeho izby preč.

Rukia si akurát upravovala svoje fialové kimino, zachvíľku mala prísť Hino Hotaru aj so svojou sestrou a starou matkou predstaviť sa im a naplánovať všetko ohľadom svadby, keď v tom zacítila Ichigove reiatsu. Bol pred vstupom do Kuchiki klanu. Spolu s ním bol aj Renji.

Rýchlo vybehla z izby a rozbehla sa k vstupnej bráne. Po ceste minula pár sluhov a potom roztvorila dvere brány.

Obidvaja muži sa spolu akurát o niečom škriepili no hneď ako ju zbadali stíchli a začali si ju obzerať.

"Hej, Rukia, pristane ti to," usmial sa Ichigo.

"Vďaka, Renji ty tu čo robíš?" Otočila sa na neho.

"Prišiel som ťa navštíviť," povedal a Ichigo ho tresol po hlave.

"Klame, prišiel sa tiež pozrieť na Byakuyovu nastávajúcu," vyprskol.

"To nie je pravda," zavrčal Renji a buchol do neho.

"Ale je!" Vrátil mu to Ichigo.

To už sa medzi nich vopchala Rukia a odtrhla ich od seba.

"Okamžite prestaňte lebo vás obidvoch pošlem preč!" Vyprskla a oni sa ukľudnili.

"Dobre, vec sa má takto. Nepodarí sa mi vás prepašovať dovnútra, hlavne teba Ichigo. Tvoje reiatsu je veľmi nápadne," pozrela na neho a ten sa zatváril dotknuto.

"Ako to myslíš? Môžem ho schovať!" Povedal trucovito na čo sa Renji zasmial.

"No jasné, už len ty, keď nevieš poriadne ani jedno kido. Všetci vieme, že nevieš schovávať reiatsu," vysmial ho.

"Takisto ako všetci vieme, že v boji som lepší ako ty," nedaroval mu to Ichigo.

"Čo si to povedal?!" Zavrčal Renji.

"Sklapnite!" Ohriakla ich znovu Rukia a oni stíchli.

"Zatiaľ sa tu len niekde v blízkosti zdržujte a buďte nenápadní. Mali by ste ju uvidieť. Keď bude po stretnutí pokúsim sa vám ju predstaviť osobne, ale nič nesľubujem," povedala a oni prikývli.

"Dobre a hlavne, žiadne škriepky," upozornila ich s výhražným výrazom a oni na seba naštvane pozreli, ale nakoniec znovu iba prikývli.