16. Kapitola

16. Kapitola

---

Ichigo na druhý deň ráno čakal Rukiu a Hotaru pred svojim domom. Prišli presne v dohodnutý čas. Videl na Hotaru, že je zo všetkého úplne nadšená. Pozerala sa na všetky strany a na každú drobnosť sa pýtala. Zaujali ju aj také veci akými boli autá.

Dokonca sa jej veľmi páčila aj červená sukňa siahajúca po kolená, ktorú mala na sebe spolu s bielym tričko bez rukávov, zdobeným výšivkami kvetov.

Najprv sa jej toto oblečenie zdalo moc odhaľujúce, ale keď ju obidvaja ubezpečili, že je to v poriadku a toto je móda ľudského sveta zostala oveľa uvolnenejšia.

Rukia mala na sebe dlhú fialovú mikinu s ušami zajaca na kapucni, ktorú tak zbožnovala a jednoduché čierne legíny, no ako vždy mu prišla zlatá, hlavne keď si nasadila tú kapucňu na hlavu a fotila sa sním aj s Hotaru.

Všetci traja sa metrom vybrali do veľkej budovy kde sa výstava okonala úplne na najvyššom poschodí odkiaľ bol krásny výhľad na mesto.

Hotaru bola z metra ešte viac nadšená ako bola z áut a keď videla tie dotykové mobily a tablety čo ľudia mali musel ju s Rukiou odtiahnúť trochu na bok lebo sa priam všetkým na to dívala cez plece.

Pred vstupom Ichigo trval na tom, že im obidvom kúpi lístky, no Rukia zase trvala na tom, že ona kúpi lístok pre seba a Hotaru. Chvíľku sa spolu hádali až sa nakoniec rozhodli, že každý zaplatí polovicu s tým, že Hotaru nemusí platiť nič. A tak sa konečne dostali na výstavu. To, že tam bude málo mužov bolo Ichigovi nad slnko jasné keďže išlo o shoujo mangu. To, že tam však bude jediný muž ho dosť šokovalo.

Obidve dievčatá však boli vo svojom živly. Fotili sa s veľkými portrétmi hrdiniek, ktoré autorka nakreslila výhradne pre túto výstavu, fotili sa so sochami postáv v životnej veľkosti, taktiež sa fotili s cosplayermi. Samozrejme do fotiek ťahali aj Ichiga.

A keďže tam bol jediný muž dievčatá dostali dobrý nápad aby sa odfotili s ostatnými cosplayerkami s tým, že on bude v strede.

A tak sa ocitol obklopený dievčatami, ktoré sa s ním nadšene fotili. Bol z toho celý nesvoj.

Po čase sa tam však konečne začali objavovať aj muži či už v sprievode so svojimi frajerkami a ženami alebo v zástupe kamarátov. Chvalabohu, už si začínal myslieť, že je jediný mužský fanúšik tejto série no ukázalo sa, že ich je viac. O nedlho tam bolo tak isto veľa mužov ako aj žien.

Dievčatá si potom prezerali malé figúrky, napodobeniny magických paličiek s ktorými hrdinky bojovali a prvé vydania manga a anime vo vytrínke za sklom a ako inak si všetko fotili.

Taktiež si dali fotku pri veľkom okne, z ktorého bol krásny výhľad na mesto.

Potom sa presunuli do kaviarničky, ktorá sa v budove nachádzala a bola venovaná a aj ladená do štýlu Strážkyne Zeme. Jedlá v nej boli pomenované po hrdinkách, dokonca aj jedlo bolo ladené vo farbách reprezentujúce hrdinky. Kokteily, ktoré menili farby, hamburger, ktorý vyzeral ako brošňa vďaka, ktorej sa hlavná hrdinka menila na superhrdinku, zmrzlina v tvare mačky, ktorá hlavnej hrdinke pomáhala a ktorá sa veľmi páčila Hotaru. Jeho samého kaviarnička príjemne prekvapila, dievčatá o to viac keďže si robili asi tak sto fotiek jedla, ktoré si objednali až mal Ichigo pocit, že tá zmrzlina sa roztopí skôr ako ju zjedia.

Potom sa presunuli do obchodu kde si mohli nakúpiť suveníry. Hotaru si kúpila zápisník, na ktorom bola nakreslená hlavná hrdinka sediaca na Mesiaci a pre sestru kúpila červenú taštičku, na ktorej bola vyzobrazená jej obľúbená zo superhrdiniek, ktorá s hodou okolností taktiež ovládala silu ohňa.

Rukia si zaumienila, že kúpi niečo pre svojho brata lebo to on sa prihovoril u Yamamota aby obidve dievčatá mohli dnes prísť sem. Ale kúpiť niečo dospelému mužovi v obchode vyhradenom hlavne pre dievčatá? Nakoniec však našla bonboniéru, ktorej čokoládové cukríky boli uložené v krásnej plechovej nádobe, na ktorej bola nakreslená Sakura.

A keď už v tom bola rovno zobrala sladkosti aj pre Ukitakeho, Kyouraka a Renjiho. Všetko to nakúpila a potom si všimla jednu retiazku na ruku, na ktorej bol prívesok zajačika.

Ibaže už naň nemala peniaze. Preto sa Ichigo rozhodol, že jej ho kúpi. Keď jej ho potom podával nadšene mu ďakovala a sľúbila, že ho bude nosievať vždy keď nebude mať misie, aby sa jej náhodou pri bojoch neroztrhol.

Bol rád, že ju potešil. Taktiež kúpil aj on niečo pre Karin a Yuzu a všetci sa na večer vybrali spokojní naspäť. Pred Kurosaki klinikou sa ešte rozlúčili.

Hotaru k nemu prišla s veľkým úsmevom na perách.

"Ďakujem Ichigo. Veľmi som sa zabavila," poďakovala sa mu.

"To som rád...hej, Hotaru," pozrel na ňu s vážnu tvárou. Nevedel ako to má povedať. Bezradne sa poškrabal za hlavou.

"Ja lenže...Byakuya nie je zlý, je svojský, ale záleži mu na ostatných. Záleži mu na Rukii a som si istý, že aj na tebe. Inak by ťa sem nepustil, inak by sa nešiel za teba prihovoriť aby si sem mohla ísť. Vieš...pre neho je to ťažké lebo...mal ženu, ktorú miloval a...po pravde ani ja si neviem predstaviť čo by som robil keby mi zomrela žena a musel by som sa znovu oženiť...dobre, to vyznelo blbo," zašomral mrzuto, no Hotaru sa len zasmiala.

"To je v poriadku Ichigo. Viem ako to myslíš. Je ťažké nahradiť niekoho koho miluješ iným, chápem. A som rada, že si mi to povedal," usmiala sa a on jej úsmev opätoval.

Obidve sa s ním rozlúčili a odišli cez portál naspäť.

Hneď ako prišli domov sa Rukia vybrala za bratom. Ešte nikdy mu nič nedala, pritom on jej dal rukavice, ktoré stále teraz nosila keď mala na sebe svoju shinigami uniformu. Dal jej ich preto lebo keď má ľadové zanpakuto aby sa aspoň trochu chránila pred zimou.

Zastavila sa pred jeho izbou a ozvala sa:

"Nii-sama, to som ja. Môžem ďalej?"

"Samozrejme, poď," odpovedal jej.

Rukia vošla dovnútra. Byakuya akurát sedel za stolom a niečo písal.

"Už sme sa vrátili nii-sama. Niečo som ti priniesla. Bol tam jeden obchod so suvenírmi, ale nebolo tam moc veľa vecí pre mužov, no našla som toto. Je to bonboniéra," podala mu okrúhlu kovovú krabičku, na ktorej bola nakreslená Sakura.

"Ďakujem. Ale nemusela si, si robiť starosti," povedal a položil krabičku na stôl vedľa spisov.

"Veľmi pekný obrázok," pochválil Sakuru a Rukia sa v mysli potešila. Bola rada, že sa mu to páči.

"Zabavili ste sa dobre?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Áno, máme aj veľa fotiek. Ak budeš chcieť potom ti ich poukazujem. Hotaru bola tiež veľmi nadšena," nachvíľku sa odmlčala a potom oveľa opatrnejšie začala: "Nii-sama, ja chápem, že je pre teba ťažké s Hotaru vychádzať, ja sama by som nevedela čo na tvojom mieste robiť, ale...nemohli by ste začať aspoň malými krôčikmi? Aspoň byť kamaráti? Spoznať sa a prestať sa ignorovať?"

Chvíľku bolo ticho. Byakuya sa zahľadel na bonboniéru, ktorú mu kúpila a ona začala ľutovať, že sa ho niečo také vôbec spýtala, no nakoniec sa na ňu znovu pozrel:

"Máš pravdu. Mal by som sa s ňou porozprávať," povedal a ona od prekvapenie skoro zabudla zatvoriť ústa. Naozaj si zobral jej radu k srdcu?

"Ďakujem nii-sama," vyhŕkla nadšene. Bola rada, že si konečne aj ona k nemu našla cestu, bola naozaj rada, že po tých štyridsiatich rokov čo sa jej nedokázal ani pozrieť do očí je ich vzťah teraz o toľko lepší.

Vedela, že to potrvá, vedela, že to nebude hneď, ale bola si istá, že jej brat si postupne nájde cestu aj k Hotaru. Tak ako si našiel aj k nej.

***************************************************************************

Poznámka autora: Spolu s manga Bleach (v dobe Fullbringer arcu) vyšla aj novela s názvom The Death save the Strawberry, ktorá sa zameriavala hlavne na Rukiu a jej život počas 17 mesiacov kedy Ichigo prišiel o schopnosti. V tejto novele bol rozvinutý jej vzťah s Byakuyom. Keď bola povýšená na podkapitánku dostala od neho rukavice šité na mieru s tým, že keď teraz bude musieť svoje ľadové zanpakuto používať častejšie aby mala pred zimou chránené ruky. Novela taktiež vysvetľuje prečo si dala ostrihať vlasy (preto nechápem prečo si ich v poslednej kapitole nechala znovu narásť)