15. Kapitola

15. Kapitola

---

Hotaru večer opustila Rukiu a Ichiga aby mohli byť nachvíľku sami a išla sa prejsť po dome. Bola tu totižto jedna miestnosť, ktorá ju veľmi zaujala. Byakuya tam trávil veľa času a keď sa na to spýtala Ginreia povedal jej, že tam je uložený oltárik pre jeho zosnulú ženu.

Odsunula dvere a vošla do tej miestnosti. Myslela si, že tam nikto nebude, no či sa jej nepošťastilo natrafiť rovno na Byakuya.

Zamračene sa na ňu pozrel keďže vošla bez ozvania. Rýchlo sa chcela ospravedlniť, ale potom si všimla fotku v rámiku na oltáry a tak k nemu podišla.

"To je vaša zosnulá žena? Bola naozaj krásna," povedala. Vyzerala ako Rukia s dlhšími vlasmi. No bolo na nej niečo iné. Nevedela to identifikovať, ale asi to, že narozdiel od Rukii, ktorá pôsobila ako silná bojovníčka Hisana pôsobila ako krehká žena.

"Prečo si tu?" Spýtal sa jej chladne Byakuya.

"Len...len som chcela vedieť čo sa v tejto miestnosti nachádza," zašepkala a sklonila hlavu.

"No tak už si to zistila. Môžeš odísť," odbil ju. Hotaru chvíľku nič nehovorila, už sa chystala na odchod s veľkou trpkosťou a hnevom v srdci, no pred dverami sa k nemu otočila naspäť.

"Pozrite, je mi ľúto, že ste si ma museli zobrať aj keď ste nechceli, ale nemusíte sa kvôli tomu ku mne takto správať. Nie je to moja chyba," povedala to čo mala na jazyku už dlhší čas. No len ako to z nej vyletelo to hneď aj oľutovala.

Byakuya sa na ňu pozrel. Tento krát priamo do jej očí.

"Nestačí ti, že tvoja rodina má privilégia z toho, že nosíš moje priezvisko, ešte vyžaduješ aj nejaké extra zaobchádzanie? Nezabúdaj na svoje postavenie," povedal tak pokojne, no pritom tak chladne až ju zamrazilo. Chvíľku na neho nehybne pozerala. Vedela čo myslel. Práve jej vytkol, že sa priživuje na jeho rode.

A mal pravdu.

A práve to zabolelo najviac.

"Prepáčte mi moje nevhodné správanie," zašepkala so sklonenou hlavou. Ani nečakala na to čo jej povie, odišla preč. Keď už bola dosť ďaleko od neho a bola si istá, že ju nemôže vidieť rozbehla sa s plačom preč.

Ani si nevšimla Ichiga a Rukiu, ktorý práve vyšli z izby.

Bežala až k jazierku a tam si k nemu sadla. Schúlila sa do klbka a plakala.

Prečo práve ona?

Prečo je život tak nespravodlivý?

Začínala závidieť Hisane. Síce ju vôbec nepoznala, no jedno vedela. Byakuya ju nadovšetko miloval.

Mala s ním taký vzťah ako ona nikdy nebude mať.

"Hotaru?" Ozvalo sa opatrne a ona zdvihla hlavu. Na moste stáli Ichigo s Rukiou, ktorá k nej podišla.

"Hotaru čo sa stalo?" Kľakla si k nej.

"Ale nič," Hotaru si rýchlo začala zotierať slzy, "iba mi z ničoho nič prišlo smutno za domovom," zaklamala. Videla však, že Rukia jej to neuverila. Smutne na ňu pozrela, no nič jej nepovedala. Na miesto toho ju len objala.

Hotaru to objatie nečakala a ani si neuvedomila ako veľmi ho potrebovala. Ako veľmi potrebovala plece, na ktorom by sa mohla bez slova vyplakať. Tak ju to rozľútostilo, že znovu začala plakať.

Nikto nič nevravel. Rukia ju zvierala v náručí, Ichigo stál bez slova obďaleč.

Keď sa pochvíľke vyplakala, utrela si posledné zvyšky sĺz a už sa na Rukiu oveľa pokojnejšie pozrela.

"Prepáčte mi toto vystúpenie. Nechcela som vám spôsobiť starosti," ospravedlnila sa, no Rukia len pokrútila hlavou.

"Aké starosti? Každý človek sa potrebuje raz za čas vyplakať aby sa cítil lepšie," usmiala sa na ňu.

"Ďakujem," zašepkala Hotaru. Vtedy sa konečne ozval aj Ichigo.

"Um...tak som rozmýšľal. Zajtra je vo svete ľudí výstava na počesť dvadsiateho výročia vzniku manga Strážkyňa Zeme. Čo keby sme ťa tam nejako prepašovali? Urobíme si krásny deň bez Byakuya," pozrel na ne a Rukii sa rozžiarili oči.

"To je výborný nápad! A nebude ju ani treba pašovať. Vypýtam si povolenie od Yamamota, len treba zavolať Uraharovi aby jej pripravil gigai," hovorila nadšene a Hotaru prekvapene behala očami z jedného na druhého.

"Vážne? Myslíte si, že by som mohla ísť?" Spýtala sa ich neisto a oni prikývli.

"Určite áno. Neboj sa Hotaru, s Ichigom to zariadíme," usmiala sa na ňu a Hotaru sa tiež na tvári vyčaroval obrovský úsmev.

Byakuya sa s povzdychom zahľadel na fotku Hisany. Prečo jej to povedal? Prečo tak na ňu zaútočil?

Bolo to od neho naozaj podlé. Tá dievčina naozaj nemala na výber. Ale... nemohol si pomôcť, vždy keď videl ako sa snaží nahradiť Hisanu nahnevalo ho to.

No na druhej strane si dobre uvedomoval prečo to robí. Nemusel nad tým dlho premýšľať aby zistil, že to všetko robí pre svoju malú sestru. Chcela aby mala lepšiu budúcnosť.

Tak ako sa on vždy snaží aby Rukia mala len to najlepšie v živote.

A vedel, že na jej mieste by spravil to isté.

Vedel, že na jej mieste by tiež všetko obetoval pre Rukiu.

Tak prečo? Prečo k nej nemôže byť milší?

Prečo v ňom vždy splanie hnev keď ju vidí sedieť na mieste za stolom kde sedávala Hisana? Keď ju vidí vychádzať z jej izby. Keď vidí ako veľmi sa zblížila s Rukiou, ktorá ju začala volať svojou sestrou.

"Hisana," zašepkal, "prečo si ma musela opustiť?" Pozrel na fotku ženy, ktorú tak veľmi miloval. No ona mu už odpoveď nemohla dať.