13. Kapitola

13. Kapitola

---

Rukia sa na druhý deň zastavila za Ichigom a spolu si prezerali za jeho stolom fotky, ktoré mu doniesla.

"Heh, celkom zapadám do rodiny, nemyslíš?" Povedal zo žartu a ona prikývla.

"Hej, rodený šľachtic z teba," zasmiala sa.

"Vieš, to kimono ti v ten deň veľmi pristalo," povedal s úsmevom a ona mu ho opätovala. Bola rada, že sa mu páčilo. Chcela sa mu v ňom páčiť. Tak isto ako chcela aby sa stal členom jej rodiny. No to bolo len jej sebecké želanie, ktoré sa bála vysloviť nahlas.

"Ďakujem, aj tebe to pristalo," zašepkala a potom mu ukázala fotku kde bol len Byakuya s Hotaru.

"Táto jedna fotka ma však veľmi hnevá," priznala a Ichigo prikývol.

"Vôbec na nej nevyzerajú ako mladomanželia," povedal potom čo si ju prezrel.

"Však práve. A vieš čo je ešte horšie?" Spýtala sa ho napoly nahnevane.

"Čo?"

"Od služiek som sa dozvedela, že nii-sama s ňou ešte doteraz nezdieľal posteľ!" Vyhŕkla a Ichigo očervenel až za ušami.

"Rukia bol by som rád keby sme sa o tom nerozprávali," vykoktal.

"Ale prečo? Ichigo to je veľmi vážna téma. Nii-sama potrebuje potomka, ja ho nemôžem dať Kuchiki klanu," oponovala.

"Rukia...ja vážne nechcem rozoberať tvojho brata do takých detailov. Je to jeho vec," Ak bol predtým červený teraz už horel.

"Och, je ti to nepríjemné?" Spýtala sa ho a on prikývol.

"Aha, tak nič. Ale aj tak. Nii-sama by sa k nej mal začať chovať lepšie. Nie je to zlé dievča a nemôže za to, že ju takto vydali do cudzej rodiny. Inak, požičala som jej tú mangu čo si mi kúpil, Strážkyňa Zeme, a veľmi sa jej páčila. Konečne sa mám o tom s kým poriadne porozprávať," hovorila nadšene a Ichigo sa na ňu usmial.

"Tak to som rád. Mám tu ešte aj nejaké staré manga, ktoré som už dávno dočítal, tak ak chceš ti ich dám a môžete si ich spolu po večeroch čítať," povedal a ona prikývla.

"To by som bola rada,"

Hotaru sedela dole pri jazierku. Dnes sa jej ju konečne podarilo stretnúť. Tú zvláštnu mačku. Sedela oproti nej, na druhej strane jazierka a sledovala kaprov vo vode.

"Aj dnes si, si prišla chytiť rybu či ich len tak sleduješ?" Spýtala sa jej no mačka jej neodpovedala. Vlastne jej vôbec nevenovala pozornosť.

Hotaru si vzdychla a pritiahla si k sebe bližšie nohy.

"Mala by som ťa nejako pomenovať," zašomrala si sama pre seba. Ibaže ak jej dá meno iba sa na ňu viac naviaže, ako na tie mačatá o ktoré sa s bratom starali. A potom bude nešťastná keď sa viac neukáže.

Mačka načrela labkou do vody no nevyzerala tak, že by sa chystala chytiť si jedného z kaprov. Nakoniec konečne presunula svoj pohľad na Hotaru a ju to prekvapilo. Nevedela do ktorého z farebných očí sa jej má dívať. Nevedela na ktorú stranu jej čierno ryšavej hlavy sa má zamerať.

Tak zvláštna mačka.

"Hotaru!" Začula zrazun známy hlas. Bola to Moeko. To ju stará matka už hneď po dni pustila naspäť?

"Moeko som tu pri jazierku!" Zakričala tak nahlas až to mačku vystrašilo a ušla preč.

Nie! Teraz ju Moeko zase neuvidí.

Moeko k nej dobehla a zastavila sa na malom mostíku nad jazierkom.

"Hotaru čo tam robíš?" Spýtala sa svojej sestry, ktorá ešte stále sedela dole pri jazierku.

"Pozorovala som tu zvláštnu mačku," povedala a Moeko sa poobzerala dookola.

"Vážne? A kde je?" Spýtala sa jej.

"No už znovu ušla," priznala a Moeko si vzdychla.

"Už zase si ma doberáš?"

"Nie! Vážne tu bola!"

"No určite! Poďme do našej tajnej skrýše, musím ti niečo povedať," zoskočila za ňou dole a už ju ťahala k stromu s veľko korunou, ktorá padala k zemi ako dlhé vlasy.

Keď už sedeli skryté pod korunou stromu Moeko sa dala nadšene do rozprávania.

"Našla som si nového kamaráta," povedala velevýznamne.

"Vážne? A kde? Moeko, nehovor mi, že si sa zase včera túlala po Rukongai," zamračila sa na ňu.

"Nie, prišiel za mnou domov," povedala a Hotaru ešte viac spozornela.

"Ako za tebou domov? Moeko kto to je?" Ako je možné, že ho stará matka pustila?

"Môj nový učiteľ. Stará matka ho najala aby ma učil ako správne viesť rod," povedala Moeko s radosťou a Hotaru si úľavou vydýchla.

Aha, tak to je. Aj ona mala vlastne predtým učiteľa, ktorý ju učil ako sa ma správať, čo má hovoriť, aké iné rody v Soul Society sú a podobne. Aj keď jej učiteľkou bola z veľkej časti aj stará matka. Hotaru nikdy nemala rada keď sa musela učiť s ňou. Neznášala to.

"A stará matka ťa neučí?" Spýtala sa Moeko neisto.

"Ale hej, no našťastie teraz povedala, že ma bude mať na starosti môj nový učiteľ lebo ona teraz stále rieši teba a Kuchiki klan," zamumlala otrávene Moeko. Hotaru si v duchu vydýchla.

Aspoň, že tak.

Byakuya sa vrátil naspäť domov o šiestej večer. Pri vstupe do domu ho hneď privítal sluha a informoval ho, že Hino Moeko je znovu u nich na návšteve.

Byakuyovi boli jasné, že to malé dievča tu bude teraz neustále keďže bola na sestru dosť naviazaná.

"Kuchiki Rukia dnes odišla do sveta ľudí ale mala by sa každú chvíľu vrátiť," dodal sluha.

Ani to ho už neprekvapilo. Asi tak ako sa už ani moc nerozčuloval nad tým, že keď ona nebola vo svete ľudí bol Ichigo tu.

Už sa aj pomaličky psychicky pripravoval na to, že bude musieť Kurosakiho privítať do rodiny. Videl to napisané na celej tej jeho hnusnej tvári, že sa nechystá Rukie vzdať. A ona jeho.

Koľko šťastia. Kto by si bol pomyslel, že zrovna on sa bude musieť zapodievať takto so synom Shiba Isshina.

Odišiel na svoju záhradu k jazierku a spočítal kaprov. Tento krát ani jeden nezmizol. Potom sa začal prechádzať po záhrade aby skontroloval ako sa darí Sakuram.

A vtedy spod vŕby s dlhou korunou, ktorá sa tiahla až k zemi začul smiech. To bola Hotaru a jej sestra Moeko.

"Ale vážne Hotaru ako ťa mohla dať s ním stará matka dokopy. Je úplne iný ako ty!" Ozvalo sa malé dievča.

"Je tak chladný, tak nudný, tak...ech...nechutne šľachtický," Zdá sa mu to alebo sa zrovna ocitol uprostred rozhovoru kde ho ohovárajú?

"No tak Moeko, nie je až tak zlý. Veď predsa ti tu dovolí chodiť a dokonca aj spávať," zastala si ho Hotaru.

"To máš pravdu, ale aj tak! Vôbec sa k tebe nehodí. Ty si tak živá, usmievavá, vymýšľaš blbosti a on je celý čas ako Meno rodu je jediné na čom záleží. Hiro, dolej mi čaj," povedala pričom sa snažila napodobniť jeho hlas. Na to sa Hotaru rozosmiala. Nahlas a z celého srdca. Smiala sa tak veľmi, že miestami až krochkala. Na to sa rozosmiala aj Moeko.

Byakuya to zaskočilo. Nečakal by taký hurónsky smiech od ženy z šľachtického rodu. Tie sa vždy smiali len tak jemne, tak slabučko. A tak silene. No toto bolo od srdca. Nebolo to hrané a z nejakého dôvodu sa mu tento smiech, ktorým by iným prišiel veľmi nevkusný a nevhodný páčil.