12. Kapitola

12. Kapitola

---

Byakuya sa v nie dobrej nálade vrátil naspäť do Kuchiki sídla. Ako mohol doma zabudnúť svoj šál? To sa mu ešte nikdy nestalo.

Za to môžu tie dve sestry, úplne ho ráno svojim správaním vyhodili z pochodu. Samozrejme také detinské správanie by očakával od tej mladšej, bolo jej iba šesť. V jej veku sa tak navymýšľal, že ani dvaja pestúni za ním nestíhali, ale od tej staršej? Prekvapilo ho to. Dovtedy bola pre neho len pani perfektná, ktorá sa poctivo držala všetkých pravidiel a chyby nikdy nerobila. Ak aj nejaké urobila okamžite ich zamaskovala.

To, že ju nájde na svojej chodbe behať v kimone na spanie, vrieskať na svoju sestru pritom ako sa jej snaží vytrhnúť knihu z ruky ho naozaj prekvapilo.

Vošiel do svojej izby a zobral si šál, ktorý mal poskladaný na stole a vtedy niečo začul. Hlasné zamňaučanie.

Yoruichi. Preblesklo mu hneď hlavou.

Nech si ho tá ženská neželá! Isto sem aj ona prišla obkukávať jeho novú ženu.

S prísnou tvárou vyšiel na záhradu a vybral sa k jazeru odkiaľ sa mňaučanie ozývalo. To možno ona kradla jeho kaprov. To by na ňu sedelo.

To čo tam však našiel nebola Yoruichi. Bola to Hotaru držiaca sa koruny stromu a snažiaca sa chytiť mača, ktoré od nej na konári cúvalo.

Je to vôbec možné? Ako sa na tú Sakuru vyšplhala? Odkiaľ vie vôbec šplhať po stromoch? Aj keď teda jeho sluha ho informoval o tom, že Hino klan stále učí svojich potomkov bojovať a používať silu ich živého ohňa.

Zrazu mača začalo padať a Hotaru prestrašene vykríkla. Byakuya ho úplne automaticky chytil do rúk a až vtedy si Hotaru všimla, že je tam.

Byakuya si uvedomil, že ešte stále na ňu hľadí v úplnom šoku a rýchlo sa skryl za svoju chladnú masku. Videl, že Hotaru nevie čo má robiť. Na jej tvári sa zračilo číre zhrozenie a bez akéhokoľvek pohybu sa držala stromu.

Nakoniec však z neho elegantne zoskočila a odkašľala si už znovu so svojou vážnou tvárou.

"Dobrý deň Byakuya-sama. Nečakala som vás tu," povedala akoby sa ani nič neudialo.

"Musel som sa vrátiť, niečo dôležité som si tu zabudol," povedal a pustil z rúk mača, ktoré nahlas pišťalo a snažilo sa od neho už dlhšiu dobu dostať.

Keď sa konečne vyslobodilo rozbehlo sa niekde do kríkov.

"Bolo na Sakure a nevedelo ako zliezť tak som mu chcela pomôcť," zamumlala a on si všimol ako sčervenala.

Najprv jej chcel povedať, že mala zavolať stráž no nakoniec si zakusol do jazyka. Keby to bol on tiež by sa ho snažil dostať dole sám, aj keď teda nie tak okato. Asi by na to použil Senbonzakuru.

Navyše táto jej nová strana tváre ho začala celkom zaujímať. Doteraz bol presvedčený, že je len vyumelkovaná namyslená žena, ktorá sa snaží priživiť na mene jeho rodu. Vždy perfektná, dokonalá v každom ohľade, ako vystrihnutá z obrazu bezchybnej šľachtickej ženy.

"Hlavne si daj nabudúce pozor aby si, si neublížila," odpovedal jej a ona sa mu prekvapene zahľadela do očí.

"Á-Áno, prepáčte," zakoktala sa.

"Nemusíš sa mi ospravedlňovať, neurobila si nič zlé," povedal a ona sklopila zrak.

Zostalo ticho. Dlhé a nepríjeme ticho.

"Vaše Sakury sú veľmi krásne. Vidno, že sa o ne dobre staráte," preťala to ťažké ticho nakoniec Hotaru.

"Áno, z tejto záhrady sú mi najmilšie. Navyše moja žena ich tiež zbožňovala. Tá najbližšie pri tvojej izbe bola jej najobľúbenejšia," otočil hlavu smerom ku Sakure, ktorá sa nachádzala blízko izby Hotaru. Vtedy sa však zarazil.

Prečo je rozpráva o Hisane? Prečo sa s ňou vôbec rozpráva?

"Je veľmi krásna," pritakala a potom sa pousmiala, "konečne som sa dozvedela niečo viac o vašich nádherných záhradách," povedala. Radšej sa na ňu už ani neotočil. Prečo sem vôbec chodil?

"Musím už naspäť do práce," povedal a vybral sa preč.

"Nech sa vám darí," zakričala ešte za ním.

Nič jej na to nepovedal. Bol sám sebou prekvapený. Nečakal, že sa celá táto záležitosť môže tak zvrtnúť. Navyše, rozprávať sa s cudzím človekom o Hisane? Naozaj mu musí chýbať viac ako si chce priznať.

Rukia si s úsmevom prezerala fotky zo svadby. Tá kde bola len ona s Ichigom bola naozaj pekná a potešila ju najviac. Stáli na nej vedľa seba, obidaja v tradičnom oblečení a s veľkými úsmevmi na perách. Dokonca aj Ichigo sa na tej fotke usmieval a to je už čo povedať.

Mala kópie aj pre neho. Dúfala, že aj jemu sa tie fotky budú páčiť tak ako jej.

Tá na ktorej boli spolu s Hotaru a jej sestrou bola tiež veľmi pekná. Malá Moeko držala Ichiga za ruku a usmievala sa od ucha k uchu. Bol pre ňu vtedy na svadbe veľká hviezda. Rukia nechápala ako to Ichigo robí, no z nejakého dôvodu ho vždy deti mali radi aj keď teda vyzeral, že by mohol pohľadom vraždiť. Z jednej strany pri ňom stála Hotaru hneď vedľa Moeko a z druhej strany pri ňom stále ona.

Tá na ktorej boli všetci aj spolu s jej starým otcom Ginreiom a Kaho bola celkom pekná. Až teda na to, že Byakuya, Ginrei a Kaho sa na nej vôbec neusmievali. No oni sa nikdy neusmievali. Aspoň teda jej brat a starý otec. Kaho nepoznala, ale pôsobila na ňu prísne. No jedna z tých fotiek ju veľmi hnevala. Tá, na ktorej bol jej brat sám s Hotaru. Tá fotka bola od tých ostatných tak veľmi neosobná, nie lenže sa ani jeden z nich na nej neusmieval, no boli od seba tak ďaleko, že by človek ani nepovedal, že ide o ženích a nevestu nebyť toho oblečenia.

Chcela sa dnes zastaviť za Ichigom a ukázať mu tie fotky, ale rozhodla sa, že ho príde navštíviť až zajtra keď bude ten sviatok a on nebude mať školu preto sa večer vybrala ukázať fotky Hotaru.

Keď prišla do jej izby Hotaru si akurát čítala manga Strážkyňa Zeme, ktoré jej dala.

"Rukia tento príbeh je úplne skvelý! Ale už som v polovici. Mala by som to čítať pomalšie," usmiala sa na ňu a Rukia si k nej sadla.

"Keď to dočítaš môžem ti kľudne dať aj iné mangy, ako hovorím, Ichigo ma nimi zásobuje a mnohé si kupujem vo svete ľudí aj ja," povedala veselo a Hatoru prikývla.

"Chcela by som niekedy vidieť svet ľudí, majú tam také úžasné veci," zamyslela sa. Rukiu to prekvapilo. Ona bývala vo svete ľudí veľmi často. Odkedy stretla Ichiga sa to pre ňu stal druhý domov. Úplne zabudla na to, že väčšina z bohatých rodín v Soul Society nemá ani šajnu ako to vo svete ľudí vyzerá.

"V tom prípade ti o všetko porozprávam, mám odtiaľ aj fotky a videá. Vo svete ľudí je veľmi veľa zaujímavých vecí, ale najprv ti chcem ukázať fotky zo svadby," podala jej ich a Hotaru si ich so záujmom začala prezerať.

"Nečakala som, že ich budeme mať tak skoro," povedala a potom sa zastavila na tej jednej kde bola len s Bykauyom.

"Všetky sú pekné, ale táto jedna je zlá. Táto jedna je veĺmi smutná, čo je veľká irónia," s trpkým úsmevom pozrela na Rukiu, ktorú to tak zamrzelo, že ani nevedela čo jej má na to povedať.

"Hotaru ja..." začala, no ona ju zastavila.

"To je v poriadku Rukia. Ja v lásku aj tak neverím. Kedysi som verila, ale človek, ktorému som ju dala ma nakoniec zradil, takže je to jedno. Nevadí mi to. Radšej mi porozprávaj o tom svete ľudí," zmenila tému a Rukia sa hneď dala do rozprávania. Nechcela aby Hotaru myslela na tú fotku. Nechcela aby kvôli tomu bola nešťastná.