1. Kapitola

1. Kapitola

---

Keď sa k Byakuyovi donieslo, že sa s ním chce jeho starý otec stretnúť osamote tušil, že to nebude nič dobré. Kuchiki Ginrei sa s ním už dlhé roky nerozpráva, a ak na neho niekedy prehovorí nikdy to nie je s dobrými umýslami.

Aj keď bol teraz Byakuya hlava rodu Kuchiki starého otca musel stále počúvať pretože bol v ich rodine vždy váženejší ako on, a preto aj keď sa mu za ním vôbec nechcelo musel.

So svojou vážnou tvárou sa zastavil pred dverami do izby starého otca, než sa stihol vôbec ozvať Ginrei prehovoril prvý:

"Vstúp," povedal svojim prísnym hlasom.

Byakuya odsunul dvere, pomaly vošiel dnu, kľakol si a na pozdrav sa trochu sklonil. Keď zdvihol ku Ginreiovi zrak prvé čo zbadal bola jeho zachmúrená tvár. Bol nahnevaný, nie, že by nebol vždy nahnevaný keď bol Byakuya v jeho prítomnosti, ale teraz bol viac ako obvykle. Šedé oči upieral priamo na neho a bolo z nich cítiť úplnu výčitku. Byakuya začal rozmýšľať či niečo spravil zle, ale to určite nie. Naposledy vystrájal keď bol ešte malý chlapec, posledné čo spravil v Ginreiových očiach zlé bolo keď si adoptoval Rukiu.

Tak čo sa deje?

"Byakuya," prehovoril Ginrei svojim prísnym hlasom, "Kde sú potomkovia, ktorí by tento rod viedli po tvojej smrti?" Spýtal sa ho.

Byakuya vedel, že to bola rečnícka otázka takže sa ani na ňu neunúval odpovedať pretože obidvom bola odpoveď nad slnko jasnejšia, žiadny potomkovia neboli.

"Kedy mieniš dať tomuto rodu potomkov, ktorí by pokračovali v našom odkaze?" Položil ďalšiu otázku.

Nikdy, pomyslel si Byakuya no nahlas sa to neodvážil vysloviť. Namiesto toho vybral miernejšie slová.

"Rukia môže..."

"Rukia nie je Kuchiki!" Skočil mu do reči Ginrei a hneď aj pokračoval:

"Môžeš sa aj na hlavu postaviť Byakuya no ona nikdy nebude pravá Kuchiki, nenarodila sa ako jedna z nás, nemá to v krvi a to ty nezmeníš," tvár sa mu ešte viac zachmúrila.

Byakuya mu na to znovu neodpovedal. Bohužiaľ, tak to bolo pravidlami dané. Rod mohol viesť iba ten kto sa ako Kuchiki narodil a keďže on bol jediné dieťa ich predchádzajúceho vodcu Kuchiki Sojuna nebol tu nikto iný, kto by mohol splodiť potomkov.

Ginrei si pochvíľke ticha vzdychol.

"Byakuya už som ti toho toleroval tak akurát dosť. Zobral si, si ženu neurodzeného pôvodu, po jej smrti si do nášho domu adoptoval jej sestru, taktiež neurodzeného pôvodu, a odvtedy sa tento rod vôbec nepohol ďalej," Ginrei nespúšťal prísny pohľad z chladnej tváre svojho vnuka.

"Oženíš sa znovu Byakuya a splodíš potomka, ktorý sa stane po tebe hlavou tejto rodiny. Keďže viem, že ty sám by si, si žiadnu ženu nevybral postaral som sa o to ja. Zoberieš si Hino Hotaru z kedysi veľmi uznávaného rodu Hino. Zajtra sa nám sem príde predstaviť tak sa na to priprav," informoval ho.

To bolo po prvýkrát za veľmi dlhé roky čo videl na tvári svojho vnuka nejakú emóciu. Byakuyove oči sa šokom rozšírili a úplne automaticky z neho nahnevane vyletelo:

"To nesmieš!"

No hneď ako to povedal to aj oľutoval. Ginrei sa postavil a podišiel bližšie k nemu.

"Že nesmiem?! Ale áno smiem! Tak isto ako si si ty smel zobrať neurodzenú ženu, tak isto ako si sem potom privliekol jej sestru! Ja nenechám tento rod zaniknúť kvôli rozmaznanému sopliakovi, ktorý si celý život robí čo si zmyslí! Kvôli tebe Byakuya tento rod chátra, kvôli tebe stojí na mieste a nehýbe sa ďalej! Prestaň sa konečne správať ako usmrkaný pubertiak a prevezmi na seba zodpovednosť! Oženíš sa či sa ti to páči alebo nie! Myslím si, že štyridsať rokov je dosť dlhá doba na to aby si oplakal svoju zosnulú ženu! Navyše k tomu aby si splodil potomka lásku nepotrebuješ! Zajtra ťa tu chcem vidieť keď príde Hino Hotaru so svojou rodinou, neopováž sa tento rod zosmiešniť ešte viac ako sa ti to už doteraz podarilo," zavrčal.

Byakuya na to nebol schopný žiadno odpovedať, nebol ani len schopný pozrieť sa Ginreiovi do očí. Mohol protestovať koľko chcel, no pravda bola naozaj taká, že jeho zásluhou meno rodu dosť padlo v očiach ostatných vznešených rodín.

Navyše prísahal, prísahal na hrobe svojich rodičov, že už nikdy nepotupí meno Kuchiki.

"Dobre, rozumiem." povedal nakoniec už znovu so svojou chladnou tvárou bez emócií.

"Prac sa mi z očí," zamumlal Ginrei a otočil sa mu chrbtom.

Byakuya na nič viac nečakal.V tichosti sa zodvihol a odišiel preč.

Ichigo pozrel na mobil vedľa seba. Volala mu Rukia. Odkedy im Urahara upravil mobili tak aby sa mohli skontaktovať aj keď on bol vo svete ľudí a ona v Soul Society zvykla mu sem-tam napísať. Ale málokedy mu volala, iba keď sa stalo niečo vážne.

Rýchlo jej to zdvihol.

"Rukia čo sa deje? Stalo sa niečo?" Vypytoval sa jej hneď s obavami v hlase.

"Nie, nie, neboj sa, nič vážne sa nestalo. Ale musím ti niečo povedať. Máš chvíľku čas? Neruším ťa?" Spýtala sa ho a on sa postavil zo stoličky na ktorej sedel.

"Nie, som doma, pozeral som film na počítači," povedal a rozvalil sa na posteli.

Čo také dôležité mu potrebuje zdeliť?

"Nii-sama sa bude ženiť," informovala ho hneď bez obalu. Ichigo chvíľku bez pohnutia civel do bieleho stropu než si uvedomil čo práve povedala.

"Čože?!" Vyhŕkol a prudko sa posadil na posteli.

"Bude sa ženiť, musí, náš starý otec je veľmi nespokojný s tým, že Kuchiki klan nemá následníka, dostal to príkazom," vysvetlila. Ichigo si absolútne nedokázal predstaviť, že by Byakuyovi niekto niečo prikázal, on bol vždy pyšný. Moc hrdý na to aby sa niekomu čo i len poďakoval a teraz mu nejaký starý dedko rozkazuje čo má robiť?

"A čo na to Byakuya?" Spýtal sa jej.

"Neviem. Vieš, že my sa o takých veciach nerozprávame, teda, že sa skoro vôbec nerozprávame, ale netvári sa nejako nadšene. Nemá však na výber ak nechce aby Kuchiki klan zanikol. Padla aj taká možnosť, že by som sa ja vydala za niekoho zo šľachtického rodu-"

"Tak to teda nie!" Vyprskol Ichigo a potom si uvedomil ako prehnane jeho reakcia vyznela. Rýchlo si odkašľal a potom už s kľudom dodal:

"Chcem tým povedať, to by si už nemohla vykonávať svoje Shinigami povinnosti," ešteže nemohla vidieť aký bol červený.

"To máš pravdu, ale aj tak ja nemôžem byť hlavou rodiny Kuchiki a moje deti by nemohli byť následníci rodu Kuchiki pretože som adoptovaná," vysvetlila.

Chavalabohu, pomyslel si Ichigo.

"Aha, nuž, čo narobíš," povedal a snažil sa aby jeho hlas vyznel nezaujato.

"No ja nič. Zajtra sa k nám príde jeho nastávajúca manželka predstaviť. Volá sa Hino Hotaru, som na ňu zvedavá," priznala.

Aj Ichigo bol na ňu zvedavý. Veľmi zvedavý. Chcel vidieť ženu, ktorá si zoberie Kuchiki Byakuya.

"Hej, Rukia zajtra začína víkend, čo keby som ťa prišiel navštíviť. Už sme sa dlho nevideli," zmenil z ničoho nič tému.

"Nenápadne Ichigo, fakt, rovno sa priznaj, že chceš vidieť jeho nastávajúcu," zamumlala.

"Čo? To nie je pravda!" Protestoval.

"Ichigo máš pocit, že som sprostá? Poznám ťa už pár tých rokov a viem kedy klameš, navyše naposledy sme sa videli pred troma dňami keď som bola u vás doma na obed, tak nekecaj,"

"Dobre, fajn, som na ňu zvedavý," priznal a na to mohol počuť ako sa v telefóne slabo zasmiala.

"Pozri, na tom posedení s nami nebudeš môcť byť keďže nie si Kuchiki ani Hino, ale niečo vymyslíme. Tak sa zatiaľ maj. Dobrú noc," zaželala mu.

"Dobrú noc Rukia," zaželal jej aj on. Bol na zajtrajšok veľmi zvedavý.