Legend of Wolf Girl (27. Kapitola - Starí kamaráti)

27. Kapitola

Starí kamaráti

---

"Grimmjow?!" Vyhŕkol môj otec.

"Ichigo?!" Vyŕkol šokovane aj on. My so Sorom sme sa na seba pozreli v úplnej beznádeji, vedeli sme, že toto môže skončiť ako hotová katastrofa.

Čo teraz? Čo sa bude diať? Stáli sme medzi našimi dvoma rodinami v absolútnom strachu a čakali ako sa situácia vyvinie. Hádam sa tu spolu nepobijú...koho sa snažím oklamať? Dobre viem, že vlkolaci konajú z impulzu.

V tom sa Sorov otec zaškeril.

"Teda Ichigo, nezostarol si nám nejako? Zdá sa mi to alebo vidím šediny na tej ryšavej gebuli," rýpol do môjho otca a ten ešte stále v šoku sa najprv nezmohol na slovo, no potom akoby na neho konečne doľahli Grimmjowove slová zazrel jeho smerom.

"Och, ha, ha, ha, vtipné Grimmjow, ešte viac vtipnejšie by to bolo keby si to hovoril bez tých vrások na tvári," rýpol aj môj otec a Grimmjow sa hrdelne zasmial.

"Vidím, že si sa vôbec nezmenil," podotkol a môj otec sa slabo usmial.

"Ani ty," zašepkal. Vtedy Grimmjow zložil z pliec malú Serah a tá sa hneď za neho schovala. Grimmjow položil jednu ruku na Sora.

"Toto je môj syn, Sora má šestnásť a toto je Serah, tá má jedenásť. Ešte máme jednu, Mikomi, Sorove dvojča, chodí však na umeleckú a dnes sa nemohla zúčastniť. A toto je moja krásna žena Orihime," predstavil mu svoju rodinu.

Môj otec sa najprv pozrel na Sora a Serah.

"Ahojte," pozdravil ich s úsmevom.

"D-Dobrý," vykoktali obidvaja ešte stále zdesene. Potom sa s tým istým úsmevom otočil na Orihime.

"Teší ma," podal jej ruku. Orihime chvíľku zaváhala a Grimmjow napol svaly akoby čakal, že Ichigo na ňu zaútoči. No keď sa Orihime odhodlala jeho ruku prijať, len jej ňou jemne zatriasol a pustil ju.

"Nuž teda, keď sme už pritom predstavovaní, Rukiu poznáš," pozrel na moju mamu.

"Hej, Rukia, ty si sa vôbec nezmenila, máš trošku kratšie vlasy ako si pamätám, pristane ti to," pochválil ju Grimmjow a ona sa usmiala.

"Rada ťa znovu vidím Grimmjow," povedala.

"Toto je moja dcéra Masaki, tiež má šesnásť. Ešte máme staršieho syna Kaia, toho si mal tú česť poznať, keď bol ešte malinký, teraz už má osemnásť," predstavil našu rodinu otec.

"Kai? Fíha, pamätám si ho ešte ako takého kŕpáňa, stále plakal a keď ste od neho s Rukiou odišli preč bol hotový a vždy si vykričal hlasivky, čo tak za vami rumázgal," zasmial sa Grimmjow a otec sa tiež slabo zasmial.

"Hej, bol to uplakanec až dokým sa nenarodila Masaki," dodal.

"Ale aj tak Ichigo nejako s tou plodnosťou zaostávaš, ja mám už tri krásne deti a ty len dve, nič moc na Alfu," podotkol a vtedy sa na tvári môjho otca vykúzlil ten najväčší víťazoslávny úškrn aký som mala kedy tú možnosť vidieť.

"Vlastne..." pritiahol si k sebe mamu, "čakáme tretie, takže je to remíza Grimmjow," povedal s takým nadšením akoby snáď vyhral v lotérií.

"Ak sa vy dvaja idete zase vo všetkom predbiehať ako takí malí sopliaci nakopem vás obidvoch do prdele," zavrčala moja mama a oni na ňu prekvapene pozreli, no potom sa rozosmiali.

"Toto mi tak pripomenulo staré dobré časy, že by ste ani neverili," podotkol Grimmjow a Ichigo prikývol.

"Hej, čo keby sme niekde spolu skočili po vystúpení našich detí?" Spýtal sa z ničoho nič môj otec.

"Na pivo, ale pozývaš," uškrnul sa Grimmjow a môj otec prikývol.

"Tak fajn," potom sa otočil na mňa, "Masaki odvedieš mamu po skončení vášho vystúpenia domov," povedal a ja som skoro zabudla dýchať. Zveruje mi mamu? Mne?! Zrazu soms a cítila naozaj sebaisto.

"Samozrejme," vyhŕkla som s väčším nadšením ako som pôvodne chcela.

Pred našim posledným vystúpením za mnou do šatne prišiel Sora.

"Tak to išlo lepšie ako som si to predstavoval," zamumlal a ja som prikývla.

"Nechce sa mi veriť, že sa tak rýchlo uzmierili," pritakala som.

"No, podľa mňa si na tom pive pár zubov vybijú, neverím, že môj otec hodí celú tú záležitosť len tak za seba," povedal s pochybnosťami a mne nezostávalo nič iné len dúfať, že to nepreženú a nedobijú sa k smrti. Možno, že to všetko pôjde s kľudom aj bez bitky, možno som iba paranoidná.

Po vystúpení sme sa všetci vybrali k nám domov. Mama sa začala rozprávať s Orihime a my sme išli so Serah vzadu.

"A myslíš si, že je dobrý nápad ísť k vám domov? Nebude sa Ichigo hnevať?" Spýtal sa Orihime.

"Určite sa nebude hnevať, navyše ako poznám tých dvoch prídu úplne na mol. Vždy keď si niekde spolu vyrazili a Ichigo mi oznámil, že ide len na jedno pivo vrátil sa naspäť spitý pod obraz boží aj spolu s Grimmjowom. Vždy sa pridržiavali jeden druhého a smiali sa ako malé deti. Takže si myslím, že aj teraz jeden druhého budú pridržiavať aby sa sem vôbec doplazili," vysvetlila jej moja mama a Orihime si vzdychla.

"A nemyslíš si, že sa pobijú?" Povedala s obavami.

"Je to viac ako pravdepodobné, ale ak im to môže vyventilovať sa a znovu nadviazať stratené priateľstvo budiš," mykla plecami.

"Asi máš pravdu," zamumlala Orihime a potom zmenila tému: "Kedy čakáte bábätko?"

"O štyri mesiace. Inak som sa aj chcela spýtať ako je to s miešancami? Ako dlho trvá tehotenstvo u ľudí, ktorí čakajú vlkolakov?" Vyzvedala tentokrát moja mama.

"Štyri mesiace, tak ako aj u vlkolačích matiek. Keď sa Sora s Mikomi narodili boli takí drobní až sa mi tomu nechcelo veriť. Grimmjow ma síce varoval, že vlkolačie deti sa rodia oveľa menšie ako ľudské, ale nečakala som, že budú skoro o polovicu menšie. Od strachu som začala plakať, že umrú, že sú príliš malí a Grimmjow ma nemohol upokojiť," povedala pobavene.

"Ale rástli veľmi rýchlo, už po mesiaci boli veľký ako trojmesačné bábätka tak som zase plakala, že rastú príliš rýchlo. Grimmjowa išlo poraziť," zasmiala sa a moja mama spolu s ňou.

"Viem si predstaviť, no ja by som mala tiež šoky na tvojom mieste. Vlkolačie deti sa vyvíjajú rýchlo do prvého mesiaca no potom sa to zastaví a už pokračujú vo vývine tým istým tempom ako ľudské deti," povedala mama a Orihime prikývli.

"Tie dve vyzerajú, že už sa z nich stávajú dobré kamarátky," zašomral Sora.

"Mama má konečne novú kamarátku," usmiala sa spokojne Serah, ktorá držala mňa za jednu ruku a Sora za druhú. Kým si naše mame štebotali spolu vpredu my so Sorom sme rozmýšľali ako asi tak dopadne stretnutie našich otcov.

Keď sme konečne vstúpili do nášho domu v obývačke nás čakal Kai aj s Kimi, ktorý mu pre mňa z nejakých nepochopiteľných dôvod ležal na nohách a tváril sa veľmi spokojne. Kedy sa stihli tak skamarátiť?

Keď si Kai všimol Orihime, Sora a Serah prekvapene sa zdvihol.

"Dobrý deň," pozdravil Orihime.

"Ahoj," usmiala sa na neho.

"Kai, toto je Orihime žena otcovho najlepšieho kamaráta a toto sú ich deti Sora a Serah," predstavila ich mama. Kai zakýval Serah, ktorá mu zahanbene odkývala a potom sa presunul k Sorovi.

"Ahoj," podal mu ruku pričom na neho zazrel.

"Čau," Sora jeho ruku tiež so zachmúrenou tvárou prijal a obidvaja si ju silno stisli pričom na seba začali vrčať. No snáď sa tu nezačnú hádať o dominantné miesto? Nakoniec sa môj brat iba zasmial a pustil mu ruku.

"Páčiš sa mi," podotkol a potom sa otočil na mamu.

"Budem vo svojej izbe keby si niečo potrebovala," povedal a odišiel.

"Tak to bolo zvláštne," zamumlala som.

"Ha, jasne som bol nad ním," vyhlásil Sora a ja som pregúľala očami.

"Určite," zašomrala som a potiahla ho do kuchyne aby mi pomohol pripraviť občerstvenie.

Naše mamy sa potom ďalej rozprávali v obývačke a my traja sme sa presunuli do mojej izby kde sme sa hrali hry lebo dole s nimi bola nuda. Preberali tie typické problémy manželiek a to ani jedného z nás nezaujímalo.

Asi tak po troch hodinách sa dvere do našeho domu s treskotom otvorili a my sme mohli počuť Grimmjowove ohlušujúce:

"Žena, som doma!"

A na to otcov krik:

"Hovno si doma, toto je môj domov!"

Na to sa obidvaja začali hurónsky smiať.

Prekvapene sme sa vykukli z mojej izby, dokonca aj Kai sa vykukol z tej svojej a všetci sme zliezli dole na schody. Naskytol sa nám pohľad na našich otcov, tak opitých, že sa museli jeden druhého pridržiavať a aj tak nimi stále tackalo.

"Rukia!" Vyhŕkol môj otec keď na chodbu nezaujato vstúpila mama so šokovanou Orihime, ktorá si držala ruku pred otvorenými ústami.

"Nehuč Ichigo, ja ťa počujem," povedal s kľudom mama.

"Rukia, ja lenže ja a tuná môj brat Grimmjow..." buchol Grimmjowa do hrude, "sme zase bratia," povedal s pletúcim sa jazykom.

Ja s Kaiom sme v úplnom úžase pozreli na seba. Takéhoto opitého sme otca ešte v živote nevideli.

"Gratulujem, čo to máš s tvárou?" Spýtala sa ho mama a až vtedy som si všimla, že má na ľavom líci veľkú opuchnutú modrinu.

"To nič, iba sme spečatili svoje bratstvo, však brácho?" Pozrel na Grimmjowa.

"Samozrejme brácho, už sa zase ľúbime," začal sa smiať Grimmjow, ale potom pozrel na Orihime.

"Samozrejme miláčik teba ľúbim najviac na svete, a aj naše deti," pozrel na Sora a Serah.

"Ľúbim vás deti!" Zakričal opileckým tónom.

"Aj ja ľúbim svoje deti!" Vykíkol môj otec a potom dodal: "A ľubim aj svoje ženu!"

Mama len nezaujato pregúľala očami.

"Romantické, zaujímavé, že sa vždy vyznávaš z lásky iba keď si opitý. Tak poď, uložíme ťa do postele," potiahla ho za pazuchu a potom pozrela na Orihime, "Ak chcete môžete tu kľudne prespať, pripravím vám hosťovskú izbu," povedala, no Orihime pokrútila hlavou.

"Ďakujem, ale nie. Doma nás čaká dcéra, neboj, my si s týmto opilcom už nejako poradíme," zarela na Grimmjowa a ten jej poslal vzdušnú pusu.

Sora sa pozrel na mňa.

"Tak sa vidíme zajtra, maj sa," žmurkol a ja som sa na neho usmiala.

"Hej, zajtra," zašepkala som a on aj spolu so Serah zišiel dole schodami a chytil otca pod pazuchy.

"Že ťa hanba nefacká takto sa sťať," zamumlal a Grimmjow sa len zasmial.

"Ani, nie," uškeril sa ale potom si všimol Orihimin vražedný pohľad.

"Keď vytriezveš porozprávame sa môj drahý," zavrčala a on na sucho preglgol.

"Maj sa Grimmjow!" Zakýval mu môj otec.

"Aj ty sa maj brat môj!" Zakýval mu aj Grimmjow.

"Brácho," zopakoval otec.

"Mňa porazí," vzdychla si mama, "zatiaľ ahoj Orihime, kľudne sa tu kedykoľvek zastavte, ste vítaní," usmiala sa na Orihime a tá prikývla.

"Dobrú noc," zaželala nám.

"Dovidenia," zakývala nám aj Serah a dvere sa za nimi zatvorili.

Kai si vzdychol, poškrabal sa na hrudi a taktiež zišiel dole po schodoch. Chytil otca pod pazuchy a začal ho ťahať naspäť hore do spálne.

"Tak poď otec, potrebuješ sa vyspať," zamumlal.

"Potrebujem Rukiine teplo, kde je?" Poobzeral sa po mame a tá okamžite sčervenala, nebola však jediná. Aj my s Kaiom sme sčervenali ako papriky.

"Bože môj, otec, prosím ťa nič nehovor, nechcem to počuť," šomral rozpačito Kai ako ho ťahal hore schodmi.

Keď prechádzali okolo mňa otec sa zastavil a pozrel sa na mňa.

"Masaki," povedal, odtrhol sa od Kaia a tak silno ma objal, že som sa s ním skoro zvalila dozadu. "Masaki ja ťa moc ľúbim, veríš mi?" Spýtal sa ma.

"Jasné oci, aj ja ťa ľúbim," vyhabkala som rozpačito.

"Otec," zavrčal Kai, ktorého to už začínalo vážne štvať a znovu ho schmatol.

"Aj teba ľúbim Kai, obidvoch vás ľúbim," mumlal.

Keď ho Kai konečne dostal do spálne asi tak o sekundu na to odtiaľ otec kričal: "Rukia!"

Mama nahlas zavrčala.

"Ja ho zabijem," zašomrala ako kráčala hore schodami. Kai odtiaľ rýchlo vyšiel a ja som už len mohla počuť mamu ako otcovi nadáva.

Kai sa zastavil pri mne červenší ešte viac ako predtým.

"Poznáš nejakého tvora, ktorý dokáže vymazávať spomienky?" Spýtal sa ma.

"No poznám Incubusa a tí vedia pretvárať sny tak možno...zavolám mu," zašomrala som a on prikývol.

"Dobrý nápad,"