God Eater Burst (25.Kapitola-part 1)

25. Kapitola

---

Keď sme sa vrátili do Dena okamžite sa na mňa vyrútil môj oddiel a Zackov oddiel.

"Biba si v poriadku?" Alisa ma šťastne objala.

"Bibi ja som skoro umrel od strachu! Prečo? Prečo mi to robíš?" Kouta ma tiež s úľavou objal.

Soma vedľa nich len na mňa pozrel.

"Znovu ušiel?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.

"Ani sa s nami nesnažil bojovať," zašepkala som.

"Ten hajzeľ to už urobil viackrát, vždy niekoho napadne a potom ujde z bojiska, nikdy som nezažil, že by niečo také Merciless King urobil," zamumlal Sam.

"Čo len to, v jednom momente som si myslel, že Bibu zožerie!" Zack im začal rozprávať o tom čo sa stalo a ja som len nemo hľadela do zeme, zahĺbená vo vlastných myšlienkach.

Musím im o tom povedať, musia vedieť, že je to Rindou. Už ho nedokážeme priviesť do jeho ľudskej podoby ale keby sme ho chytila a spravili z neho Jinku ako je Ren, aspoň tým by sme mu trochu pomohli.

"On ti niečo urobil Bibi?!" Vyhŕkol Kouta keď im Zack povedal čo sa stalo. Všetci si ma šokovane prezreli akoby sa snažili nájsť nejaké zranenie, ktoré mi Hannibal spôsobil. Iba som pokrútila hlavou.

"Alisa zožeň Sakuyu, ostatní k Sakakimu," pozrela som na svoj oddiel a Alisa prekvapene zažmurkala.

"Dobre ale prečo?" Spýtala sa.

"Vysvetlím vám to tam," pozrela som na Jinku, ktorú som zvierala v ruke. Musím sa s Renom o tom porozprávať ale až keď vyriešim toto.

Všetci sme sa stretli v Sakakiho pracovni. Môj oddiel čakal čo im poviem, dokonca aj Sakaki a ja som nevedela ako začať.

"Ten Čierny Hannibal," povedala som upierajúc svoj zrak na znamienko v tvare mesiace na pravej ruke, ktoré mi tam zostalo po Rindouvovej Jinke, "Dnes sa so mnou spojil v myšlienkach, aby mi niečo ukázal. Kto v skutočnosti je. Nie je to originálny Hannibal ako sme si mysleli, tie prístroje, ktoré ho skenovali sa asi museli pomýliť, pretože je to zmutovaný bojovník. Je to Rindou," vyslovila som tie slová konečne nahlas a pozrela na nich. Všetci okrem Sakakiho sa tvárili nechápavo, potom začali blednúť, nakoniec Sakuya zalapala po dychu.

"To nie! Nemôže to byť Rindou! On je predsa..." sekla sa.

"Nie, nie je mŕtvy. Jediné čo sme po ňom našli bola iba jeho Jinka a náramok. Pri boji s tým Aragami prišiel o ruku s náramkom a začal mutovať. Viete tak dobre ako ja, že Rindouvova Jinka bola vytvorená z Hannibala," povedala som aj na moje vlastné prekvapenie pevným kľudným hlasom.

Všetci sa tvárili vydesene, vystrašene, vedela som na čo myslia. Teraz je už neskoro priviesť ho do jeho ľudskej podoby a to bolo ešte horšie ako pripustiť si, že je mŕtvy.

"Myslel som si to už dlhšie," prehovoril pochvíľke pokojne Sakaki a Soma sa na neho nahnevane otočil.

"Keď si to vedel prečo si nič nepovedal?" Zavrčal. Sakaki si len povzdychol a zdvihol sa.

"Presne pre toto Soma, pretože som vedel, že keď vám to poviem začnete šalieť a budete sa snažiť ísť ho hľadať a presvedčiť ho, vôbec si neuvedomujúc, že to už nie je Rindou a aj to málo čo z neho zostalo vás nedokáže pred ním zachrániť keď sa vás pokúsi napadnúť," tú pravdu nám vychrstol do tváre tak nečakane, že aj mňa samú to zabolelo. Má pravdu, odkedy som zistila, že ten Hannibal je Rindou rozmýšľala som akoby som ho presvedčila aby sa nechal chytiť, aby sme z neho spravili Jinku pretože ak sa bude vzpierať a pokúsi sa znovu niekoho zabiť budeme ho musieť zabiť prví.

"Rindou by nikdy nikomu neublížil!" Vyhŕkla z ničoho nič Sakuya. "On nás vždy chránil, vždy stál na našej strane, vždy nám pomáhal!" Bránila ho.

"Áno Rindou, ale nie Čierny Hannibal," povedal jej chladne rovno do očí a ona sa nachvíľku odmlčala, párkrát musela zažmurkať aby sa nerozplakala.

"Je to Rindou," zašepkala zanovito.

Sakaki sa s ňou asi nechcel hádať pretože sa otočil naspäť na mňa.

"Nebol som si tým istý ale už dlhšie mi vŕtalo hlavou odkiaľ by sa tu ten Čierny Hannibal vzal. Potom som volal s Lukášom z Guardians, ktorý mali na Slovensku podobný problém s Vajrom. Aj vtedy ako v našom prípade prístroje nepotvrdili, že by išlo o mutanta bojovníka. Ibaže Lukáš mi potom neskôr volal, že nakoniec sa z toho Vajra predsa len vykľul bojovník.

Tiež bol tak divne zmutovaní ako Čierny Hannibal a skôr vyzeral ako čierna puma než Vajra, naše prístroje to neboli schopné zachytiť lebo su to úplne nové druhy Aragami, s ktorými sme sa ešte nikdy nestretli.

Vlastne som poslal Kouga aby to prešetril ale ako vidím Rindou si ťa sám vyhľadal aby ti ukázal pravdu," unavene si vzdychol.

"Sakaki je nejaká šanca ho ešte zachrániť?" Ozval sa trasľavým hlasom Kouta.

"Jedine ak z neho chcete mať Jinku, mutácia už dávno prekročila štádium, ktoré by sme vedeli vyliečiť. Povolám druhý, tretí a štvrtý oddiel na jeho odchyt," vybral sa k svojmu stolu.

"A nás nie?!" Vyletela na neho Sakuya.

"Nie, vás nie," odpovedal jej pokojne.

"Prečo?! Rindou bol náš líder, bol to člen naše oddielu, našej rodiny!" Kričala.

"Práve preto," skočila som jej do rečí.

"Preto nemôžeme ísť, lebo ak odchyt nevyjde budú ho musieť zabiť a to by sme my nikdy nedovolili, nechali by sme sa ovládnuť emóciami a mohli by sme zničiť celú misiu a ohroziť životy ostatných," odpovedala som za Sakakiho. Sakuya na mňa ohromene pozrela.

"Ty si na jeho strane?! Prečo?! Si predsa naša líderka!" Vyhŕkla.

"Práve preto Sakuya, som vaša líderka, nedovolím aby ste všetci zomreli kvôli nerozvážnosti," snažila som sa odpovedať pokojne, aj keď som sama mala chuť začať po nej kričať, začať sa hádať so Sakakim, že to nie je správne, ale, bohužiaľ, bolo.

"To nie je fér!" Kričala Sakuya a vtedy Sakaki tresol dlaňami po stole.

"Tak a dosť! Myslíš si, že mňa to teší?! Nemôžem však riskovať životy našich bojovníkov kvôli jednému mužovi!" Vyštekol. Sakuya chvíľku na mieste stála bez jediného slova a potom vybehla von.

My ostatní sme tam zostali a čakali čo sa bude diať ďalej. Sakaki si vzdychol a pošúchal si unavene hlavu.

"Nemám vám viac k tomu čo povedať, môžete odísť," povedal nakoniec. Všetci sme sa vybrali preč, bez jediného slova, bez jedinej slzy, každý zahĺbený vo svojich myšlienkach. V hlavnej hale sa Soma zastavil.

"Idem naspäť za Sakakim, nečakajte ma na večeru," povedal stroho a vybral sa späť. Nikto sa ho nič nepýtal, vlastne nikto sa na nič nespýtal. Každý sme sa v tichosti rozišli do svojich izieb.

Keď sa za mnou zatvorili dvere pozrela som na Jinku položenú v stojane, ktorú mi sem po príchode zaniesol Peter.

"Ren," vyslovila som jeho meno a on sa predomnou zhmotnil. Neusmieval sa, tváril sa vážne, vedel, že som nahnevaná a veľmi dobre si uvedomoval prečo.

"Akoto, že si mi nepovedal pravdu? Ako sa ti vôbec podarilo vymazať mi spomienky na Rindouva po našom stretnutí v metre?" Spýtala som sa ho snažiac sa ovládnuť hnev v hlase.

"Máme uzavretý kontrakt, naše duše sú prepojené, dokážeš sa dostať do mysle tých čo vlastnia nové typy Jiniek, nie je to pre mňa žiadny problém keďže ja som ten dôvod prečo dokážeš vniknúť do inej mysle. Otras mozgu, ktorý si mala v metre sa stal na chvíľku tvojou slabinou, inak by som ti myšlienku na Rindouva nemohol zamknúť ale tvoja oslabená myseľ sa vtedy nebránila aj keď teda sa mi ju nepodarilo úplne vymazať ako som chcel a teraz ti ju sám Rindou zase pripomenul," hovoril to úplne pokojne, akoby o nič nešlo, akoby mi len ukradol čokoládu alebo niečo úplne nepodstatné ale on sa mi hral s mysľou, pozmenil moje myšlienky a hovorí to len tak!

Naštvane som zovrela ruku v päsť.

"Ako sa opovažuješ?! Ako si len mohol?! Vždy som ti bezprostredne verila a ty mi urobíš toto!" Vyprskla som tak hlasno, že Norami, ktorá sa doteraz hrala na škrábadle sa zľakla a zaliezla pod posteľ.

Jeho pokojný výraz sa vôbec nezmenil.

"Urobil som to pre tvoje dobro Biba, nie len pre tvoje, ale aj pre jeho, je lepšie aby zomrel, lepšie by bolo keby zomrel bez toho aby ste sa dozvedeli kým bol," odpovedal.

Vtedy som k nemu priskočila a chytila ho za golier.

"Mŕtvy?! Môže byť Jinkou, môže znovu začať žiť a ty mi povieš, že je lepšie keby bol mŕtvy?!" Mala som chuť mu jednu vraziť. Prečo o tom rozpráva tak chladnokrvne? Vtedy sa aj jeho oči zaleskli hnevom.

"Žiť?! Podľa teba je toto život?! Prizerať sa ako všetci, ktorých poznáš okolo teba starnú a umierajú? Čo je to za život keď ťa ostatní ignorujú a prehliadajú pretože nevedia, že existuješ! Nemôcť sa s ostatnými najesť, nemôcť sa s ostatnými zasmiať, vyjadriť svoj názor, znovu utekať, znovu držať milovaných v náručí! Čo je to za život keď si len obyčajná zbraň slúžiaca k zabíjaniu?!" Vykričal mi do tváre. Natalo ticho, tak strašidelné ticho, až sa zarezávalo dokože. So šokom som ho pustila zo zovretia a moje ruky ochabnuto padli k mojim bokom.

Nebola som schopná slova, srdce ma veľmi bolelo, v krku sa mi tvorila nepríjemná hrča.

Nakoniec ticho preťal Ren keď s povzdychom pozrel do boku.

"Je jedno ako veľmi sa mi snažíte priblížiť," začal s plačlivým hlasom, "už nikdy nebudem ako vy, vždy budem len pozorovateľ, pozorovateľ uväznený medzi životom a smrťou pretože už nie som človek, už nie som súčasťou vašich životov," povedal a zmizol.

Ani som si neuvedomila kedy som sa zviezla k zemi, nevedela som ako dlho som tam kľačala a plakala, no ukľudnila som sa až keď prišiel Soma, ktorý ma tam tak našiel.