God Eater Burst (24.Kapitola)

24. Kapitola

---

Ráno som nakrmila Norami a chvíľku sa s ňou pohrala, potom sme už však museli ísť na raňajky.

"A bude tu sama v pohode?" Spýtal sa ma Soma.

"Samozrejme je síce malá ale dokáže sa o seba postarať, pri najhoršom poškrabe nábytok alebo zničí vankúše ale to nejako prežijem," usmiala som sa no on stále s obavou pozrel na mača, ktoré sa teraz hralo s guličkou pripevnenou na svojom škrabadle.

"Čo ak z toho spadne?" Zašepkal.

"Tak dopadne na všetky štyri," informovala som ho.

"Prečo si si taká istá?" Neisto sa pýtal ďalej.

"Pretože je to mačka, vždy dopadne na všetky štyri," odpovedala som mu a otvorila dvere.

"Ale čo ak si pri páde zlomí nohu?" Na to som si vzdychla.

"Soma to škrabadlo nemá dvadsať metrov aby sa pri páde z neho mohla zabiť, prestaň mať o ňu až taký strach, neboj je to naše bábo isto zdedilo po nás naše super gény," uškrnula som sa.

"No ak zdedila gény po teba tak potom na ňu musíme dávať pozor dvojnásobne," odbil ma keď sme spolu vyšli na chodbu. Chcela som mu na to niečo odvrknúť ale všimla som si prekvapené pohľady ostatných, ktorí práve vychádzali z izieb na raňajky.

"Nečumte," zavrčal Soma a oni sa hneď dali znovu do pohybu ale stále sem-tam na nás očkom divne pokukovali.

"Prečo tak na nás civia?" Nechápala som.

"Čo ja viem? Možno, že ma videli prvýkrát vychádzať z tvojej izby," mykol plecami a vybral sa ďalej.

Na raňajkách sa konverzácia tiež niesla v znamení Norami. Alisa sa rozplývala, že jej nakúpi oblečenie, Sakuya sa pridala, že by jej ho mohli ušiť, Kouta splietal niečo o tom, že by sme s ňou mali začať pozerať Bugarally aby sa aj ona stala fanúšička, Soma vrčal, že žiadne oblečenie nepotrebuje a ja som len prevracala očami no potom len aby som naštvala Soma rýpla som do neho, že ružové šatočky by sa jej hodili.

V tom mi na pleci spočinula niečia ruka. Prekvapene som sa obzrela a zbadala Ginu, ktorá mala na tvári zvláštny výraz.

"Prepáčte, že rušíme výber šiat pre..." sekla sa.

"Norami," doplnil ju zvyšok môjho oddielu a ona zostala chvíľku úplne ticho.

"Um...jasné, ale mohli by sme sa s tebou a Somom chvíľku rozprávať o samote?" Ukázala za seba na zvyšok svojho oddielu, ktorí si nás šokovane a s podozrením premeriaval. So Somom sme si vymenili nechápave pohľady a potom som pozrela naspäť na Ginu.

"No jasné," prikývla som a obidvaja sme sa vydali k ich stolu.

Prisadli sme si k ním a čakali čo sa bude diať.

"Takže..." začal Shun, "počuli sme klebety, že vraj ty a Soma spolu už nejakú dobu chodíte," dokončil a ja som prikývla.

"Hej, prečo? Je na tom niečo zlé?" Spýtala som sa.

"N-nič nie je na tom zlé," vyhŕkla Kanon, "l-len je to nezvyčajné pretože vy dvaja ste sa vždy hádali," zamumlala.

"Navyše k Somovi sa nehodí slovo zaľúbený," podotkol Shun s úškrnom a my sme na neho so Somom zazreli.

"Sklapni prasiak Shun lebo s tým tvojim namysleným prístupom si nikdy nenájdeš frajerku," odbila som ho a on na mňa zazrel.

"Prestaň ma už konečne volať tou hlúpou prezývkou!" Zavrčal a ja som mu vyplazila jazyk. Prezývku mu vymyslel Kouta potom incidente keď nastriekal ten nezmysel na Somove dvere a odvtedy mu prischla.

"Hej, kľud," schladil ho Brendan.

"O to ale nejde, no dnes sa k nám doniesla informácia, že vraj máte decko," zasmial sa Karel a ja som nechápavo nadvihla obočie. Dieťa? O čom to rozprávajú?

"Nejaká baba to povedala Hibari, že ste dnes riešili niečo o tom, že či ho máte nechať samé, že zdedilo gény po Bibe a že skáče zo stoličky," povedal so smiechom Tatsumi a vtedy mi to došlo. Oni myslia Norami. Už som otvárala ústa, že všetko uvediem na pravú mieru keď ma Soma predbehol a úplne nezaujato vyhlásil:

"Áno, je to pravda, nechápem prečo sa smejete," Vtedy úškrny na tvárach tretieho oddielu pohasli a vystriedalo ich čisté zdesenie. Nastalo hrobové ticho. Nechápavo som prebiehala očami z jedného na druhého. Čo to Soma trepe? To akože zobral ten môj vtip s dieťaťom až tak vážne?!

"Ako to myslíte, že máte dieťa?" Spýtala sa po dlhej pauze Gina.

"Normálne, máme dieťa, dievčatko Norami," Soma nezaujato mykol plecami.

"Počkať to je to decko o ktorom ste sa rozprávali, že jej vyberiete ružové šaty," vyhŕkla okamžite a Soma prikývol.

"Zachvíľku oslavuje tri mesiace, Biba s Alisou jej chceli vybrať niečo špeciálne aj keď podľa mňa sú ružové šaty blbosť," zamumlal. Ešte stále som nebola schopná slova. To sa akože rozprávajú o Norami a o mne? Vtedy som si niečo všimla, Somovou tvárou preletel malý nebadaný úškrn.

Ten sviniar, on si z nich robí srandu!

"Tri mesiace? Ale to znamená, že Biba musela otehotnieť už nejako na začiatku svojho príchodu," vyhŕkol Karel a Soma prikývol.

"Hej, mala to byť len jednorázovka ale nedali sme si pozor," hovoril tak kľudne akoby išlo o počasie vonku.

"To je pekná blbosť! Všimli by sme si keby bola Biba tehotná, navyše si spomínal, že si mal frajerku," vyprskol Shun.

"Biba to dobre kryla, navyše nemala moc viditeľné brucho, priznala sa mi až neskôr a ja som ukončil vzťah so svojou predchádzajúcou frajerkou," povedal prosto. Stále som nebola schopná slova len som na sucho otvárala ústa ako kapor. Prečo ich ťahá za nos? Ešte by som pochopila keby to robili Peter alebo Kouta ale Soma? Ten večne namosúrený Soma, ktorý ma zmysel pre humor asi tak veľký ako Kouta vášeň k učeniu sa?

"Soma to je úžasné, ty si sa vzdal svojho predchádzajúceho vzťahu len aby si mohol byť plnohodnotým oteckom? Biba vybrala si si super," Kanon na mňa pozrela s obrovským úsmevom na perách.

"Vlastne keď tak nad tým rozmýšľam počul som o prípadoch kedy ženy nevedeli, že sú tehotné lebo sa im moc nezväčšilo brucho, len trochu a oni si mysleli, že len pribrali, navyše sa mi aj zdalo, že Biba potom trochu pribrala," zamyslel sa Shun a vtedy sa mi konečne vrátil hlas. Našvane som tresla rukou po stole.

"Ako prosím?!" Vyhŕkla som a kútikom oka som zazrela ako sa Soma snaží zadržať smiech tým, že si odkašľal.

"On to tak nemyslel, ale aj tak ako môžete v troch mesiacoch učiť dieťa skákať a nechať ho bez dozoru?" Nechápal Tatsumi a Soma pokrčil plecami.

"Čo vám poviem je nadaná po mne, v jej veku som sa už učil chodiť," odpovedal stále s tým nezaujatým tónom a vtedy som vybuchla.

"Hovno si sa učil chodiť, v tom čase si vedel len tak nanajvýš srať do plienky, navyše žiadne dieťa nemáme, Norami je meno mačaťa, ktoré sme včera doniesli, zo žartu mu hovorím naše dieťa a niekto si to očividne zle vysvetlil," zazrela som na nich a oni znovu zostali ako obarení. Potom pozreli prekvepene na Soma.

"Ty si, si z nás strieľal?" Spýtal sa Karel a on sa uškrnul.

"Neznášam klebety, to máte za to, že im veríte," povedal. Gina sa rozosmiala, Kanon sa začala od rozpakov červenať a chalani ho skoro prebodli pohľadom. Ja som si len vzdychla a potom som zazrela na Shuna.

"S tebou si to ešte vyriadím prasiak Shun a ty," pozrela som na Soma, ktorý sa stále uškŕňal.

"Tebe to ešte vrátim aj s úrokmi," zavrčala som.

"Ó, už sa bojím," povedal ironicky a ja som naštvane odpochodovala za zvyškom môjho oddielu.

Po raňajkách si mňa, môj oddiel, Sakakiho a Tsubaki zavolala Licca, ktorá sa usmievala od ucha k uchu takže som si bola istá, že jej pokus aby s nami mohol Ren komunikovať vyšiel.

"Poďte, funguje to, hneď vám to ukážem, s Renom sme na tom pracovali celú noc," vyhŕkla nadšene a dotiahla nás k Jinke, ktorá bola káblami napojená k veľkému počítaču cez, ktorý Licca vedela zisťovať rôzne poruchy, ktoré v zbrani nastali.

Videla som, že Ren stojí vedľa Jinky a tak som mu s úsmevom zakývala, šťastne mi odkýval.

"Dobre tak začneme," povedala nadšene Licca a pozrela sa smerom na Jinku.

"Ahoj Ren," pozdravila ho. Na to sa Ren dotkol zbrane a o chvíľku na to sa v počítači objavili slová:

"Ahoj Licca,"

Prekvapene som zhíhla.

"Panebože, ono to funguje? Ako ste to dokázali?!" Vyhŕkla som a pozrela sa na Liccu, tá sa velevýznamne usmiala.

"Vlastne tento prístroj funguje tak aby mohol čítať energiu Aragamiho alebo ako sa aj tomu hovorí dušu Aragamiho a zisťovať tak problémy v Jinke takže mi stačilo len pár vecí pomeniť," vysvetlila nám to v skratke.

"No to je super!" Vypískol nadšene Kouta a podišiel k Renovi.

"Ren čavko, počúvaj, ešte som nemal šancu poriadne sa ti poďakovať, pomáhaš nám neustále takže ďakujem," usmial sa nadšene.

"Nie je začo Kouta, robím to preto lebo mi na vás všetkých veľmi záleží," objavilo sa na obrazovke a Kouta sa nadšene zasmial.

"Ren som tak rád, že sa konečne môžeme porozprávať," povedal nadšene. Aj som bola šťastná, nesmierne šťastná.

Neskôr Peter vymyslel, že by sme sa mohli s Renom odfotiť a tak sme stále používali silu Burst z iných Jiniek len aby ostatní Rena videli, bola to sranda a všetci sme sa pritom nasmiali, fotiek sme mali viac ako dosť a ja som sa tešila na to keď ich vyvolám a nalepím si ich na stenu. Hlavne sa mi páčila jedna kde som bola ja a Peter a každý sme z jednej strany objímali Rena.

Neskôr poobede som mala misiu so Zackom, ktorý bol veľmi nadšený z nápadu s jeho sestrou Kiarou a jej prácou v God Eater stanici v pohybujúcom sa meste.

"Ďakujem Biba, veľmi si mi pomohla, dúfam, že Kiara potom zmení pohľad na bojovníkov," usmial sa na mňa.

"To nestojí za reč ty si mi tiež veľakrát pomohol," úsmev som mu opätovala.

Kráčali sme prázdnym miestom pri kostole kde som mala prvú misiu s Rindovou a kde sme neskôr našli Shio.

"Ten Čierny Hannibal sa už dlho neobjavil, neviem koľko nás tu ešte Luky nechá, ale myslím si, že zachvíľku budeme povolaní naspäť na Slovensko," prehovoril pochvíľke Zack.

"Vieš niekedy mi Slovensko vážne chýba, život tam nebol tak náročný ako tu," vzdychla som si a Zack sa pousmial, "To sa ti zdá lebo doma si nebola líder iba študent," vysvetlil a ja som prikývla.

"To máš pravdu," zašepkala som.

"Biba!" Vyhŕkol z ničoho nič Ren a ja som prekvapene zastala.

"Čo sa deje?" Spýtala som sa ho.

"Hannibal je tu, niekde na blízku!" vyhŕkol.

"Čože?" Vyplašene som sa poobzerala okolo seba.

"Čo sa deje?" Spýtal sa s obavami aj Zack.

"Hannibal, je tu, ale neviem kde," zašepkala som a vtedy sme si ho obidvaja všimli. Stál tam, navrchu toho kostala. Díval sa priamo na nás, no ani sa nepohol. Aj my sme zamrzli na mieste, bojac sa čo i len hlasnejšie nadýchnuť. Srdce mi bilo ako splašené.

Nie to nie, už nie, kričalo moje vnútro spomínajúc na peklo, ktorým som si musela prejsť pri poslednom stretnutí s touto obludou.

"Biba," zašepkal Zack, "musíme preč, ale opatrne," dodal. Iba som slabo prikývla a obidvaja sme pomaličky a hlavne nehlučne začali ustupovať dozadu.

Vtedy však Hannibal zoskočil dole a my sme obidvaja aktivovali mód streľby. Je po nás, pomyslela som si no zrazu som si všimla Hannibalov zvláštny postoj. Krčil sa pri zemi akoby sa pred nami skláňal a vtedy som si uvedomila, že nemá tie krvavočervené oči ale zelené...prečo mám pocit, že som tieto oči už niekde videla?

V tom akoby sa v mojej hlave pretrhla hrádza so skrytými spomienkami, tá ktorá tam bola vybudovaná po udalosti v metre, tá kvôli ktorej som zabudla na niečo veľmi dôležité, niečo čo mi zdelil sám Hannibal.

Chcela som zašepkať jeho meno: Rindou, no hlava ma veľmi rozbolela a ja som klesla na kolená. Všetko akoby sa vzdialilo, počula som kričať Zacka, počula som výstreli a vtedy pri mne niečo ťažko dopadlo na zem.

Nejaké mohutné teplé telo sa omotalo okolo mňa a ja som započula hlasný tlkot srdca a potom sa všetko ponorilo do černoty.

Keď som sa z nej vynorila uvedomila som si, že stojím uprostred toho kostola, no niečo bolo zlé. Nevedela som presne určiť čo, ale mala som pocit, že toto miesto nie je skutočné a potom som si uvedomila, že to musí byť spomienka.

Niekto vedľa mňa škrtol zapalovačom a ja som sa otočila. Bol to Rindou,v jednej ruke držal Jinku, do druhej si chytil cigaretu a vyfúkol dym.

"Nemysli si, že môj oddiel dostaneš ty ozruta," prehovoril a za mnou sa ozval ohromný, strašidelný rev, ktorá znel akoby kričalo mnoho trpiacich ľudí. V šoku som sa na tú ozrotu otočila a uvedomila som si, že je to ten Aragami kvôli, ktorému Rindou zomrel, kvôli ktorému sa za nás obetoval. Bol to jeden z nepodarených experimentov Johanessa predtým než vytvoril Shio.

"Nebuď tak nedočkavý, veď na teba príde," uškrnul sa Rindou, hodil cigaretu na zem a vyrútil sa na to ohromné monštrum pripomínajúce sfingu. Rindou sa držal naozaj statočne, uhýbal sa pred každým útokom, dokonca sa mu podarilo poraniť to monštrum aj na oku. Zviera ozrutánsky zarevalo a odskočilo dozadu.

No tak ako ja aj Rindou určite vedel, že nemá proti tejto príšere šancu hneď potom čo sa jej oko začalo po pár minútach samé hojiť.

"Nič iné my asi nezostáva, nuž, nebol to zlý život," zamumlal si sám pre seba s trpkosladkým úsmevom na tvári a schytil v rukách pevne Jinku. Znovu sa vyrútil na tú obludu a ona na neho. Keď už boli tesne pri seba obluda roztvorila tlamu aby sa do neho mohla zahryznúť a vtedy Rindou do nej vrazil Jinku, ktorá jej cez papuľu prerazila skrz na skrz hlavu. Zviera v umierajúcom kŕči zacvaklo tlamu a odšlblo Rindouvovi celú právu ruku, na ktorej mal náramok. Mutácia okamžite pohltila jeho telo a zničenú časť ruky nahradila zmenšenou labou Hannibala. Rindou v mučivých bolestiach zakričal a potom padol v bezvedomí na zem.

Ja som tam len ohromene stála, neschopná sa pohnúť.

Takže takto to bolo. Preto sme našli v tele tej obludy iba náramok a jeho Jinku zapichnutú v jej hlave. Mysleli sme si, že je mŕtvy pritom celý ten čas niekde bezcieľne blúdil a mutácia ho postupne požierala.

V tom ma niekto tuho chytila za rameno.

"Musíš ma zabiť," podla hlasu som hneď vedela, že je to Rindou, no keď som sa prudko otočila už som hľadela do vystrašených modrých očí Zacka.

"Biba si v pohode?!" Spýtal sa s absolútnym strachom v hlase.

"J-Ja, áno," vykoktala som.

"Ten Hannibal, on sa okolo teba obtočil ako nejaký had a pochvíľke odskočil preč a ty si tam len tak stála akoby si ani nevnímala," vykladal s trasúcim sa hlasom.

Nebola som schopná mu ani len odpovedať, jediné na čo som myslela bol Rindou. Ako som len mohla zabudnúť na to naše stretnutie v metre? Ako sa to mohlo stať? A vtedy som si niečo uvedomila.

Vtedy v tom metre bol so mnou aj Ren, vedel o tom celý čas no nič mi nepovedal.