Epic of Friendship (16.Kapitola)

16. Kapitola

Tri príkazy

---

"Cara," Pri zavolaní svojho mena otvorila oči. Sedela na krásnom zelenom kopci a vedľa nej sedel chlapec odetý v jednoduchej bielej tunike s dlhými zelenými vlasmi.

"Enkidu," vyslovila jeho meno a on sa na ňu otočil s veľkým úsmevom na perách. Niečo pri srdci ju zahrialo, konečne mali možnosť sa znovu stretnúť.

"Cara milujem ťa. Teba aj Gilgameša. Milujem vás obidvoch a chcem pre vás len to najlepšie, chcem aby ste boli šťastní," zelené oči mu žiarili láskou a nežnosťou.

"A čo ty Enkidu? Čo tvoje šťastie?" Spýtala sa ho a on si odtrhol jednu z odkvitnutých púpav, ktoré okolo nich rástli.

"Moje šťastie? Cara o tom sme sa už predsa rozprávali," zasmial sa a fúkol do púpavy. Biele padáčiky z kvetu začali tancovať vo vetre, "Ty predsa vieš, že ja som šťastný. Žil som šťastne a zomrel som šťastný, ale vy dvaja? Žili ste osamotený život, zomreli ste vo výčitkách taktiež opustení," tentokrát sa mu úsmev vytratil z tváre a nahradil ho smútok. Cara sa s povzdychom oprela o jeho plece.

"Ako som mohla zomrieť keď som v prvom rade ani nežila?" Zašepkala trpko. Jej dôvod vyhrať Vojnu o Svätý grál...už ho mala na dosah, tak blízko. No všetko za čo bojovala jej bolo ukradnuté, priamo z rúk.

"Musím ju zachrániť Enkidu, musím," zavrela oči a Enkidu si ju k sebe privinul.

"Musíš v prvom rade zachrániť samú seba a Gilgameša," oprel si bradu o jej hlavu.

"Prečo mi to vlastne hovoríš Enkidu? Vieš, že ja Care teraz pomôcť nemôžem. Som predsa tá časť spomienok, ktoré hacker zapečatil aby sa k nej nedostali. Tento náš rozhovor bude zabudnutý hneď ako sa zabudí," jednou rukou sa začala hrať s bielymi padáčikmi z púpav, ktoré okolo nej poletovali.

"Pretože chcem Care pomôcť, musí si spomenúť aj keď ju to bude bolieť, aj keď jej to ublíži na srdci a aj na duši. Len tak ich môžem zachrániť obidvoch, len tak sa môžu zachrániť navzájom," povedal mäkko.

"Máš pre mňa nejakú správu, ktorú môžem predať Care aj cez túto pečať, ktorú hacker vytvoril?" Spýtala sa ho.

"Áno, povedz jej, že..."

"Vo vnútri," povedala Cara zo spánku a Gilgameš sediac na tróne nadvihol jedno obočie. Už znovu si mrmlala zo sna.

Má to dievča vôbec normálny spánok? Taký, že je ticho, že sa jej nič nesníva? Zamyslel sa kedy sa naposledy jemu niečo snívalo. Nevedel si vybaviť. Jeho noci bývali vždy bezsenné.

A navyše o čom sa jej vôbec sníva? Dievčine bez spomienok. Stále nechápal prečo ich nemá. Čo sa stalo so všetkými jej spomienkami? Nie je predsa normálne aby si všetci ostatní pamätali na svoju minulosť okrem nej.

To snáď predtým nemala žiadny život? To je predsa blbosť.

"Vo vnútri!" Zakričala tentokrát hlasnejšie zo sna a Gilgameš nervózne cmukol perami. Ten malý hnusný červ. Otravná je aj keď spí!

"Hej úbožiačka, vtávaj!" Zvrieskol naštvane a hodil jej smerom jeden zo svojich zlatých nožov, ktorý sa zapichol vedľa jej postele v stene. Caru trhlo zo spánku a s prerývaným dychom sa posadila. Vystrašene pozrela najprv na nôž a potom na Gilgameša.

"Čo sa deje? To som už zase zaspala?" Spýtala sa a pozrela na svoj nový digitálny budík. Keď zistila, že má ešte polhodinu čas zamračila sa na neho.

Gilgameš jej musel jedno nechať, odvaha jej nechýbala. Jeho majstri si nikdy nedovolili to čo ona, nikdy sa na neho tak nedívali a keď sa tak pozreli, nuž....to bolo poslednýkrát čo sa na niekoho tak pozreli.

Úbožiačka mala jedno jediné šťastie...že ho zaujala. Chcel vedieť ako sa vtedy dostala do jeho sveta keď potrebovala pomôcť, niekto ju musel privolať. Zaujímala ho jej minulosť, zaujalo ho jej správanie.

No aj tak, stále pre neho bola len bezvýznamný človek, červ, ktorý si nemal právo hovoriť jeho majster. Stále pre neho bola nevyspelé decko. Len trošku zaujímavé od iných detí.

Popri tých predchádzajúcich, ktorí ho vyvolali však ničím nevynikala. Proti jeho bývalým takzvaným "majstrom" pôsobila ako zlý vtip.

Gilgameš nikdy nikomu neslúžil, nikdy nenazval ani jedného z ľudí, ktorí ho privolali do Vojny svojim majstrom, no jedna vec ho štvala, neznášal to a privádzalo ho to do úplneho šialenstva.

Tri príkazy.

Pozrel na Carinu pravú ruku kde mala červené spletité tetovanie. Toto tetovanie nebolo len potvrdením ich kontraktu, boli to aj tri príkazy. Tri absolútne príkazy, ktoré mohol majster použiť na služobníka a ten ich musel vždy splniť, aj proti svojej vôli. Tak to kúzlo fungovalo.

Neznášal keď sa ho snažili predošlí červi vďaka trom príkazom ovládnuť, každý z nich sa o to vždy pokúsil, ona by nebola výnimka, využila by to a preto jej nikdy nepovie pravdu o tom, že tie tri príkazy aj pre ňu fungujú.

"Prečo si ma zobudil tak skoro?" Vytrhla ho z myšlienok.

"Lebo si ma otravovala pri rozmýšľaní, si hlučná aj keď spíš," vyhlásil podráždene a Cara sa zamyslela.

"Niečo sa mi snívalo?" Neisto na neho pozrela.

"To sa pýtaš mňa? Tebe sa to predsa snívalo, úbožiačka, a ja radšej nechcem vedieť čo to bolo," zamumlal. Kto už len zo sna vykríka: "Vo vnútri," ?

"Ja si na nič nepamätám," zamyslela sa.

"To ma nezaujíma, radšej skús vo svojej prázdnej hlave zablúdiť či si už spomínaš na niečo zo svojej minulosti," odbil ju. Cara sa znovu zamyslela, ale potom iba sklamane pokrútila hlavou.

"Nie, stále nič," zašepkala a Gilgameš pregúľal očami.

Je toto vôbec možné? Jeden by si pomyslel, že keď má také zvláštne sny tak sa jej aspoň sníva niečo z minulosti, ale samozrejme nič. Nechápal to, nie je to normálne akoby jej spomienky boli...

V tom si niečo uvedomil. Jej spomienky, mohli byť zapečatené. Tak isto ako hacker zapečatil služobníkom Noble Phantasm, presne tak isto ako si ostatní nemôžu spomenúť na udalosti z Vojny o Svätý grál. To preto aj hacker zablokoval služoníkom prísun informácii o technológii z tohto sveta a obdobia, pretože keby ich mali rýchlo by zistili ako tú pečať zničiť, ako ostatným navrátiť spomienky, ako sa z tohto virtuálneho sveta dostať.

"Úbožiačka," zdvihol sa z trónu, "už viem čo je príčinou toho, že si nemôžeš na nič spomenúť," pozrel na Caru, ktorá v rukách zvierala plyšového leva, ktorého dostala spolu z ostatnými vecami v tej krabici, na ktorej bolo napísané, že sú to jej najdrahšie spomienky.

Cara na neho v šoku pozrela.

"Vážne, ale ako to?" Spýtala sa s novou nádejou v hlase.

"Tie spomienky sú zapečatené v tvojom vnútri, pohni sa, prezleč sa!" Prikázal jej a ona sa rýchlo rozbehla s vecami do kúpeľky.

Gilgameš sa uškrnul. Je čas aby sa ostatným konečne predstavil.

***

Všetci sa predčasne dostavili do multimediálnej miestnosti. Tentokrát už s nimi bola prítomná aj Rin s Lancerom.

"Rin!" Cara k nej šťastne dobehla a Rin sa zdvihla zo stoličky.

"Ahoj Cara," pozdravila ju.

Obidve dievčatá si sadli vedľa seba.

"Ako sa cítiš Rin?" Spýtala sa jej.

"Už oveľa lepšie, ďakujem za opýtanie," povedala so svojim pokojom ľadovej kráľovny, ale to Caru neodradilo.

"Naša princezná sa nám vyspala do krásy," usmial sa Lancer, ktorý stál za Rin a tá celá sčervenala.

"Lancer, prestaň si ma doberať!" Vybuchla a Cara sa zasmiala.

"No tak Rin nehnevaj sa na neho, veľmi sa o teba bál. Som rada, že si v poriadku. Keď budeme mať čas musíme spolu niečo podniknúť. Čo tak si spolu zahrať nejakú hru?" Spýtala sa jej odhodlaná spriateliť sa s ňou a spoznať ju bližšie. Rin sa zatvárila prekvapene a potom si odfrkla.

"Ja hry nehrávam," pohodila svojimi dlhými čiernymi vlasmi.

"Tak ťa to naučím," buchla ju priateľsky po chrbte Cara a Lancer sa zaškeril.

"Som rád, že ste také dobré kamarátky," podotkol na čo si Rin niečo zašomrala popod nos.

Vtedy do miestnosti vošiel aj Shinji a sadol si vedľa Cari.

"Dobré ránko všetkým," zazýval, "prečo sme sa tu stretli tak skoro?" Nechápal.

"Môj služobník niečo zistil o našich stratených spomienkach a rád by nám to zdelil," oboznámila ho so situáciou Cara a on prekvapene zažmurkal.

"Takže konečne spoznáme toho tvojho ospevovaného služobníka? Tak to som zvedavý," oči sa mu zapálili zvedavosťou.

"Tak už sme tu všetci," Leo sa poobzeral po miestnosti. Po jeho pravej ruke sedeli Rin, Cara , Shinji a za nimi stál Lancer, po jeho ľavej ruke sedeli Kiara a Gatou a za nimi stál Kiarin služobník Andersen. Gatou služobník sa presne tak isto ako Gilgameš neukazoval. Taktiež po jeho ľavici stál jeho brat Július a po pravici jeho služobník Gawain.

"Tak Cara čo si nám to chcela povedať?" Spýtal sa jej Leo s úsmevom na perách a Cara sa zamrvila na mieste.

"Vlastne nám chce niečo povedať..." ani to nestihla dopovedať a vedľa nej sa zhmotnil Gilgameš.

V miestnosti nastalo hrobové ticho, tak nepríjemné až Care z neho vyschlo v ústach.

Nikto najprv nič nepovedal len so šokom hľadeli na Gilgameša, teda niektorí sa uškŕňali, Andersen a Lancer, a Kiara sa naďalej usmievala.

Prvý sa zo šoku spamätal Gawain.

"Ty," zavrčal a tasil meč, "čo tu ty chceš?!" Zvrieskol čo Caru úplne šokovalo. Gawain bol vždy kľudný, vždy džentlmen, takého nahnevaného ho ešte nevidela.

"Ako sa mi opovažuješ klásť otázky? Mal by si byť poctený mojou prítomnosťou úbožiak," uškrnul sa na neho Gilgameš očividne si užívajúc jeho hnev.

"Úbožiak? Pozri sa na seba! Ty nemáš ani právo hovoriť si služobník!" Vyprskol a Cara videla, že chýba len veľmi máličko aby po ňom vyštartoval.

"Ja nie som služobník, neslúžim nikomu," odvrkol a vtedy sa ozval smiech. Pri Gatouvovi sa zhmotnil vysoký muž s bielymi vlasmi, krvavo červenými očami, odetý v tak isto červenom plášti.

"Ale áno Kráľ hrdinov, SI služobník, nezabúdaj, že tvoja majsterka má stále tri príkazy, ktoré budeš musieť splniť keď ti rozkáže a ja len dúfam, že jeden z tých príkazov bude aby si sa zabil," vyceril svoje špicaté zuby na Gilgameša a ten na neho zazrel.

"Dracula!" Ohriakol svojho služobníka Gatou, ale tváril sa veľmi neisto.

"Um...nič v zlom ale tieto tri príkazy pre mňa nefungujú, môj kontrakt s Gilgamešom bol dosť neoficiálny," Cara konečne nabrala odvahu aby sa ozvala. Vau, Gilgameš mal fakt hroznú reputáciu. Ani sa tomu nečudovala.

Vtedy sa zo stoličky zdvihol Leo a pozrel sa jej smerom. Na tvári sa mu zračil hnev, ale nemieril ho na ňu ale na Gilgameša.

"To ti povedal on? Že váš kontrakt je neoficiálny?" Spýtal sa jej a ona prikývla pričom sa jej srdce divoko rozbúchalo. Vedela kam toto mieri. Gilgameš jej klamal.

"Cara to je klamstvo, na tvojej ruke sa jasne značia tri príkazy, keby váš kontrakt bol neoficiálny tie tri príkazy by si tam nemala vytetované," potvrdil to čo si myslela. Cara sa pozrela Gilgamešovým smerom, no ten jej nevenoval ani jeden pohľad. To ju nazlostilo a tak sa zdvihla, už má dosť toho ako sa na všetkých díva zvrchu.

Až vtedy sa Gilgameš na ňu pozrel.

"Prečo?" Zavrčala, no on jej len venoval jeden z tých svojich povýšeneckých úsmevov. Klamal jej! Schválne jej klamal! Keby to vedela predom všetko by bolo iné! Nenechala by so sebou tak zametať. Prikázala by mu aby sa jej neopovážil nikdy ublížiť a zabiť ju, prikázala by mu...prikázala...

"Podľa mňa by bolo najlepšie aby hneď teraz dostal nejaký preventívny príkaz, je to Gilgameš, nezabúdajte, že zabil mnoho svojich majstrov," ozval sa Július, ktorý doteraz mlčal. Jeho pokojný ľadový hlas vytrhol Caru z myšlienok.

"Úbožiak, keby som chcel zabil by som vás všetkých už dávno," povedal s odporom Gilgameš.

"Oukej, ja ho síce nepoznám, ale z toho čo som počul a teraz zažil na vlastnej koži som za Júliusov nápad," pridal sa na jeho stranu aj Shinji.

"Hej, no tak, Gilgameš nám naozaj doteraz pomáhal," zastal si ho Lancer.

"V prvom rade by si to mala rozhodnúť jeho majsterka. My nemáme do toho čo kecať," ozvala sa Rin.

"Ale máme, lebo keď mu prepne odnesieme si to všetci. Dosť čo sa tu musíme zaoberať nejakým hackerom, ktorý sa nás tu snaží uväzniť, nemienim ešte k tomu riešiť tohto egocentrického hňupa," odbil ju Dracula.

"Daj si pozor na ústa Caster lebo pôjdeš k tej zemi prvý," zavrčal po ňom Gilgameš.

"Cara," prehovoril nakoniec Leo na Caru, ktorá doteraz nič nehovorila len bez žmurknutia hľadela na Gilgameša.

"Toto rozhodnutie je na tebe. Veríš mu?" Spýtal sa jej a ona na neho konečne pozrela. Leo ju priam skenoval svojimi modrými očami, čakal na jej odpoveď.

Môže dať Gilgamešovi hocijaké tri príkazy. Mohla by mu kľudne prikázať aby sa zabil, presne tak ako to povedal Dracula, mohla by ho prinútiť pred ňou pokľaknúť na kolená, mohla by urobiť hocičo a nemohol by jej vzdorovať.

Otočila sa naspäť na Gilgameša a ten na ňu uprel svoje červené oči. Už sa neuškŕňal, zračil sa v nich číri hnev.

Môže ho ovládať, karty sa tak rýchlo obrátili. Kráľ hrdinov by mohol byť konečne jej služobníkom tak ako sa patrí.

Zdvihla pravú ruku do výšky otočenú ku Gilgamešovi chrbtom aby si poriadne obzrel krvavočervené tetovanie, ktoré bolo pre neho pripomienkou, že musí slúžiť inému.

Jeho hnev bol teraz ešte viac viditeľnejší, oči mu priam blčali odporom. Služobníci okolo Cari sa dávali do pozoru, dokonca aj majstri, všetci čakali na moment aby mohli Gilgameša zastaviť ak by sa jej pokúsil ublížiť.

"Gilgameš," povedala Cara pevným hlasom. Neustúpil dozadu, neprosil ju, nedal na sebe poznať žiadn strach aj keď ho teraz ľahko mohla ponížiť. Aj v tak pre neho zúfalej situácii bol stále majestátny, stále bol Kráľom hrdinov, aj keď si to Cara nerada priznávala pre toto ho obdivovala.

"Verím ti," vyslovila nakoniec a tetovanie na jej ruke sa rozplynulu. Všetky tri prikázy naraz zmizli a zostala po nich len slabá červená smuha, ktorá stále slúžila ako dôkaz toho, že mali medzi sebou uzatvorený kontrakt, že stále boli majstrom a služobníkom.

Nikto sa najprv neodvážil prehovoriť. Cara stále hľadela na Gilgameša. Hnev z jeho tváre sa rozplynul, no ani sa neuškŕňal, dokonca ju ani nesledoval svojim povýšeneckým pohľadom. Na tvári mal úplne nečitateľný výraz: ani nahnevaný, ani prekvapený, ani smutný.

"Aby ťa toto rozhodnutie raz nekuslo do zadku, slečinka," ozval sa nakoniec Dracula a Cara sa obrátila na neho.

"Je mi jedno čo si myslíte, je mi jedno čo si myslíte o Gilgamešovi, faktom zostáva, že nám už pomohol veľa krát. Vďaka nemu sme zachránili Rin, vďaka nemu som ešte stále nažive. Navyše teraz aj zistil prečo si nemôžeme spomenúť na udalosti z Vojny o Svätý grál a prečo si ja nemôžem spomenúť na všetko. Má niekto z vás preto nejaké vysvetlenie?" Poobzerala sa po miestnosti no nikto sa neozval.

"To som si myslela, takže sa prestaňte sťažovať a počúvajte čo nám chce Kráľ hrdinov povedať," sadla si naspäť na stoličku. Dracula si len naštvane odfrkol a znovu zmizol. Ostatní služobníci sa uvoľnili a postavili sa za svojich majstrov, ktorí sa taktiež v pokoji usadili.

Keby sa Cara pozrela na Gilgameša všimla by si na jeho tvári obrovský úškrn.

Kráľ hrdinov prešiel na druhý koniec stola a sadol si oproti Leovi pričom mu venoval svoj povýšenecký pohľad. Potom však nachvíľku zablúdil očami naspäť ku Care.

Bola prvá z tých mnohých, ktorá sa vzdala svojich troch príkazov, ktorá sa mu ani jeden z tých príkazov nesnažila nanútiť. Bolo to šialené? To teda áno, ale...vďaka tomu si u neho získala nepatrný obdiv.

Chcel však vedieť prečo. Prečo to urobila?

Bol však moc hrdý na to aby sa jej to spýtal.

******************************************************************************************************

Poznámka autora: Takto vyzeralo Carine tetovanie