9. Kapitola

9. Kapitola

---

"A má takú krásnu mačičku Panteru, ktorú si adoptoval..." rozpovedala sa Orihime zatiaľ čo Yumichika na ňu hľadel s veľkým úsmevom na perách.

"Och, Orihime-chan si tak sladká keď si zaľúbená," podotkol pochvíľke a Orihime sa zastavila uprostred vety. Prekvapene zažmurkala.

"Čo prosím?" Spýtala sa ho zmätene.

"Že tá záľubenosť ti pristane," zopakoval ešte s väčším úsmevom na perách a ona celá sčervenala ako repa.

"Ja nie som zaľúbená!" Vyhŕkla. Nebola zaľúbená, že nie? To by si všimla. A do jej šéfa? Pff, taká blbosť!

"Je ti jasné, že mi už o ňom rozprávaš dobrú hodinu?" Začal si ju doberať.

"Ale...ale to len preto lebo má mačku! Veď vieš, že ja mačky milujem!" Začala sa obraňovať.

"Uhm, je mi to úplne jasné," doberal si ju naďalej a Orihime radšej nasrdene zmenila tému.

Nie je do neho zaľúbená! To je absurdné! Veď sa jedná o jej vždy prísneho šéfa, ktorý sa nikdy neusmieva. Ale keď sa usmeje tak naozaj veľmi pekne...nie! Musí tak prestať o ňom premýšľať!

Orihime zase ráno meškala, síce ju Yumichika zobudil, ale ona si proste nedala povedať a ešte sa dobrých pätnásť minút váľala v posteli. A teraz nestíhala, vyslovene nestíhala. Autobus zmeškala a tak zase raz bežala.

Závidela Yumichikovi, že mu stačilo ísť až na siedmu do roboty. Pozrela na hodinky. Za sedem minúť šesť. Nestíha!

Keď už dobiehala smerom k firme prešlo okolo nej čierne auto ich značky Arrancar. To patrilo jej novému šéfovi. Auto spomalilo a Orihime tiež. No do čerta! Vedela, že je zlé.

Čierne okno na aute sa stiahlo a ona nazrela dovnútra. Grimmjow vyzeral byť naozaj naštvaný, ten jej zase raz dá do tela.

"Slečna Inoue zbláznili ste sa?!" Zavrčal, "toť nedávno ste boli chorá a teraz bežíte do roboty?!" Vytkol jej a ona zostala v takom šoku, že najprv ani nevedela čo mu má povedať. Myslela si, že jej vynadá pretože mešká.

"No ale...ja meškám," zamumlala zmätene a on podráždene cmukol perami.

"Porozprávame sa o tom keď zaparkujem, hlavne nebežte," upozornil ju, pridal a smerom k firme, ktorá už bola len kúsok pred nimi.

Orihime trvalo len necelú minútku kým sa dostala pred firmu krokom. Grimmjow ju čakal pri svojom aute a naštvane si poťahoval z cigarety. Pomaličky k nemu pristúpila.

Pozrel na ňu a uhasil cigaretu.

"Slečna Inoue ak nabudúce budete meškať tak mi radšej zavolajte, ja to tých desať minút bez vás vydržím, ale, preboha, choďte autobusom, hlavne nebežte keď ste k tomu ešte aj po chorobe. Ak mi zase odpadnete tak ma už načisto porazí," začal s prednáškou a ona na neho len v šoku hľadela. Naozaj sa jej šéf zaujíma o jej zdravie? Ten istý šéf, ktorý vždy z každého zdravie vysáva? Je to naozaj Jaegerjaquez Grimmjow, tyran svojich pracovníkov?

"Ja nemám vaše číslo," pípla ticho a on sa na ňu karhavo pozrel, no potom mu pohľad zmäkol a len si vzdychol.

"Tak si ho napíšte, nadiktujem vám ho," povedal a ona rýchlo z tašky začala vyťahovať mobil. Keď sa jej ho konečne podarilo vytiahnúť prekĺzol jej medzi prstami lebo bola stále zo svojho šéfa v menšom šoku a v strese a padol rovno pred neho kde sa rozbil na tri časti.

No super! Dnes jej karta ide perfektne.

"P-Prepáčte," vykoktala zo seba, no Grimmjow len v tichosti chytil všetky jej časti mobilu, poskladal ho dokopy a podal jej ho.

"Nech sa páči. Nadiktujem vám svoje číslo v kancelárii lebo už meškáme obidvaja," povedal kľudne a ona prikývla.

Obidvaja vstúpili do budovy kde sa na chodbe stretli s Ggiom.

"Dobrá ráno pán Jaegerjaquez," pozdravil najprv Grimmjowa, ktorý mu len kývol hlavou a potom sa otočil na Orihime.

"Dnes si nebežala do roboty. Čo sa stalo? Nebodaj si vstala načas tak ako ostatní smrteľníci," začal si ju doberať.

"Ha, ha, ha, si veľmi vtipný Ggio," povedala ironicky a on sa zasmial.

Keď išli hore schodmi Grimmjow sa na ňu zvedavo pozrel.

"To je vaša rutina, že každé ráno bežíte do roboty? Lebo teraz keď tak nad tým rozmýšľam, sem-tam som vás videl ráno bežať," spýtal sa jej a ona sa zasmiala.

"Dá sa tak povedať, kolegovia si zo mňa robia srandu, že som majsterka sveta v bežaní na podpätkoch lebo, áno, veľmi často nestíham do roboty," priznala sa.

A on pozrel na jej čierne topánky na podpätkoch.

"Je dosť obdivuhodné, že v tom dokážete bežať, ale to nemení nič na fakte, že by ste si mali teda ráno privstať keď nestíhate," podotkol.

"Ale ja si aj privstanem, ale vždy sa niekde pozabudnem. Či pozeraním telerána alebo úpravou, niekedy sa mi len nechce vyliezť z teplej postele, proste...vždy mi do toho niečo vojde," obraňovala sa a on sa zasmial. Preboha, on sa zasmial! Orihime si asi na túto jeho milú stránku nikdy nezvykne.

Obidvaja vstúpili do kancelárie a Grimmjow jej nadiktoval svoje číslo, ona mu zase dala to jej.

Rozmýšľala ako si ho má uložiť no nakoniec si ho uložila len pod menom: Grimmjow, on sa predsa do jej mobilu pozerať nebude.

Asi tak polhodinu pred obedom keď Orihime práve končila s robotou Grimmjow vyšiel zo svojej kancelárie.

"Máte nejaké plány na obed?" Spýtal sa jej. Áno, mala. Chcela si ísť sadnúť s Yumichikom a ostatnými.

"Nie, nemám," vyšlo z nej automaticky.

"Môžem vás teda znovu pozvať na obed?" Zahľadel sa na ňu tými krásnymi modrými očami.

"Samozrejme, budem rada," usmiala sa na neho a on jej úsmev opätoval.

"Dobre, tak za polhodinu sa prichystajte," povedal a odišiel znovu preč niečo si vybaviť. Orihimine srdce bilo ako divoké, za to jej mozog kričal: "Veď si hovorila, že ťa nepriťahuje, tak sa už konečne rozhodni!"

Rýchlo vytiahla mobil sama zmätená zo svojich pocitov a napísala Yumichikovi, že s nimi teda na obed nepôjde lebo znovu ide so svojim šéfom. Vôbec ju neprekvapilo keď jej naspäť od neho prišlo minimálne päť vysmiatých smajlíkov a srdiečok a k tomu napísané: "Love is in the air,"

Somár.

Na obed išli znovu tam ako deň predtým a Orihime si tentokrát prezerala aj knihy, ktorými bola reštaurácia zaplnená.

"Čítate rád vo svojom voľnom čase?" Spýtala sa ho keď už jedli a on prikývol.

"Mám doma obrovskú knižnicu, vlastne celú jednu izbu mám zapratanú knihami," odpovedal jej.

"Aj ja som vždy chcela izbu plnú kníh ako mávajú v tých starých filmoch," priznala.

"A aký je váš obľúbený žáner?" Vyzvedala ďalej.

"Nemám obľúbený žáner, keď sa mi kniha páči prečítam si ju nech je z akéhokoľvek žánru a čo vy?" Spýtal sa jej tentokrát on.

"Mne je to tiež jedno, aj keď teda v poslednej dobe som začala čítať dosť fantasy kníh. Už ich, ale nemám kde dávať. Viete, pred tým keď som žila s rodičmi sme moc knihy nemali, neboli peniaze, tak si to teraz vynahradzujem," priznala sa a on sa slabo pousmial.

"Ani ja som predtým moc nečítal, radšej som po nociach behal po vonku a bil sa," povedal akoby len tak medzi rečou.

"To je zaujímavé...počkať, čože?" Orihime na neho vytreštila oči. Naozaj jej práve povedal, že sa predtým často bil? On? Elegán v obleku? Ale vlastne, on nebol vždy elegán v obleku, to jej už predsa povedal.

"No bol som rebel, mal som svoj gang, bili sme sa o územia s inými gangmi, dokonca mám z toho obdobia aj tetovanie," priznal a Orihime s neskrývaným šokom vyhŕkla:

"To nemyslíte vážne?! A kde?" Celého si ho poobzerala a on sa znovu rozosmial, tak ako vtedy u nej doma, nahlas a zo srdca.

"Mám ho hore na chrbáte, ukázal by som vám ho, ale tu sa to nehodí," povedal pobavene. Orihime neprestávala vychádzať z údivu. Čo všetko sa o svojom prísnom šéfovi ešte nedozvie?