8. Kapitola

8. Kapitola

---

V pondelok ráno Orihime už plná nových síl nastúpila do roboty. Všetci ju na chodbe zastavovali a pýtali sa jej či sa už cíti lepšie a či by nemala doma ešte odpočívať. Keď ich ubezpečila, že je zdravá ako ryba vybrala sa do svojej kancelárie. O päť minút na to vstúpil dovnútra aj Grimmjow.

"Dobré ráno slečna Inoue, ako sa cítite?" Spýtal sa jej.

"Už dobre, nerobte si starosti, som naspäť v plnej sile," usmiala sa na neho a potom sa spýtala:

"Tak čo nás dnes čaká?"

Grimmjow sa zamyslel.

"Dnes to bude také pozvolné, nemáme toho veľa keďže sme stihli väčšinu vybaviť minulý týždeň. Pošlem vám len pár mailov a budem potrebovať ešte prefotiť pár dokumentov, ale už toho nie je až tak veľa," ubezpečil ju.

"Dobre a dáte si kávu?" Opýtala sa ho.

"Áno, ďakujem a slečna Inoue, jedli ste niečo na raňajky?" Spýtal sa jej a ona sa usmiala.

"Nebojte, jedla som, Yumichika na to poctivo dohliada. Bez toho by ma ani do roboty nepustil," zažartovala a on sa tiež pousmial.

"To som rád," povedal a potom odišiel do kancelárie. Ako vždy si zatvoril dvere, ale tentokrát vždy keď prechádzal okolo nej sa na ňu pozrel a usmial. Nestíhala vychádzať z úžasu, takú zmenu od neho nečakala.

Keď však bola za Starrkom, ktorý si ju k sebe zavolal aby sa jej spýtal ako sa cíti a či je už úplne zdravá a či má Grimmjowovi vyčistiť za to všetko žalúdok niečo si všimla. Grimmjow sa zrovna na chodbe rozprával s Ggiom a znovu mal svoj prísny chladný výraz.

Takže iba k nej sa správal milo?

Keď nastal čas obedu Orihime si ešte dokončovala maily a vtedy z kancelárie vyšiel Grimmjow.

"Slečna Inoue," prihovoril sa jej a ona na neho zvedavo pozrela. Myslela si, že jej vytkne, že je obedňajšia prestávka a teda by už nemala pracovať, ale on sa jej miesto toho spýtal:

"Skočíte so mnou na obed? Teda, ak už samozrejme nemáte iné plany,"

Tak ju to zaskočilo, že sa najprv nezmohla ani na slovo. Vlastne chcela ísť na obed s Yumichikom a ostatnými, ale spoznať svojho tajuplného šéfa bola pre ňu veľmi lákavá ponuka, ktorú nedokázala odmietnuť.

"Samozrejme, počkajte chvíľku, pobalím sa," nervózne sa na neho usmiala.

Keď s ním vychádzala von na chodbe stretla Yumichika s Yylfordtom. Nenápadne mu naznačila, že ide na obed s Grimmjowom a on neveriacky pokrútil hlavou no potom vystrel palec do hora na znak súhlasu pričom jej ešte potom nezabudol naznačiť aby si všimla ten jeho "sexi zadok" ako si ho pomenoval. Ona len prekrútila očami ale aj tak potom trošku spomalila aby si ho mohla obzrieť.

Yumichika mal pravdu, škoda, že mal takú povahu akú mal.

Keď sa Grimmjow zastavil a obzrel sa za ňou čo robí, rýchlo svoj pohľad premiestnila na jeho tvár a milo sa usmiala snažiac sa zakryť rozpaky.

Cesta v aute s Grimmjowom prebiehala v tichosti, nikto z nich nič nehovoril, jediné čo bolo počuť bolo rádio. Orihime si ho pri ceste kútikom oka prezerala tak aby si to nevšimol.

Bol naozaj pohľadný muž, jeden z tých čo si mohli prstom ukázať na ktorúkoľvek a získali by ju, lenže jeho krásny vzhľad ničila jeho otrasná povaha. Aj keď teda Orihime verila, že niektoré ženy by sa nad tým povzniesli, predsa len mal peniaze.

Stále jej vŕtalo hlavou ako sa z kuchára mohol dostať na post výrobno-technického riaditeľa. Vedela, že s Aizenom sú si blízki priatelia, teda, ich vzťah z toho čo počula od Starrka bol skôr otca so synom. Takže v nejakom bode jeho života sa musel spoznať s Aizenom a ten mu predostrel takúto ponuku, tak ako to urobil Yumichika pre ňu.

Chcela by sa ho na to spýtať ale vedela, že je to moc osobná záležitosť s ktorou by sa určite svojej sekretárke nezdôveril. Navyše ani ona mu nemienila hovoriť o svojom osobnom živote.

Po chvíľke Grimmjow auto zaparkoval a obidvaja vyšli von. Zaviedol ju do starej kamennej budovy a otvoril jej veľké hnedé dvere.

"Pozor na schody, sú dosť strmé," varoval ju a ona pozrela na množstvo schodov vedúcich hlboko dole.

Chcela zažartovať či ju vedie do nejakého podzemného žalára aby ju tam mohol zabiť ale potom si uvedomila, že je to Jaegerjaquez Grimmjow, bez zmyslu pre humor a ešte k tomu je aj jej šéf, tak radšej nič nepovedala len začala kráčať dole.

Ocitla sa v útulne pôsobiacej reštaurácii, celej obloženej tehlami. Všade sa nachádzali police s knihami a novinami. Svetlo z lámp, ktoré svietilo veľmi jemne dodávalo celej reštaurácii príjemný vzhľad. Orihime do nej iba pred chvíľkou vkročila a už sa v nej cítila dobre. Stoly boli ďaleko od seba aby mal každý svoj priestor a ani sa tu teraz nenachádzalo toľko ľudí čo ju potešilo.

Privítala ich milo pôsobiaca čašníčka pričom Grimmjowa oslovila jeho priezviskom čo znamenalo, že tu musel byť stály zákazník.

Potom ju Grimmjow zaviedol k jednému zo stolov, ktorý sa nachádzal neďaleko peknej drevenej knižnice.

Keď si Orihime sadla užasnuto sa poobzerala okolo seba.

"Je to tu krásne," povedala s veľkým úsmevom na perách.

"Som rád, že sa vám tu páči, je to jedno z mojich najobľúbenejších miest," priznal sa jej. Vtedy im čašníčka priniesla menu, ktoré vyzeralo ako staré noviny. Orihime bola prekvapená aj tým, že ceny tu neboli moc vysoké.

Obidvaja si objednali a potom sa Orihime začala znovu obzerať okolo seba. Neďaleko seba si všimla vitrínu s koláčmi a jedny ju veľmi zaujali.

"Pozrite na tie zlaté koláčiky v podobe mačiek," vyhŕkla nadšene no potom sa sama nad sebou zarazila a začala sa červenať. Nemala by sa pred ním správať ako malé dieťa.

No Grimmjow sa len s úsmevom pozrel na koláče a potom zase na ňu.

"Máte radi mačky?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Veľmi, keby som mohla hneď by som jednu mala, ale Yumichika je na ne alergický," vzdychla si, "Ale ak raz budem bývať sama prvé čo urobím bude, že si adoptujem mačku z útulku. Viete v útulku je ich veľmi veľa a málokto si ich zoberie pretože väčšinou sú to psy, ktorých si ľudia adoptujú, samozrejme na tom nie je nič zlé, som rada, že si nájdu nový domov, ale podľa mňa sú mačky veľmi podcenené a..." rozhovorila sa a potom si uvedomila aké nezmysli znovu rozpráva a celá sčervenala.

"Prepáčte, rozprávam sprostosti. Keď sa moc rozhovorím musíte ma zastaviť," ospravedlnila sa, no Grimmjow sa vôbec netváril, že by ho to obťažovalo.

"Nie, nehovoríte sprostosti slečna Inoue a podľa mňa máte pravdu, mačky taktiež potrebujú domovy," súhlasil s ňou a ona prekvapene zažmurkala.

"Vy máte tiež rád mačky?" Spýtala sa a on prikývol.

"Vlastne som si jednu pred dvomi rokmi adoptoval. Volá sa Pantera, už mala rok keď som si ju zobral z útulku. Jej predošlý majiteľ ju vyhodil na ulicu uprostred zimy. Ako bytová mačka nemala šancu prežiť, keď ju našli bola skoro mŕtva, premrznutá na kosť a veľmi chorá. Do jedného oka sa jej dostal zápal a nešiel už vyliečiť, museli ho chirurgicky odstrániť," rozhovoril sa aj on a Orihime ho v tom momente uvidela v úplne inom svetle. Adoptoval si mačku, ktorá prišla o jedno oko, ešte k tom už veľkú mačku a nie malé mačiatko, pre ňu bol teraz čisté stelesnenie Supermana.

"To je úplne úžasné, som tak rada, že sa našiel človek, ktorý má na túto tému podobný názor ako ja lebo väčšina mojich kamarátov nechce o mačkách ani počuť. Nemáte náhodou jej fotku?" Spýtala sa nadšene a Grimmjow prikývol. Vytiahol z vrecka svojho saka mobil, niečo v ňom naťukal a podal jej ho.

Orihime si začala prezerať fotky krásnej čiernej mačky s modrým okom.

"Je prekrásna, je to tá najkrajšia a najelegantnejšia mačka akú som kedy videla," vyhŕkla, úplne ignorujúc fakt, že jej šéf má plný mobil fotiek svojej mačky.

"Súhlasím s vami," prikývol.