7. Kapitola

7. Kapitola

---

Orihime sa ráno prebudila na krásnu vôňu. Niekto v kuchyni niečo varil. Pochvíľke si uvedomila, že to musí byť Grimmjow.

Pomaly vyšla z izby a nakukla do kuchyne. Grimmjow zrovna na panvici pripravoval nejakú zeleninu. Na sebe mal svoju bielu košeľu a čierne nohavice od včera.

V čom vôbec spal?

Bože, toto je tak trápne, ako sa to mohlo stať? Pomyslela si Orihime a ešte opatrnejšie vošla do kuchyne.

"Um...dobré ráno," povedala neisto.

Grimmjow sa na ňu otočil a venoval jej malý úsmev.

"Dobré ráno slečna Inoue, ako sa cítite?" Spýtal sa jej.

"Už oveľa lepšie, ďakujem, že mi pomáhate," zašepkala placho a on pokrútil hlavou.

"Už som vám povedal, že mi nemáte začo ďakovať, toto sa stalo kvôli mne," povedal.

"Nie, vy za to nemôžete, je to moja chyba, mala som sa o seba lepšie starať," vyhŕkla a on presmeroval svoj pohľad z jedla, ktoré pripravoval na ňu.

Na sucho preglgla, naštvala ho? Určite áno.

"Čo keby sme sa miesto vzájomného obviňovania radšej najedli?" Spýtal sa jej a ona chvíľku stála v úplnom šoku. V jeho očiach nevidela žiadny hnev, žiadnu iritáciu len...nežnosť?

"Ehm...jasné, dobrý nápad," vykoktala zo seba a rozhodla sa prichystať taniere a príbor.

"Urobil som krevety s dusenou zeleninou, snáď vám to bude chutiť," povedal, keď im obidvom nakladal jedlo na tanier.

"Určite áno," povedala a obidvaja si sadli oproti sebe.

"Tak dobrú chuť," zaželala mu a nabrala si krevetu aj s trochou zeleniny na vidličku. Po pravde, krevety ešte nikdy nemala, to znamenalo, že Grimmjow musel ísť ráno na nákupy.

Pomaličky si jedlo vložila do úst a prekvapene zažmurkala.

"Je to dobré...vlastne...je to výborne," pochválila ho a on sa slabo uškrnul.

"Ďakujem," povedal a ona na neho prekvapene pozrela.

"Nevedela som, že viete tak dobre variť," naozaj ju to šokovalo. Po pravde si myslela, že on bol jeden z tých ľudí čo nonstop jedli v nejakých nóbl reštauráciach.

"No, po pravde som bol kedysi kuchár," priznal a ona skoro zabudla zatvoriť ústa.

"Tak tomu neverím!" Vyhŕkla rýchlejšie ako si stihla uvedomiť a jeho to srdečne rozosmialo. To ju prekvapilo ešte viac. Nikdy, a tým myslí naozaj nikdy, ho nevidela a nepočula sa smiať. Veď sa ani len neusmieval. A teraz sa tu pred ňou zo srdca smial. A bol naozaj pekný keď sa smial.

"Je tomu až tak ťažké uveriť?" Spýtal sa jej keď sa konečne dosmial.

"Vlastne áno, dosť ťažké," priznala, "prepáčte, ale nesedí mi to k vám," zamumlala a on sa uškrnul.

"Ani sa vám nečudujem, pravda je však taká, že až do svojich dvadsiatich dvoch rokov som robil kuchára," povedal.

"Vau, som prekvapená, ale ako sa hovorí, nesúďte knihu podľa obalu," dodala a on prikývol.

"Veru tak," pritakal.

"Takže si doma varíte sám?" Vyzvedala ďalej a on prikývol.

"Väčšinou áno, hlavne cez víkendy keď mám čas," Orihime sa ešte stále tomu nechcelo veriť. Nevedela si ho vôbec predstaviť v zástere ako kuchára.

"Po pravde, krevety som ešte nikdy nemala, ale sú naozaj dobré," priznala sa.

"Som rád, že vám chutia," usmial sa.

"Veľmi mi chutia, nebýva to tak často, že by som mávala takto doma robené jedlo. Yumichika variť nevie a ja...nuž párkrát som to skúšala a skoro Yumichika pritom pokuse otrávila," zamumlala nešťastne a on sa zase zasmial.

"Nebojte, ak budete skúšať časom sa do toho dostanete," povzbudil ju a Orihime sa usmiala. Bolo to tak dávno čo mala naposledy doma pripravované jedlo, áno, s Yumichikom párkrát varili ale nikdy to nebolo takéto dobré jedlo. Väčšinou si všetko objednávali. Keď bývala s rodičmi málokedy im mama niečo navarila, vlastne si nemohla spomenúť kedy naposledy mala teplé jedlo kým ešte bývala s rodičmi.

Obidvaja dojedli a Orihime pomohla Grimmjowovi s umývaním riadov.

"Mal by som potom ešte zavolať Starrkovi, včera mal o vás veľký strach," priznal a Orihime až vtedy napadlo, že jej museli volať záchranku takže všetci v robote určite vedia čo sa stalo.

To bude ale trapas keď sa tam v pondelok vráti ak teda... pozrela celá nesvoja na Grimmjowa.

"B-Budem ešte pracovať s vami potom čo sa stalo?" Spýtala sa ho neisto a on na ňu prekvapene pozrel.

"Samozrejme, ak teda ešte stále chcete so mnou pracovať. Po pravde by ma mrzelo keby ste odmietli," povedal úprimne a ju to znovu raz nachystalo nepripravenú.

"Samozrejme, že chcem," vyhŕkla s oveľa väčším zapálením aké do toho chcela dať. Sama sebe sa čudovala. Prečo sa radšej nevráti na miesto sekretárky Starrka, hlavne potom aký bol pre ňu tento týždeň utrpením.

Ale teraz, keď spoznala aj túto inú stránku Jaegerjaqueza Grimmjowa, ktorá ju milo prekvapila, chcela o ňom zistiť viac, chcela sa s ním zblížiť a spoznať ho lepšie.

Po jej odpovedi sa na ňu usmial.

"To som rád," zašepkal a vtedy sa dvere do jej bytu začali odomykať.

"Orihime, srdiečko, som doma!" Ozval sa Yumichikov veselý hlas.

"Doniesol som ti darček z Okinawi," nadšene vstúpil do kuchyne, "určite sa ti bude pá...čiť..." vtedy si všimol Grimmjowa, ktorý zrovna doumýval riad.

"Umm...dobrý...deň...teda...ráno...em..." S otázkou v očiach sa otočil na Orihime a tá z jeho pohľadu okamžite vyčítala čo sa jej chce spýtať: Nebodaj ste sa vy dvaja vyspali?!

Videla to napísané na celej jeho tvári až mala čo robiť aby sa nerozosmiala.

"Dobré ráno pán Ayasegawa, aká bola vaša cesta?" Orihime sa nestíhala čudovať ako sa Grimmjow zo sekundy na sekundy z milého prívetivého muža vedel zmeniť na prísneho šéfa.

"D-Dobrá..." vykoktal zo seba Yumichika. Grimmjow potom prikývol.

"Slečna Inoue mala zdravotné ťažkosti, čo je aj moja vina pretože bola prepracovaná. Nechcela zostať v nemocnici no doktor trval na tom aby ju mal niekto pod dohľadom cez tento víkend kým sa zotaví, prosím dohliadnite na to aby pravidelne jedla a veľa odpočívala," vysvetlil mu čo sa stalo a potom si odišiel obliecť sako.

Yumichika prekvapene pozrel na Orihime a tá sa zahanbene pozrela na svoje bosé nohy. Až teraz si uvedomila, že ma stále na sebe svoje ružové pyžamo s čiernymi a bielymi mačkami. No pekne, bohvie, čo si pomyslel jej šéf.

Grimmjow sa vrátil naspäť do kuchyne už upravený.

"Potarajte sa o ňu pán Ayasegawa," povedal a Yumichika prikývol.

"Nebojte sa, je v najlepších rukách a ďakujem, že ste na ňu dávali pozor," poďakoval sa mu a Grimmjow prikývol. Potom pozrel na Orihime.

"Dovidenia slečna Inoue, vyliečte sa. V pondelok sa vidíme," venoval jej malý úsmev.

"Samozrejme a ešte raz ďakujem," usmiala sa aj ona na neho snažiac sa nejak zakryť svoje pyžamo aj keď teraz už bolo na to neskoro.

Keď Grimmjow odišiel Yumichika jej najprv dal poriadnu prednášku o tom, že zase raz zanedbávala jedlo a že sa to nesmie opakovať, no potom keď sa mu asi už po stýkrát ospravednila a prisľúbila, že sa to viac krát nestane sa ukľudnil a podišiel ku gauču, ktorý už bol sprataný.

"Nechce sa mi veriť, že náš šéf, Jaegerjaquez Grimmjow, najľadovejší ľadovec v celej firme spal na tomto gauči," povedal takmer užasnuto.

"Ja viem, neuveriteľné," pritakala aj ona a vtedy sa Yumichika uškrnul.

"Ale všimla si si jeho zadok? Ten by sa teda dobre chytal," povedal a ona sa rozosmiala.

"Bože, Yumichika ty prasa!" priateľsky ho buchla do pleca a on sa tiež rozosmial.