6. Kapitola

6. Kapitola

---

Orihime si myslela, že to nie je možné, ale očividne bolo. Na druhý deň ju Grimmjow zavalil ešte väčším množstvom práce. Pripraviť podklady, preložiť ďalšie dokumenty, zaniesť listy na poštu, vybaviť maily, prefotiť ďalšiu hŕbu papierov.

Obed zase nevidela ani len zdiaľky a Grimmjowa to vôbec netrápilo. Mal svoje veci na starosti, stále odbiehal niekde preč a keď aj bol v kancelárii tak vždy za zatvorenými dverami takže s ním Orihime nemala vôbec žiadny kontakt. Bol tak iný od Starrka, ktorý si skoro vždy nechával dvere otvorené, stále sa s ňou rozprával, často ju pozýval na obedy, často spolu jedli dezerty v kancelárii a zabávali sa.

Grimmjow si od každého održiaval chladný odstup a nič okrem dobre vykonanej práce ho nezaujímalo.

Orihime zase raz prišla domov úplne vyčerpaná, zase raz zjedla len jablko a banán a zase raz zaspávala vystresovaná nad tým čo ju na ďalší deň čaká.

Na tretí deň Yumichika odišiel do Okinawi a ona zostala sama, s jej odporným šéfom. Už ju ani nemal kto doma povzbudiť. Našťastie to boli len štyri dni lebo by sa určite zbláznila.

Akoby nestačilo, že Yumichika bol preč dostala ešte k tomu vynadané od Grimmjowa, že poplietla spisy a ďalšie zase zle prefotila.

"Neplatíme vás za chyby slečna Inoue," prebodol ju ostrým pohľadom a ona sa v tom momente mala chuť rozplakať, tam rovno pred ním a potom utiecť preč a nikdy sa nevrátiť. No to urobiť nemohla, hrdosť jej to nedovolila.

Len sa ticho ospravedlnila a poplakala si až keď prišla domov. Potom zaspala na gauči, zabudila sa až ráno na zvuk svojho budíka čo ju absolútne vystrašilo. Naozaj prespala celý včerajší deň?! Chcela preložiť nejaké z tých dokumentov čo jej Grimmjow dal a čo mu dnes poobede má odovzdať.

Ešte len vstala a už bola unavená, bolela ju hlava a cítila sa neuveriteľne slabá.

A tak znovu celé doobedie strávila prekladaním a k obedu sa znovu nedostala. Keby to vedel Yumichika nebol by vôbec nadšený a pekne by jej vypláchol žalúdok.

Dnes však bola naozaj unavená, na to, že včera prespala skoro celý deň sa vôbec necítila vyspato, naopak cítila sa byť slabá a dokonca aj pri takej činnosti akou bolo výjsť pár schodov sa rýchlo zadýchala.

Našťastie Grimmjow sa tiež dnes veľa nabehal takže jej nemal čas nič vyčítať.

Keď sa o štvrtej vrátila domov, zobrala si pilulku proti bolesti hlavy, ktorá ju celý deň neuveriteľne bolela, rýchlo len zjedla ovsené vločky zaliate mliekom a hneď zaľahla do postele.

Ráno sa však vôbec necítila lepšie, práveže ešte horšie. Do roboty musela ísť autobusom lebo vedela, že by to pešo nezvládla. Ešte že už bol piatok, cez víkend si musí odpočinúť.

Bolo tesne pred obedom keď Orihime odpísala na posledné maily, vtedy sa dvere otvorili a z kacelárie vyšiel Grimmjow.

"Slačna Inoue poďte sem na minútku," zavolal ju do svojej kancelárie a ona si vzdychla. Naozaj nemala na neho náladu, jasne na ňom videla, že sa jej znovu chystá niečo vytknúť.

Vošla dovnútra a Grimmjow sa za ten čas len oprel o svoj stôl, to znamenalo, že to bude len rýchle vytknutie chýb pretože má očividne naponáhlo.

Orihime sa pred neho postavila a čakala čo jej povie.

"Slečna Inoue, už zase ste pomiešali..."

Viac Orihime nepočula, zrazu sa jej pred očami strašne zahmlilo a v ušiach jej začalo nepríjemne pískať. Nohy jej oťaželi a cítila, že ju zalieva studený pot.

"Inoue?!" Započula Grimmjowov vyľakaný hlas a vtedy sa začalo všetko okolo nej ponárať do černoty. Ešte si len uvedomila, že padá, no náraz už necítila pretože predtým stratila vedomie.

Niečo ju dráždilo, na ruke, bolo to naozaj nepríjemne a nedovolilo jej to kľudne spať. Protestne otvorila oči a vtedy si niečo uvedomila. Toto nebola jej izba. Do nosa jej vtrhol nepríjemný nemocničný zápach. Pozrela na svoju ruku, ktorá ju stále dráždila a uvedomila si, že má v nej zavedenú hadičku.

"Slečna Inoue," ozvalo sa zrazu vedľa nej z druhej strany a ona sa otočila na Grimmjowa, ktorý sa postavil zo stoličky kde sedel a podišiel k nej.

"Ako sa cítite?" Spýtal sa jej s obavou v očiach.

"Ja...som v nemocnici?" Opýtala sa ho neisto a on prikývol.

"Odpadli ste a nemohol som vás zobudiť, museli sme privolať sanitku. Doktor povedal, že ste sa zrútili z vyčerpania a nedostatku živín v tele," vysvetlil jej a ona na sucho preglgla.

Yumichika ju znesie zo sveta keď to zistí.

"Musím tu byť?" Pýtala sa ďalej, "Neznášam nemocnice," dodala s malou panikou v hlase a Grimmjow ju jemne chytil za plece.

"Vybavím to s doktorom," sľubil jej a odišiel preč. Keď zostala sama neubránila sa slzám. Pokašľala to, na plnej čiare. Čo sa teraz bude diať?

O chvíľku na to sa Grimmjow vrátil naspäť.

"Doktor povedal, že môžete odísť, pod podmienkou, že sa budete poriadne stravovať a taktiež, že vás má mať tento víkend niekto pod dohľadom kým sa nezotavíte," povedal.

"Yumichika je ale preč," zavzlykala. Úžasné, už to viac ponižujúce ani nemôže byť, plakať pred svojim šéfom, naozaj narazila na úplne dno. A ešte k tomu bude musieť stráviť noc v nemocnici lebo sa o ňu nemá kto postarať.

Grimmjow si však nevzdychol podráždene ako to od neho čakala. Miesto toho si k nej prisadol na posteľ a znovu ju jemne chytil za plece aby mu venovala pozornosť.

"Pozrite, ak tu nechcete byť môžem vás zobrať domov s tým, že sa o vás túto noc postarám až do zajtra kým sa Yumichika nevráti, dobre?" Navrhol jej a ona prekvapene cez slzy zažmurkala.

"To nie, nechcem vám robiť starosti," zašepkala, no on pokrútil hlavou.

"Aké starosti? Keby nebolo mňa teraz by ste tu ani neležali," povedal trpko. Orihime sa zarazila, to bolo prvýkrát čo v jeho očiach videla niečo iné ako chlad a zamračenie. V týchto očiach videla súcit a smútok.

Naozaj nechcela stráviť už ani sekundu v nemocnici, neznášala nemocnice viac ako čokoľvek na svete.

"Tak dobre," povedala porazenecky ako malé dievčatko a Grimmjow sa na ňu jemne usmial.

Pomohol jej výjsť z nemocnice a nasadnúť do auta. Pustil rádio, ale len ticho, tak ticho, že to Orihime pomaličky uspávalo.

Keď prišli pred bytovku kde bývala s Yumichikom, podala mu kľúče a on ešte stále držiac ju okolo pliec aby náhodou znovu neodpadla odomkol dvere do bytovky a potom sa výťahom vyviezli na piate poschodie.

Obidvaja vošli dovnútra jej a Yumichikovho bytu.

"Rozložím vám gauč a pripravím vám periny," povedala no on pokrútil hlavou.

"Nie, len mi povedzte kde to je, ja si to nachystám, vy si choďte ľahnúť," prikázal jej. Orihime nemala chuť a ani silu sa s ním hádať, tak mu to len ukázala a odišla do svojej izby.

Stále sa jej nechcelo veriť, že dovolila svojmu šéfovi aby sa o ňu postaral a ešte ho pozvala aj do svojho bytu. No bola unavená, príliš unavená a slabá aby sa nad tým teraz trápila.

Prezliekla sa a ľahla si do postele, no o chvíľku na to sa ozvalo klopanie na jej dvere.

"Áno?" Spýtala sa a rozsvietila si malú nočnú lampičku. Dvere sa pootvorili.

"Môžem dovnútra?" Spýtal sa Grimmjow.

"Samozrejme, poďte," povedala a on vošiel dnu aj s miskou v ruke. Sadol si vedľa nej na posteľ a podal jej misku.

"Predtým než pôjdete spať zjedzte niečo, potrebujete veľa živín a vitamínov," povedal. Orihime pozrela na misku s ovocím zaliatým v bielom jogurte. Nebola moc hľadná ale po dnešnej skúsenosti nebude vyvádzať a tak sa do toho bez protestov pustila. Grimmjow si za ten čas odišiel pripraviť posteľ a keď sa vrátil miska už bola prázdna.

Tak nežne sa na ňu usmial až Orihime podskočilo srdce. Má naozaj pekný úsmev, mal by sa usmievať častejšie.

"Dobrú noc, keby ste niečo potrebovali buďto zakričte alebo ma príďte zobudiť, nechám vám len trošku pootvorené dvere aby som vás počul keby sa náhodou niečo stalo," povedal a ona prikývla.

"Dobrú noc," zaželala mu aj ona a keď odišiel hodila sa do perín.

Teraz bola unavená, ale zajtra bude toto ľutovať. Stále sa jej nechcelo veriť, že sa o ňu stará jej šéf. Ako to len mohla pripustiť? Mala radšej zostať v nemocnici, ale keď nemocnice tak veľmi neznášala.

Pochvíľke sa jej všetky myšlienky úplne vytratili z hlavy a ona s radosťou privítala želaný spánok.