3. Kapitola

3. Kapitola

---

Než sa Orihime nazdala bol tu piatok a ona ako vždy meškala do roboty. Zbehla dole kopcom zo sídliska kde bývala a akurát keď sa dostala na križovatku zasvietila zelená. Zrýchlila do behu pričom jej opätky silno klopkali a prebehla okolo ľudí na prechode, ktorý sa na ňu začudovane pozerali.

Keď už bola skoro pri budove všimla si elegantné čierne auto ich značky Arrancar, ktoré zrovna zaparkovalo. Okamžite sa zastavila a srdce jej skoro padlo až niekde na zem.

Do riti! Pomyslela si a rýchlo sa upravila pričom sa snažila ukľudniť svoj zrýchlený dych z behu. Nahodila jemný úsmev a pomaly sa vydala k budove. Grimmjow, ktorý zrovna vyšiel z auta zaparkovaného tesne pri vchode kde mali riaditelia vyhradená miesta sa na ňu pozrel a potom pohľad presunul na svoje strieborné hodinky na ruke.

Orihime sa začala v duchu modliť aby ešte nebolo sedem.

"6:55, slečna Inoue, dávate si na čas," podotkol na miesto ranného pozdravu.

Orihime mala čo robiť aby si udržala svoj úsmev. Prečo ON vždy chodí do práce o hodinu skôr ako má?

"Dobré ráno pán Jaegerjaquez, prepáčte, nie som zrovna ranné vtáča," povedala pobavene, no on ani brvou nepohol.

Obidvaja vošli do budovy a priložili kartičky k prístroju, ktorý pípnutím zaznamenal ich príchod.

Orihime okamžite odbočila k referentom no Grimmjowov ľadový hlas ju zastavil.

"Nejdete hore slečna Inoue?" Spýtal sa jej a ona sa na neho otočila.

"Ja...uhm...musím ísť ešte pred tým za referentmi kvôli jednej zmluve, s ktorou mám nejasnosti," zaklamala. V skutočnosti sa ho chcela čo najrýchlejšie zbaviť aby s ním nemusela ísť ešte aj hore po schodoch do svojej kancelárie.

"Dobre, mám na vás jednu otázku. Aká dobrá ste v ruštine? Zaují ma či ten jazyk ovládate na takej úrovni aby ste sa s ním aspoň pri bežnej konverzácii dorozumeli," spýtal sa jej a ona prekvapene zažmurkala.

"No, mám ešte veľa medzier ale dorozumieť sa s ním dokážem," povedala a Grimmjow prikývol.

"Výborne, zastavte sa za mnou poobede," prikázal jej a vybral sa preč.

Keď sa za ním dvere zatvorili Orihime si vydýchla a poobzerala sa okolo seba.

"Už môžete vyjsť, vzduch je čistý," zakričala a z kancelárii sa začali vykúkať zvedavé hlavy. Prvý vyšiel za ňou Yumichika.

"On ti práve povedal, že sa máš za ním zastaviť poobede, však?" Utvrdil sa a ona nemo prikývla.

"Teda dievča si mŕtva," Ggio ju ľútostivo potlapkal po pleci, "keď tento chlap niečo od niekoho chce znamená to, že dotyčného zodrie z kože alebo ho upracuje k smrti," dodal a Orihime na neho zazrela.

"Ggio toto mi vôbec nepomáha," zavrčala.

"Ale no tak, nebude to až tak zlé, veď predsa hovoril, že chce s tebou niečo prebrať ohľadom toho, že vieš po rusky čo je oveľa lepšie akoby si ťa mal zavolať na koberček, že si niečo pokazila," zobrala to oveľa pozitívnejšie Nelliel.

"No tak Orihime hlavu hore, možno, že to nakoniec bude dobrá príležitosť vyšvihnúť sa a urobiť si u neho dobré očko," žmurkol na ňu Yumichika.

Orihime si však tým nebola až tak istá. Kým nezistí čo od nej ten vycuciavač energie chce nebude v nič dúfať.

Poobede sa teda Orihime zastavila pred dverami do jeho kancelárie na druhom poschodí. Yumichika stál pri nej ako psychická podpora a keď videl, že sa odhodláva vstúpiť dovnútra objal ju okolo pliec.

"No tak dievča ty to zvládneš, veď si, si prešla už oveľa horšími vecami, toto nie je nič, tak choď nech to máš za sebou, budem ťa čakať tu," usmial sa a ona mu úsmev opätovala.

"Ďakujem Yumichika," zašepkala, z hlboka sa nadýchla, zaklopala a vstúpila dovnútra. Sekretárka, ktorá sedela za veľkým stolom k nej zdvihla hlavu.

"Ach, slečna Inoue pán Jaegerjaquez vás už očakáva," povedala a ukázala na ďalšie dvere, ktoré viedli do jeho kancelárie. Orihime jej venovala malý nervózny úsmev a vstúpila dnu.

Grimmjowova kancelária bola takisto veľká ako kancelária Starrka, narozdiel od neho však veci v nej boli poukladané a zoradené, na stole mal papiere pekne zarovnané na kope. Všetko bolo ladené do modra, na Orihime to pôsobilo dosť chladne, tak ako on.

Grimmjow, ktorý sedel za veľkým skleneným stolom k nej zdvihol zrak.

"Posaďte sa," ukázal jej na elegantnú čiernu stoličku oproti nemu. Orihime si sadla a vyložila si ruky na stôl, potom ich však zase zložila a zamrvila sa. Nevedela čo má robiť a ani ako sa správať.

Grimmjow sa pohodlne oprel na svojom veľkom čiernom kresle a zahľadel sa na ňu.

"Prešiel som si váš spis slečna Inoue a musím povedať, že ovládate naozaj veľa jazykov," povedal. Orihime nevedela či to má byť pochvala alebo len obyčajné skonštatovanie tak zostala ticho.

"Ale akoto, že nemáte vysokú školu?" Táto otázka ju zaskočila, prichytila nepripravenú, tak ako vždy. Neznášala keď sa jej to ľudia pýtali.

"Kvôli rodinným problémom mi nebolo umožnené nastúpiť na vysokú školu," zašepkala dúfajúc, že to Grimmjowovi ako odpoveď stačí.

"Nuž, teraz keď už pracujete a máte stály plat by ste si ju mali dokončiť aspoň externe," vzdychol si a ona mala čo robiť aby mu na to niečo neodvrkla. To si ju sem zavolal iba preto aby jej zase raz vyčítal aj nos medzi očami?

"Ale to teraz stranou, viete o necelý mesiac sa chytám do Ruska na stretnutie kvôli tej prevádzke, ktorú tam chceme otvoriť. A keďže sa vy učíte po rusky a podľa toho čo som sa dozvedel ste schopná sa s ňou dorozumieť bol by som rád keby ste ma tam sprevádzali. To samozrejme znamená, že by ste až dovtedy museli pracovať podomnou ako moja sekretárka, aby ste stihli pripraviť všetky podklady," pozrel na ňu. Orihime prekvapene zažmurkala a už si chcela vymyslieť nejakú výhovorku keď dodal, "samozrejme za ten mesiac dostanete dvojnásobok vašeho platu a taktiež nikdy nikomu neuškodí zoznámiť sa s takými vplyvnými ľuďmi, ktovie, možno sa im zapáčite a otvorí vám to možnosti pre lepšie pracovné miesta,"

Okamžite zbystrila. Peniaze sa jej hodia ale vidina toho, že by spoznala podnikateľov z iných krajín, ktorí by jej mohli otvoriť dvere mnohých možností a lepšej práce ju naozaj zlákala.

Aj keď pochybuje, že jej niekto hneď navrhne lepšiu prácu, ale aj tak, bude mať nejaké kontakty, zažije niečo nové. Hádam dokáže tohto arogantného hlupáka ten mesiac vystáť, aj keď si vedela predstaviť aké to bude náročné, už pri pohľade na jeho unavenú sekretárku, ktorá mala nemiznúce kruhy pod očami a strest v tvári vždy keď ju stretla, vedela, že to s ním nebude ľahké.

Možno teraz hovorí, že má pripraviť pár podkladov, ale v skutočnosti to tak nebude a zavalí ju nenormálnym množstvom práce, ale aj tak to chcela vyskúšať. Navyše si aspoň tá chuderka žena mesiac oddýchne.

Milo sa na Grimmjowa usmiala: "Bude mi potešením, vždy som chcela navštíviť Rusko," povedala sladko a Grimmjow len nenadchnuto prikývol.

"Dobre, od pondelka teda nastupujete ako moja dočasná sekretárka, ešte o tom informujem pána Coyoteho," povedal a začal niečo písať do počítača.

"Môžete odísť," pustil ju. Nemusel jej dvakrát hovoriť, zdvihla sa, zamumlala niečo na rozlúčku a už jej nebolo.

Yumichika, ktorý ju celý ten čas čakal za dverami sa na ňu zvedavo pozrel.

"Tak čo?" Spýtal sa jej a ona sa neubránila úškrnu.

"Dívaš sa na novú dočasnú sekretárku Jaegerjaquez Grimmjowa," povedala a on od prekvapenia otvoril ústa.