15. Kapitola

15. Kapitola


Nastal pondelok a Orihime sa s Grimmjowom stretla na letisku. Bolo to prvýkrát čo niekde cestovala lietadlom a preto bola z toho veľmi nadšená.
Išli prvou triedou a sedeli oproti sebe na sedačkách. Orihime nespúšťala zrak z malého okienka a sledovala mraky pod nimi.
"To je úžasné," vyhŕkla naradostene a spravila si už asi desiatu fotku v poradí.
Grimmjow sa na ňu usmial.
"A to ešte ani nie sme v Rusku," podotkol.
"Už sa teším keď bude po tom stretnutí a budeme mať čas len na seba," povedala nadšene. Plán bol taký, že sa najprv vybalia v hotely, potom pôjdu na stretnutie, po stretnutí na posedenie a potom majú voľno.
"Na to sa teším najviac," žmurkol na ňu s veľkým úškrnom na perách.
"Vieš, že po tejto ceste už nebudem tvoja sekretárka, ale sa vrátim k Starrkovi?" Pripomenula mu a on si povzdychol.
"Nehovor mi o tom, neviem si to tam už bez teba predstaviť," zašomral.
"Práveže to bude oveľa lepšie, aspoň si nebudeme liezť na nervy. Veď si to len zober, budeme sa výdavať aj v robote aj mimo roboty, myslím si, že časom by nám z toho preplo. Takto keď budem pracovať pod Starrkom až tak často ťa nebudem stretávať," hovorila s úsmevom a on prekvapene zažmurkal.
"Ja by som ti časom začal liezť na nervy? Tak teraz si ma ranila," povedal s predstieraným smútkom no ona sa iba zasmiala.
"Bohužiaľ, vieš ako sa hovorí, všetkého veľa škodí," povedala s podpichovačným tónom.
"No tak to ti teda ďakujem," zašomral.
"A čo teda s tým sťahovaním?" Zmenil tému.
"Rozprávala som sa o tom s Yumichikom a povedal, že Yylfordt sa môže sťahovať nabudúci týždeň, takže by sme to riešili až na konci toho týždňa v sobotu, dovtedy si k tebe prenesiem väčšinu vecí," informovala ho.
"Tak počkať, Yumichika a Yylfordt? Len mi nehovor..." sekol sa.
"Že Yylfordt je gay? Áno, je," keď videla jeho šokovaný výraz musela sa zasmiať.
"Grimmjow ty fakt nevieš vôbec nič o svojich zamestnancoch," podotkla.
"Asi by si mala spísať nejaký list so zamestnancami a ich charakteristickými črtami," vzdychol si.
"Asi budem musieť, lebo ty si úplne stratený. Vieš o tom, že Ulquiorra a Nelliel sú manželia?" Začala si ho doberať.
"Hej, zas AŽ tak mimo nie som," pregúľal očami, no ona sa len ďalej smiala.

Hotel, v ktorom ich ubytovali bol naozaj veľkolepý. Grimmjow sa postaral o to aby mali jednu izbu. A že tá izba bola obrovská, s veľkou nadýchanou posteľou. A aj s veľkou kúpeľkou. Keby mohla hneď by si na seba hodila nejaké pohodlné pyžamo a zababušila by sa v tej hŕbe vankúšov a perín, no nanešťastie mali ešte neodkladné stretnutie a potom museli ísť aj s obchodnými partnermi na večeru.
Orihime sa bála, že im moc nebudie rozumieš. Ešte vždy si nebola svojou ruštinou úplne istá, no na jej samotné prekvapenia jej vôbec nerobilo problém s nimi komunikovať.
Keď sa konečne po večeri všetko rozpustilo obidvaja mali konečne čas len pre seba. Pomaličky sa vybrali do hotela, ktorý sa nachádzal len kúsok od reštaurácie.
Vonku bola ešte mierna zima, ale dalo sa to zniesť Grimmjow jej však aj tak prehodil svoje sako cez plecia a ruka v ruke spolu kráčali k hotelu.
"Vieš, nikdy som si nemyslela, že my dvaja spolu skončíme," priznala sa.
"Ani mňa by to nikdy nenapadlo," pevnejšie jej zovrel ruku.
"Som rada, že som ťa mala možnosť bližšie spoznať lebo by som si doteraz myslela, že si len prísny chodiaci ľadovec," podotkla a on sa zasmial.
Potom sa zastavil a pritiahol si ju k sebe do náruče.
"Ja som zase rád, že si neodmietla moju ponuku a rozhodla si sa ísť so mnou na túto cestu, vďaka tejto príležitosti sme mali možnosť dať sa dokopy," zašepkal a vášnivo ju pobozkal. Orihime sa skoro až podlomili kolená.
Z hrdla sa jej vydral tichý ston a keď sa na ňu pozrel s tými krasnými modrými očami mala pocit, že celé jej vnútro sa roztopí v príjemnom teple.
"Túto noc ťa okúsim celú, táto noc bude pre nás obidvoch výnimočná, už sa neviem dočkať," zašepkal jej zastreným hlasom do ucha. Nedokázala mu na to ani odpovedať. V podbrušku ju priam šteklilo od toľkého vzrušenia. Len si o jeho hruď oprela hlavu a pevne ho objala.
Bola naozaj nesmierne rada, že ho spoznala bližšie, že sa do neho zamilovala.

"Orihime, konečne si naspäť!" Plakal Starrk potom čo sa vrátili z cesty.
"Nemohol som to bez teba ten mesiac prežiť. Moja dočasná sekretárka mi nevedela spraviť tak dobre kávu ako ty, stále ma naháňala do roboty, moje vtipy jej neprišli smiešne a ani mi nenosila také chutné koláče ako ty," sťažoval sa.
"Nebojte sa pán Coyote už som tu, už bude dobré," usmiala sa na neho a on prikývol.
"Dúfam, že ti Grimmjow nerobil moc veľké problémy v Rusku a správal sa k tebe dobre," Ako na zavolanie vošiel do ich kancelárie Grimmjow s nejakými papiermi.
"Och, nebojte sa, bol veľmi nežný," povedala s veľkým úsmevom na perách pričom sa zahľadela na Grimmjowa, ktorý na ňu nenápadne žmurkol.
To, že mohla pracovať ako jeho sekretárka bola jedna z tých najlepších vecí, ktoré sa jej v živote prihodili a to sa tak na začiatku bála, že to horko oľutuje. Život je naozaj nevyspytateľný.


THE END

Komentáre