13. Kapitola

13. Kapitola

---

Orihime sa na druhý deň zobudila na zvuk svojho telefónu. Nebol to však budík, ktorý jej zvonil, niekto jej volal. Veľmi neochotne roztvorila obidve oči a zaostrila na meno na displeji. Volal jej Grimmjow.

"Prosím?" Zachrčala hlasom, krorý prezrádzal, že bola vyrušená z hlbokého spánku.

"Och, ty si ešte spala? Prepáč," ospravedlnil sa jej hneď.

"To je v poriadku," zahuhňala do periny.

"Chcel som sa len spýtať či máš dnes o druhej poobede čas," spýtal sa jej.

"Áno, mám," pretrela si oči a snažila sa úplne prebrať.

"Dobre, tak sa pre teba zastavím, pospi si ešte, pekné sny," zaželal jej a zrušil hovor. Orihime párkrát zažmurkala aby skontrolovala čas na mobile. Osem hodín ráno? A on už je hore? Keď je víkend? Pre ňu to bola ešte hlboká noc, tak len schovala mobil pod vankúš, pretočila sa bok a znovu zaspala.

O druhej už Grimmjow klopal na ich dvere a ona sa ešte raz prezrela v zrkadle. Yumichika jej spravil pekne jemne vlnité vlasy a namaľoval ju. Vždy žiarlila na to, že vie lepšie používať make-up ako ona. Upravila si svoje bledo modré šaty a potom podišla k dverám.

Ešte raz sa otočila na Yumichika, ktorý jej z kuchyne ukazoval palec hore a potom s veľkým úsmevom na perách dvere otvorila.

"Ahoj," uškrnul sa Grimmjow a až potom si všimol ako je pekne upravená a udivene si ju celú prezrel.

"No teda, dnes si ešte krajšia ako v iné dni, nebodaj je to kvôli mne?" Spýtal sa jej šibalsky a ona sa zasmiala.

"Samozrejme, všetko len pre teba," nadvihla sa k nemu a dala mu jemnú pusu.

"No tak to som veľmi poctený," nastavil jej ruku a ona ju s radosťou prijala.

Grimmjow ju zobral na jedno nezvyčajné miesto. Bolo ním planetárium. Orihime ešte nikdy v žiadnom nebola a preto bola od šťastia celá bez seba. Všetko prežívala s obrovskou radosťou a nadšením.

Keď už obidvaja ležali v sedadlách a všade nastala tma Grimmjow ju znovu chytil za ruku.

Orihime sa zadívala na hviezdy, ktoré sa im premietali na stene rozmýšľajúc ako sa toto mohlo stať? Ešte stále sa jej nechcelo veriť, že šéf, ktorého pred týždňom nevedela zniesť sa zrazu stal jej priateľom.

No pred týždňom ešte nevedela aký skutočne bol. Ako pekne sa vedel usmievať, ako si vedel zo všetkého spraviť žart, ako sa o ňu zaujímal, ako dobre vedel variť, ako mu záležalo na jeho mačke, ako sa vedel odviazať.

Prečo s ním nebola piť skôr? Keby to vedela už dávno ho opije.

Keď opustili planetárium Grimmjow ju začal pred autom presviedčať aby išla spať k nemu.

"Grimmjow, nemám u teba žiadne pyžamo," protestovala.

"Môžeš si zobrať moje tričko a trenky," navrhol a ona sa zasmiala.

"No samozrejme a zajtra pôjdem v tých trenkách do roboty?" Spýtala sa ho.

"Ak chceš," uškrnul sa a ona ho priateľsky buchla do pleca.

"To by sa ti páčilo, čo?" Znovu sa zasmiala.

"Tak sa zastavíme u teba doma alebo ti cestou pôjdeme kúpiť spodné prádlo, blízko mojej bytovky sú obchody s oblečením," podal ďalší návrh.

"To keď pôjdem naspäť do svojho bytu tak tam môžem aj rovno zostať," nesúhlasila.

"No tak pôjdeme do tých obchodov," nedal sa odbiť a ona pregúľala očami.

"Je ti neviem," zamyslela sa a vtedy si ju k sebe pritiahol a zaboril si hlavu do jej krku.

"No tak, spravím ti doma výbornú večeru a otvoríme si aj vínko," šepkal jej do ucha a ňou prešla príjemná triaška.

Napokon si len povzdychla a snažila sa na sebe nedať vedieť vzrušenie.

"Tak fajn," súhlasila nakoniec a on ju s úsmevom pobozkal.

"Tak poďme na tie nákupy, princezná," na tvári mal znovu veľký úškrn.

"Vidím, že sa nevieš dočkať kedy mi pomôžeš s vyberaním spodného prádla," neodpustila si a on sa nahlas rozosmial.

Keď sa vrátili po nákupe do jeho bytu, ktorý aj cez Orihimine protesty celý platil Grimmjow, hneď ich privítala Pantera. Orihime stále dokázalo ohromiť to ako sa dokázal so svojou mačkou maznať, túliť si ju k sebe a rozprávať jej aká je rozkošná. Vôbec to nepasovalo k obrazu jeho ako šéfa v ich firme, ktorý mala ešte sem-tam pred očami. Orihime si bola istá, že by pre Panteru aj zomrel keby na to prišlo.

Otvorili si víno a spravili si pohodlie na gauči.

"Tak Grimmjow čo keby si mi porozprával niečo o sebe lebo naposledy keď sme tu takto sedeli som bola ja tá, ktorá si vylievala srdce," spýtala sa ho pochvíľke. On si odpil z vína a pozrel sa na ňu.

"A čo by si chcela vedieť?" Šibalsky sa na ňu usmial.

"Ako si sa prepracoval od kuchára až na post výrobno-technického riaditeľa," povedala a on sa zamyslel.

"Nuž reštaurácia kde som začal robiť bola otrasná, nikto sa tam o nič nestaral, každý si robil čo chcel, ešte aj manažér bol na hovno, ale bola to jediná robota kde ma zobrali aj s mojim záznamom v trestnom registri," povedal a Orihime skoro zabehlo víno, z ktorého si zrovna odchlipla.

"Záznam v trestnom registri?!" Vyhŕkla hlasnejšie ako chcela a on sa zasmial.

"Nuž čo ti poviem, bol som zlý chlapec," mykol plecami.

"A čo presne bolo napísané v tom zázname trestného registra, nebodaj si niekoho zabil,"spýtala sa šokovane.

"Hej, zas až tak zlý som nebol. Bolo tam kradnutie áut, následne nabúranie pri naháňačke s policajtmi a tak," hovoril nevinne a ona na neho zazrel.

"Vieš, že aj pri rýchlej jazde si mohol niekoho zabiť, dokonca aj seba!" začala ho karhať.

"No tak, veď to bolo už v minulosti, neriešme to, vráťme sa radšej k tej reštaurácii," mávol nad tým rukou.

"Veru, lebo ma nakoniec ešte porazí," pritakala a on sa znovu zasmial.

"Takže keďže to bola v tom čase jediná robota kde ma chceli musel som si ju udržať, ale to bolo celkom ťažké keďže reštaurácia išla pomaličky, ale isto do krachu. Preto som bol nútený zobrať veci do vlastných rúk," pokračoval, "stal som sa niečo ako neoficiálny manažér, dával som do pucu lenivých zamestnancov, vymýšľal som rôzne nápady, ktoré by zvýšili popularity reštaurácie a taktiež jej ziskovosť, zmenil sa jedálny lístok keďže som bol hlavným kuchárom..."

"Ty si vedel variť ešte predtým než si dostal tú prácu?" Prerušila ho Orihime.

"Samozrejme, na strednej som študoval za kuchára," prikývol.

"No a tak sa reštaurácia pozviechala. Manažér si ma veľmi chválil, poznal sa s Aizenom a povedal mu o mne, toho som veľmi zaujal a ponúkol mi túto prácu, ktorú som hneď prijal s tým, že som si ešte externe dorábal vysokú," vysvetlil.

"Takže si bol niečo ako Ramsay Gordon," povedala a on sa začal nahlas smať.

"Dá sa to tak povedať, možno preto som na všetkých taký prísny. Ide o to, že v tej reštaurácii keď som chcel aby ľudia naozaj pracovali išlo to len cez neustále nadávanie a vyhrážky, možno preto mi tento prístup prischol, ale teraz keď som ťa spoznal si začínam uvedomovať, že takýto prístup je naozaj zlý," zašepkal a ona sa usmiala.

"Som rada, že sa kvôli mne meníš," povedala a on si ju k sebe privinul.

"Vieš, zaujala si ma už hneď v prvý deň tvojho príchodu do našej firmy. Vždy si bola okúzľujúca, priateľská, večne usmiata. Nemohol som si pomôcť ale s obdivom som ťa vždy zdiaľky sledoval," zašepkal a ona cítila ako jej stúpa krv do hlavy.

"Prečo si teda nepodnikol nejaké kroky skôr? Prečo až teraz? Navyše to skôr vyzeralo tak, že si ma nenávidel," dodala nakoniec.

"Myslel som si, že chodíš s Yumichikom," na to všetko teplo a vzrušenie, ktoré cítila z nej opadlo. Prekvapene k nemu zdvihla hlavu a trošku sa od neho odtiahla.

"Ako prosím?!" Vyhŕkla ohúrene.

"Keď ste si vždy boli tak blízki a ešte k tomu aj spolu bývate," bránil sa.

"Grimmjow, on je predsa gay!"

"Ja som to nevedel!" snažil sa stále brániť.

"Ako si to nemohol vedieť? Veď ten chalan nosí špirálu a má v jednom kuse nalakované nechty. Videl si jeho riasy? Ani v salóne ti ich neurobia tak nádherne ako ich dokáže spraviť on. Vidíš tento make-up na mne?" Ukázala na svoju pekne namaľovanú tvár, "všetko jeho práca. Ja by som sa v živote tak krásne nenamaľovala," vyhlásila a on si porazenecky vzdychol.

"Dobre fajn, moja chyba. Musím si začať svojich zamestnancov lepšie všímať," rezignoval nakoniec.

"To by si teda mal," povedala, no potom sa len zasmiala a oprela sa o neho.

"Ty si teda prípad Grimmjow," zašepkal s úsmevom na perách.