12. Kapitola

12. Kapitola

---

Keď sa Orihime ráno zobudila dlhu chvíľu sa nevedela zorientovať. Ležala v nejakej veľkej posteli s modrými prikrývkami. Až potom si uvedomila, že sa nachádza u Grimmjowa v byte.

Toto musela byť jeho spálňa. Ale ako sa sem dostala?

Pomaličky sa posadila, celé jej šaty boli pokrčené, vlasy neupravné a v ústach mala hnusnú pachuť po alkohole.

Spomínala si, že s Grimmjowom sedela v obývačke, popíjali víno, rozprávala mu o sebe, objímali sa a potom sa bozkávali...bozkávala sa so svojim šéfom.

Čo teraz? Ako sa má správať? Má nejako nenápadne opustiť tento byt? To sa jej určite nepodarí. Navyše, aj tak ho stretne v práci. Čo má teraz robiť?

Zdola počula ako niekto pripravuje jedlo. To bude určite on. Pomaličky teda zišla dole a pozrela na Grimmjowa, ktorý niečo znovu pripravoval na pancivi. Hneď si ju všimol a usmial sa na ňu.

"Dobré ránko, ako si sa vyspala?" Spýtal sa jej. Stále jej tyká.

"J-ja...dobre a ty?" Opýtala sa ho neisto. Vôbec sa nepozastavil nad tým, že mu aj ona stále tyká.

"Celkom fajn, až na to, že ma nenormálne sušilo, ozaj, nie si smädná?" Spýtal sa jej a ona prikývla. Rýchlo jej nalial za pohár čistej vody a podal jej ho.

"V kúpeľke nájdeš na poličke zubné kefky, ešte nepoužité v takej bielej krabičke. Vždy si ich kupujem viac, tak si jednu môžeš zobrať," hovoril jej zatiaľ čo pila.

Potom čo položila pohár na stôl sa vybrala do kúpeľky a začala si čistiť zuby pritom ako hľadela na svoj odraz v zrkadle.

Čo to má znamenať? Tvári sa ako nič. Teda nie, že sa tvári ako nič. Skôr si uvedomuje čo sa včera stalo a berie to ako normálnu vec. Aký je vlastne teraz ich vzťah?

Keď sa vrátila z kúpeľky jedlo už bolo na stole. Palacinky obliate čokoládou a ozdobené jahodami.

"Akurát na čas," usmial sa na ňu Grimmjow a odsunul jej stoličku. Keď si sadla dal jej letmú pusu na pery a sadol si aj on.

Orihime zostala v úplnom šoku. Čo sa deje? To sú akože teraz spolu?

"Dobrú chuť," zaželal jej.

"A-aj tebe," vykoktala zo seba a obidvaja začali v tichosti jesť. Palacinky boli samozrejme veľmi dobré tak ich Orihime pochválila za čo jej on venoval úsmev. Potom zase nastalo ticho.

"G-Grimmjow," ozvala sa pochvíľke lebo jej to už naozaj nedalo.

Zdvihol k nej pohľad.

"Áno?" Opýtal sa.

Najprv na neho nemo hľadela a snažila sa nájsť tie správne slová, no nech sa tu vetu snažila akokoľvek sformulovať vo svojej mysli stále jej znela blbo.

"My sme teraz...spolu?" Keď sa to opýtala nahlas znelo jej to ešte horšie. Znovu nastalo hrobové ticho. Grimmjow z nej nespúšťal oči, hľadel na ňu s vážnou tvárou.

"Bol by som rád keby áno," povedal nakoniec bez obalu a ona cítila ako sa jej hrnie krv do tváre, "ale to záleži aj na tebe," dodal.

Orihime to prekvapilo. Nečakala, že bude až tak priamy. Aj keď teda, veď sa ho pýtala. Ale chodiť s ním? Akoby ako pár fungovali? Ešte k tomu keď on je jej nariadený?

"A čo naša robota?" Spýtala sa ho.

"Viem, že to bude ťažké, ale v robote budeme len kolegovia. Nadriadený a podriadený. Nechcem aby naše city ovplyvňovali nejako našu robotu," povedal narovinu. S tým súhlasila. Nerada by si nosila svoje súkromie do roboty.

"Pozri, po tej návšteve Ruska sa vraciaš naspäť k Starrkovi ako jeho sekretárka takže sa nebudeme až tak často stretávať ak je toto pre teba prekážka," hovoril už trochu naliehavo akoby sa začínal báť, že ho odmietne.

Orihime sa znovu zahľadela do jeho modrých očí. Nikdy v živote, ani v tých najdivokejších snoch, by ju nenapadlo, že práve ona sa takto zapletie s Jaegerjaquez Grimmjowom. Predtým ho nenávidela, prišiel jej chladný, strašidelný a nespravodlivý, ale po tomto týždni kedy mala možnosť spoznať aj jeho dobrú stránku si začala uvedomovať, že ju priťahuje.

Spomenula si ako jej včera sľúbil, že ju pred všetkým zlým ochráni keď ju držal vo svojom náručí. A ona mu chcela veriť. Nevedela prečo, ale chcela byť s ním.

"Tak dobre, môžeme to skúsiť," povedala nakoniec s úsmevom na perách a on ju tiež obdaril veľkým úsmevom. Podišiel k nej, kľakol si pred ňu a položil si ruky do jej lona. Orihime si s ním splietla prsty a on sa jej zahľadel do očí.

"Orihime, chcem aby si vedela, že si prvá žena, na ktorej mi takto záleží a preto musíš máť so mnou strpenie, nie som zrovna najlepší v ukazovaní svojich pravých emócií," povedal a ona sa zasmiala.

"To som si už všimla," uškrnula sa na neho a on jej úškrn opätoval. Tentokrát to bola ona, ktorá ho prvá pobozkala. Chutil sladko, po palacinkách. Ruky si zaborila do jeho vlasov a z hrdla sa jej vydral slabý ston.

V tom niekto vedľa nich zamňaučal a oni sa od seba oddelili. Bola to Pantera.

"Do riti, zabudol som ju nakŕmiť," zamrmlal si Grimmjow a zobral čiernu mačku na ruky.

"Prepáč maličká, už sa to nestane," ubezpečil ju a Orihime sa musela sama pre seba zasmiať. Bol tak rozkošný keď išlo o jeho mačku.

Grimmjow zaviezol Orihime domov hneď po raňajkách keďže už od včera bola v tých istých šatách a začínalo to byť pre ňu nepohodlné. Keď otvorila dvere do bytu hneď ju na chodbe čakal Yumichika so spýtavým pohľadom v očiach.

"Neviem či si spomínaš keďže tá SMS vyzerala akoby ju písal opitý človek, ale informovala si ma v nej, že prespíš u Grimmjowa, TOHO Grimmjowa, ktorý je náš šéf," zdôraznil. Nemohla si pomôcť, ale zoširoka sa usmiala.

"Yumichika asi tomu neuveríš, ale dali sme sa spolu dokopy," povedala veselo a on od prekvapenia pootvoril ústa.

"To nemyslíš vážne," vyhŕkol neveriacky.

"Vážne, ale prosím ťa nikomu o tom nehovor. Chceme to zatiaľ držať v tajnosti. Nechceme robotu miešať s našim súkromím," vysvetlila a on ju s piskotom objal.

"Ja som tak rád. Síce by som nečakal, že sa zamiluješ zrovna do neho, ale aj tak. Dúfam, že sa vďaka tebe aspoň trochu polepší v práci," dodal a ona sa rozosmiala.

Večer keď zaspávala si od neho našla správu:

"Dobrú noc, sladké sny,"

Bola to krátka a jednoduchá správa, ale aj tak ju nesmierne potešila. Prišla si ako školáčka po prvýkrát skutočne zaľúbená, ale to aj preto lebo toto všetko bolo pre ňu po prvýkrát. Predtým bolo niečo takéto pre ňu úplne nepredstaviteľné. Mala iné veci, ktoré musela riešiť, problémy, ktoré jej nedovolovali byť len normálnym obyčajným dievčaťom. V škole bola vždy tá tichá a nikto o ňu nemal záujem, potom musela prežívať na ulici.

"Dobrú noc aj tebe," Odpísala mu a s úsmevom skryla mobil pod vankúš. Už dávno nezaspávala taká šťastná.