11. Kapitola

11. Kapitola

---

Grimmjow otvoril dvere do obrovského elegantného bytu ladeného do bielo čiernych a krémovych farieb. Veľká obývačka a kuchyňa boli spojené a dokonca mal aj čierny elegantný krb tiahnúci sa pod veľkou televíziou. Orihime s úžasom vstúpila dnu a všimla si, že byt mal aj schody, ktoré viedli niekde hore.

"Máš v byte schody? To čo?" Spýtala sa ohromene a on sa uškrnul.

"To je moja drahá Orihime," objal ju okolo pliec, "luxus boháčov," povedal pyšne a ona sa začala smiať.

"Prestaň sa predo mnou vystatovať, veď len počkaj, aby som jedného dňa nebola tvoja suseda," priateľsky ho buchla do hrude.

V tom sa zo schodov ozvalo mňaučanie a dole zliezla čierna mačka s prenikavým modrým okom.

"Pantera ahoj," Grimmjow sa k nej skrčil a mačka mu skočila do náruče. Privinul si ju k sebe a ona sa s pradením začala obtierať o jeho krk. Orihime, ktorej to prišlo veľmi rozkošné, slabo pískla a mačka sa na ňu obrátila.

"Orihime predstavujem ti Panteru," Grimmjow jej ponúkol mačku aby si ju mohla zobrať na ruky. Najprv si nebola istá či su ju má zobrať, čo ak sa jej nebude páčiť? No nakoniec predsa len neodolala. Mačka sa na ňu s pradením zahľadela a potom sa začala obtierať aj o jej krk.

"Aká je zlatá a ani sa ma nebojí," povedala šťastne a Grimmjow sa usmial.

"Aj keď si toho Pantera vo svojom živote prežila dosť nikdy neprestala mať rada ľudí, navyše sa pred ostatnými rada predvádza," pohladkal mačku po hlave.

"Sadni si, otvorím nám ešte nejaké víno," ukázal na veľký šedý gauč s krémovými vankúšmi a Orihime sa na ňom uvelebila s mačkou v lone. Bola opitá a dobre si to uvedomovala. Tak isto ako si uvedomovala, že toto čo teraz robí zajtra oľutuje, preboha, veď sa správa ku Grimmjowovi akoby to bol jej starý kamarát zo strednej. Aj keď on sa teda netvári, že by mu to nejako vadilo.

Počula ako otvára fľašu a potom si prisadol vedľa nej s dvomi pohármi naplnenými červeným vínom.

"Tak na zdravie," podal jej jeden pohár.

"Na zdravie," usmiala sa na neho a obidvaja si štrngli. Pantera za ten čas zoskočila Orihime z nôh a odbehla niekde preč.

Keď sa napili Orihime sa zase zo široka usmiala.

"Vieš, je s tebou naozaj sranda mimo prácu," odhodlala sa povedať čo jej už dlhšie ležalo na mysli a on sa zasmial.

"Heh, si ani nečakala, že sa viem tak zabaviť čo?" pobavene na ňu pozrel. Nie, to veru nečakala.

"Ale...heej...myslela som si to,"

"Neklam mi,"

"Tak fajn, nečakala som, že sa vieš tak odviazať," priznala a on sa na ňu uškrnul.

"Ani sa ti nečudujem, nie som zrovna najlepší šéf, viem, že ma všetci nenávidia," povedal stále s úškrnom na tvári.

"To nie je pravda!" Vyhŕkla viac nahlas ako chcela a on na ňu šokovane pozrel.

"No...dobre možno ťa niektorí nemusia a ostatní sa ťa boja, ale vieš keby ťa spoznali lepšie a zistili, že vieš byť aj milý zapáčil by si sa im," hovorila horlivo a on sa zasmial.

"Takže mi radíš aby som sa začal správať milšie?" Spýtal sa jej a ona prikývla.

"Keď sa trošku posnažíš ostatní si ťa určite obľúbia, aj Yumichikovi sa už začínaš pozdávať," povedala s velevýznamným úsmevom na perách. Na to si Grimmjow znovu odpil z vína a s povzdychom pozrel na ňu.

"Ty si, si s Yumichikom veľmi blízka však?" Spýtal sa jej.

"Áno, dosť mi pomohol, vlastne vďaka nemu som teraz tu. Vieš..." v tom sa v rozprávaní zastavila. Mala by mu to povedať, prečo nie? Tak dlho ju to trápilo, tak dlho ju to ťažilo a nikomu sa z toho nikdy nemohla vyrozprávať, nikomu okrem Yumichika.

"Ja..." vzdychla si, vypila poriadny dúšok z vína a už s väčšou odvahou začala:

"Moja rodina nebola zrovna príkladná. Moji rodičia sa neznášali, teda skôr mama neznášala otca, večne po sebe kričali, večne sa hádali, večne si robili naprieky a ja som bola vždy ich zbraňou v ich vojne. Nahuckávali ma jeden proti druhému, vyčítali mi keď som si nezastala stranu jedného z nich, rozprávali my odporné veci na toho druhého. To by sa dalo ešte zniesť, časom sa s tým človek naučil žiť ibaže potom mama povedala otcovi, že nie som jeho dieťa, že ho podviedla s iným. Otec tomu neveril, ani ja, ale aj tak si pre istotu dal spraviť otcovské testy a hádaj čo?" Pozrela na Grimmjowa, ktorý na ňu hľadel so súcitom v očiach, "Naozaj som nebola jeho dieťa," zasmiala sa a neušlo jej ako šokovane sa zatváril.

"Teraz mi je tá situácia možno už vtipná, ale vtedy mi teda do smiechu vôbec nebolo. Otec nás opustil, bolo mi vtedy pätnásť. Bez otcového príjmu som nemohla ísť na vysokú, to je ten dôvod prečo som si ju nikdy nespravila," podala mu konečne pravdivú odpoveď na otázku, ktorú sa jej predtým než začala pracovať ako jeho sekretárka spýtal.

"S mamou to išlo odvtedy dole kopcom. Alkohol, drogy, množstvo mužov. Svoj hnev si vždy vybíjala na mne, či už mi ubližovala psychicky alebo fyzicky. Vyhadzovala ma z domu a nechcela ma pustiť naspäť, ale nakoniec keď som pred dverami neustále nariekala ma vždy pustila naspäť, privinula si ma do náruče a taktiež plakala, ospravedlňovala sa mi a sľúbila, že sa pokúsi zmeniť a ja som jej to ako taká krava žrala," znovu sa nad tým pouškrnula, aká bola vtedy hlúpa.

"Nuž, ako si vieš predstaviť žiadna zmena sa nekonala, v devätnástich ma vykopla z domu nastálo a tak som na rok skončila na ulici. Najhorší rok môjho života. Museli ste niekedy uprostred zimy prespať vonku? Čudujem sa, že som sa každé ráno vôbec zobúdzala živá. Odvtedy zimu nenávidím. Nebola som na tom psychicky zrovna najlepšie, po pravde, bola som úplne zlomená a tak som sa rozhodla, že skončím so svojim životom. Nemala som domov, nemala som sa kam vrátiť, bola som bez kamarátov, rodina stála za hovno a nič dobré ma v budúcnosti nečakalo," pokrčila plecami.

"Rozhodla som sa skočiť z mosta, celkom ironické, pretože sa bojím výšok a keď sa tak s odstupom času na to dívam aj dosť neoriginálny a klišé spôsob ako sa zabiť," pokúsila sa o vtip, ale nikto sa nezasmial.

"A koho som na tom moste nestretla? Yumichika si ma všimol, vracal sa zrovna z párty čo mali v robote kde predtým pracoval pretože to bolo uprostred noci. Hovoril mi, že vždy chodil z týchto párty nočným autobusom, ale vtedy sa rozhodol ísť peši aby si prevetral hlavu, asi to tak osud chcel. Zbadal ma tam sedieť za zábradlím a hneď mi bežal na pomoc aj keď som ju vtedy odmietala. Začal sa so mnou rozprávať, hovoril mi aká som krásna, že som úžasná osoba, že nemám takto skončiť svoj život, že sa mu mám postaviť a bojovať s ním pretože potom ma čakajú lepšie časy. Keď som mu povedala, že na mňa nikto nikde nečaká ponúkol sa, že sa o mňa postará, že mi pomôže znovu sa postaviť na vlastné nohy. A potom dodal, Ja viem aký dokáže byť život svinský, som gay odvrhnutý rodinou a ešte k tomu po uši zaľúbený do svojho heterosexuálneho kolegu, s ktorým zdieľam kanceláriu. Neviem prečo, ale vtedy ma to veľmi rozosmialo a zároveň aj rozplakalo a odvtedy som začala bývať s ním," usmiala sa.

"Samozrejme mi trvalo dva roky než som sa dala dokopy. Vieš, keď celý svoj život počúvaš, že si neschopný, odporný bastard je potom ťažké uveriť opaku," hlas sa jej trošku zatriasol.

"Yumichika medzitým zmenil robotu a začal pracovať u vás, no a tak tam dostal aj mňa. Dlžím mu naozaj za veľa, veď mi zachránil život a nie len to, dal mi aj domov a novú krásnu budúcnosť," položila víno a pozrela na Grimmjowa, ktorý ju stále s vážnou tvárou sledoval.

"Dúfam, že som si týmto u teba moc nepokazila mienku," povedala, no on len pokrútil hlavou a potom si ju k sebe privinul.

"Orihime mrzí ma to," zašepkal a ona ho tuho objala.

"Nemá ťa čo mrzieť, už to bolo dávno," pritúlila sa k jeho hrudi.

Grimmjow ju chvíľku hladil po dlhých karamelových vlasoch a potom sa k nej naklonil. Jeho pery si k tým jej rýchlo našli cestu. Najprv bol jeho bozk nesmelý akoby skúšal čo si môže dovoliť, ale keď sa vôbec nebránila, keď si ho k sebe bližšie pritiahla prehĺbil ho.

Orihime nahlas zastonala keď ju prevalil pod seba a začal jej obsypávať bozkami krk. Vedela, že toto bude zajtra ľutovať, ale teraz bola moc opitá na to aby jej to ťažilo hlavu a navyše...chcela sa cítiť byť milovaná, chcela sa cítiť v bezpečí.

Vtedy sa zastavil, nežne na ňu pozrel a odhrnul jej pramienky vlasov z tváre.

"Nie takto," zašepkal zastreným hlasom, "nie keď sme obidvaja opití," pobozal ju na líce. Vedela čo tým myslí.

"Máš pravdu, môj prvýkrát by mal byť viac romantický," usmiala sa na neho a on na ňu prekvapene pozrel.

"Tvoj prvýkrát?" Spýtal sa a ona prikývla. Na to sa na ňu láskyplne usmial a znovu ju začal obsypávať bozkami.

"V tom prípade počkáme na viac magickejšiu chvíľu," šepol jej do ucha a keď sa slabo zasmiala a bližšie si ho k sebe privinula oprel si svoje čelo o to jej a znovu ju pohladil po vlasoch.

"Orihime sľubujem ti, že so mnou už nikdy nebudeš sama, so mnou už nikdy neokúsiš zimu. Ochránim ťa pred všetkým zlým," sľúbil jej a pre ňu jeho slová boli ako liek na zlomenú dušu.