10. Kapitola

10. Kapitola

---

Keďže Orihime išla o hodinu skôr do roboty končila o hodinu skôr ako Yumichika. Rozhodla sa, že pôjde domov pešo, tak ako väčšinou keď išla sama, aspoň si prevetrá hlavu a vypočuje si nejaké pesničky v mobile.

Keď však vychádzala z areálu firmy zastavilo pri nej čierne auto. Bol to Grimmjow.

"Slečna Inoue odvedziem vás domov, akurát som dostal správu od našich ruských sponzorov, po ceste vám o nej poviem," povedal keď stiahol okienko. Orihime si zaskočene k nemu rýchlo nasadla aby nezavadzali ostatným autám, ktoré práve opúšťali areál a Grimmjow sa hneď vydal na cestu.

"Tento piatok si nerobte žiadne plány. Prídu sem dvaja z nich a budeme ich musieť zamestnávať celý deň, ukázať im firmu, ako to tu funguje a taktiež ich zobrať niekde na večeru. Budem vás potrebovať ako moju tlmočníčku," oznámil jej a ona prikývla.

Dúfala, že niečo nepokazí lebo to by bol trapas, aj pre ňu, no hlavne pre jej šéfa.

"Som z toho trošku nervózna," priznala sa.

"Nebojte sa, zvládnete to. Hlavne nezačnite panikáriť keby sa niečo prihodilo," dal jej radu. To sa ľahšie povie ako urobí, pomyslela si, no radšej mlčala. Nechcela pred ním pôsobiť ako úplna padavka.

Grimmjow si zapol rádio a obidvaja stíchli. Orihime najprv nezaujato hľadela na okolie z okna auta, no potom pozrela na Grimmjowa. Takto z profilu vyzeral naozaj krásne. Ako model s tou pekne vytvarovanou čeľusťou. A tie jeho prenikavé modré oči...

Orihime už zase to robíš! Okamžite s tým prestaň! On sa ti nepáči, jasné?! Nie je to tvoj typ a navyše je to tvoj šéf! Musela ohriaknúť samú seba v mysli. Vtedy si Grimmjow všimol, že na neho upiera pohľad.

"Stalo sa niečo?" Spýtal sa jej.

"Nie, nič! Vôbec nič len...som rada, že môžem s vami pracovať," povedala prvú vec, ktorá jej prišla na rozum a hneď to aj oľutovala. V hlave počula ako jej vlastná myseľ ironicky tlieska a do toho kričí:

"Bravó Orihime! Som rada, že s vami môže pracovať? To vôbec nie je divné, nie kdeže, pokračuj v dobrej práci,"

Grimmjow sa najprv zatváril naozaj veľmi prekvapene, no potom sa slabo zasmial.

"To mi niekto z mojich pracovníkov povedal prvýkrát v živote," uškrnul sa na ňu.

"Heh, nuž všetko je raz po prvýkrát," nasilu sa usmiala. V tomto momente mala chuť vyskočiť z jeho auta a utiecť niekde na druhú stranu sveta kde by sa zahrabala pod zem a zmenila si meno, tak trápne sa cítila.

"Aj aj som rád, že s vami môžem pracovať. Ste veľmi zaujímavá osoba, v dobrom slova zmysle," úškrn mu z pier nemizol a ona cítila ako sa jej hrnie krv do tváre.

Auto zrazu zastavilo, až vtedy si všimla, že zastavili pred bytovkou kde bývala s Yumichikom.

"Tak sa vidíme zajtra slečna Inoue," pozrel sa na ňu a ona prikývla.

"Á-áno a ďakujem za odvoz," vychŕlila zo seba a rýchlo vystúpila z auta. Ešte mu letmo zakývala aby nebola neslušná a on jej odkýval. Potom vbehla do bytovky. Srdce jej búšilo ako divoké. No to snáď nie! Hádam sa jej naozaj nezačína páčiť?!

Do piatku mali naozaj veľa práce aby všetko stihli na čas pripraviť. No Orihime si všimla Grimmjowovu viditeľnú zmenu voči nej. Vždy sa jej pýtal či to všetko stihne, vždy jej pripomínal aby to neprehnala s prácou a celý týždeň ju bral na obed do tej útulnej reštaurácie. No len k nej sa správal tak milo. Vždy keď to hovorila Yumichikovi ten len krútil hlavou či naozaj myslia toho istého človeka lebo k ostatným bol stále chladný, odmeraný a prísny.

Samozrejme potom vždy Yumichika so smiechom dodal, že to asi preto lebo narozdiel od nej nie je on jeho typ.

A potom prišiel očakávaný piatok. Orihime tentokrá prišla do roboty už o polhodinu skôr pekne upravená a oblečená. Grimmjow tiež prišiel skôr a tiež upravený viac ako chodil inokedy. Presne o siedmej sa stretli so sponzormi a na jej prekvapenie celé stretnutie prebiehalo úplne hladko. Orihime im všetko rozumela, vedela sa s nimi dohovoriť a dokonca si s nimi aj zažartovala.

Večer sa všetci vybrali do jednej veľkej nóbl reštaurácie aj spolu s Aizenom a Starrkom. Tam sa zdržali asi tak do desiatej a potom sa sponzori rozhodli vrátiť naspäť na hotel. Starrk s Aizenom tiež odišli s tým, že Starrk bol ako ináč zo všetkého znudený a unavený a Aizen preto lebo zajtra skoro ráno musel ešte niečo vybavovať. Zostala len Orihime s Grimmjowom.

"Ponáhľate sa aj vy domov?" Spýtal sa jej a ona pokrútila hlavou.

"Nie, veď je konečne víkend," usmiala sa a on jej úsmev opätoval.

"A čo hovoríte na to keby sme si pripili na dnešný dobre zvládnutý deň?" Navrhol a ona prikývla.

"Ale samozrejme, budem rada," V jeho spoločnosti sa začala cítiť naozaj príjemne, takže jej nevadilo si s ním vypiť. Navyše celý týždeň spolu chodili na obedy a aj keď sa už síce nerozprávali o svojich osobných životoch a čo v minulosti zažili ich rozhovory boli bez prestávok a trápneho ticha. Stále si mali čo povedať.

Grimmjow im objednal fľašu vína a keď im ho čašníčka priniesla a naliala Orihime z neho zacítila známu sladkú vôňu.

"Jahodové víno?" Spýtala sa Grimmjowa a ten prikývol.

"Je sladké a človek si ani neuvedomuje, že pije víno a taktiež mi chutí najviac z tých, ktoré tu majú na výber," vysvetlil a ona zdvihla pohár do výšky.

"Tak teda na náš úspešný deň," predniesla a on sa uškrnul.

"Na náš úspešný deň," zopakoval a obidvaja si štrngli.

Orihime sa pomaly vína napila. Grimmjow mal naozaj pravdu, nie lenže voňalo po jahodách ale aj tak chutilo.

"Je výborné," vyhŕkla.

"Hlavne s ním pomaly, je to naozaj sladké víno a človek sa z neho rýchlo opije," varoval.

"Nebojte sa, mám to pod konrolou," mávla rukou.

To teda nemala. Bola vždy známa tým, že z vína sa rýchlo opíjala. Yumichika si z nej robieval srandu, že ako je možné, že tvrdý alkohol dokáže zniesť aj v takých množstvách kedy už ostatní padajú k zemi no víno ju tak rýchlo dokáže zložiť.

A toto víno bolo naozaj sladké a dobré. Ani sa nenazdala a zrazu sa už smiali pri druhej fľaši.

Chcela ešte aj tretiu, ale to ju už Grimmjow stopol lebo sa chichotala na všetkom okolo seba.

Obidvaja vyšli na čerstvý vzduch pričom ho Orihime držala okolo ruky.

"A teraz sa ako dostanem domov? Nemáte číslo na taxi? Lebo ja nie a moja bytovka je veeeľmi ďaleko, ani ju odtiaľto nevidím," začala sa smiať nad vlastným nepodareným vtipom, ktorý jej však v jej stave prišiel nesmierne humorný a Grimmjow tiež v dobrej nálade sa k jej smiechu pridal.

"Za to ja odtiaľto vidím moju bytovku perfektne, trošku rozmazane, ale vidím, pozrite," ukázal prstom na bytovku, ktorú Orihime dobre poznala. Bola postavená pred piatimi rokmi, s obrovskými izbami a balkónmi, dokonca mali na streche aj bazén, prosto to bola bytovka pre boháčov.

"Vau, ty bývaš v tých luxusných bytoch, teda," sekla sa, "vy bývate, prepáčte keď som opýta nejak zabudám vykať," začala sa znovu chichotať pričom si skryla tvár do voľnej ruky.

"To je v poriadku, kľudne mi tykaj, aj ja budem tebe," uškrnul sa na ňu.

"Tak teda dobre Grimmjow, máš číslo na taxi alebo vidíš nejaké číslo, lebo ja už nevidím skoro nič," smiala sa ďalej.

"Nevidím nič, čo keby sme v párty pokračovali u mňa doma? Je to len kúsok odtiaľto, tamtým smerom, vlastne som ti to už ukazoval...to prejdeme peši," poznamenal stále s veľkým úškrnom na perách.

"Súhlasím, vždy som sa chcela ožrať do nemoty so svojim šéfom," povedala a obidvaja prepukli v hurónsky smiech.