1. Kapitola

1. Kapitola

---

Orihime ako vždy meškala, a to mala robotu len pol rok, nemohla si dovoliť meškať. Ľudia čo tam pracujú dlhé roky si nedovolia meškať a ona zakaždým mešká.

Yumichika, jej spolubývajúci musel chodiť do roboty o hodinu skôr a preto ju nemal kto budiť a ona nebola zrovna ranné vtáča. Odkladala budík dokedy sa len dalo a potom sa spamätala keď už bolo neskoro.

Do jej roboty to bolo zhruba dvadsať minút pešo, behom to však dokázala zvládnuť za necelých trinásť minút.

Mohla by ísť autobusom ale nemala rada hromadnú dopravu, auto nemala a najviac zo všetkého aj tak milovala ísť pešo so slúchadkami v ušiach. Ibaže teraz nemala čas pustiť si nejakú pesničku, autobus s ktorým by tam bola za desať minút zmeškala a kvôli tomu, ako väčšinou, utekala.

Táto každodenná alebo skôr ranná rutina ju však naučila aspoň jednu pozitívnu vec, dokázala bez problémov bežať na podpätkoch.

Zadychčane prebehla cez prechod a zabočila doprava za roh pekárne kde si cez obedňajšiu prestávku zvykla chodiť kupovať jedlo, odtiaľ už mohla vidieť budovu, v ktorej pracovala. Prebehla cez most a vtedy z okna niekoho začula kričať.

Pozrela hore a zbadala svojho spolubývajúceho Yumichika, ktorý sa vykúkal z prvého poschodia svojej kancelárie.

"Do toho Orihime, ešte máš minútu! Ty to zvládneš!" Povzbudzoval ju s veľkým úsmevom na perách.

Orihime by mu niečo na to uštipačne odvrkla, ale sotva dýchala, nie to aby mu ešte niečo kričala.

Yumichika zaliezol naspäť, ako vždy ju išiel čakať dole a ona za ten čas vbehla do budovy kde hneď pár krokov od dverí bol prístroj kde si potvrdzovali príchody a odchody.

Samozrejme na chodbe už boli s úškrnom nastúpení fakturanti a referenti z prízemia a samozrejme Yumichika.

Orihime urobila šmyk po podlahe s kartičkou pripravenou v ruke, preletela k prístroju ten urobil: "píp" a naskočil jej príchod presne o siedmej.

Potom zaletela k Yumichikovi, ktorý ju chytil do náruče a všetci jej začali tlieskať.

"Orihime toto tvoje každodenné bežanie na poslednú chvíľu nikdy nezostarne," zasmial sa Yumichika kým ona lapala po dychu.

"Hlavne na tých podpätkoch, dievča ty si vážne trieda," zasmiala sa Loly fakturanka z prízemia.

"Z toho by mohol byť šport: Beh na podpätkoch," uškrnul sa Ggio, referent odbytu, ktorý mal kanceláriu hneď oproti Loly.

"Závidím ti, že vieš na nich tak bežať," povedala s úsmevom Nelliel, ďalšia fakturantka a Orihimina veľmi blízka kamarátka.

"Dievča ale máš viac šťastia ako rozumu vždy prídeš presne včas," ozvala sa Menoly, ktorá k ním prišla na chodbu zo svojej presklennej miestnosti kde sedávala ako vrátnička.

"Och, ďakujem za tie komplimenty, veľmi ma dojíma, že máte o mňa takú starosť a každé ráno ma sem všetci chodíte čakať," povedala Orihime s predstierajúcim dojmom.

Spoločnosť Arrancar bola firma, ktorá sa zaoberala výrobou a predajom áut. Boli veľmi známy po celom svete a ich autá patrili medzi najpredávanejšie spolu s autami Seireitei a Quincy Company Ďalšími dvoma celosvetovo známymi výrobcami áut.

Orihime pracovala ako sekretárka a tlmočníčka pre Starrka Coyoteho, ekonomického riaditeľa. Toto miesto jej dohodil jej spolubývajúci a najlepší kamarát Yumichika, ktorý vo firme pracoval ako dizajnér.

Svoju prácu milovala, ľudia, s ktorými sa v práci stýkala najčastejšie a s ktorými sa aj kamarátila boli veľmi milí, ako kolektív spolu veľmi dobre vychádzali: chodili spolu na obedy, oslavovali spolu narodeniny, dokonca už boli aj spolu na chate kde oslavovali nové úspechy firmy.

Samozrejme aj v jej práci sa našli čierne ovce, ktoré kolektív ničili, kráľovne krásy, ktoré si mysleli, že nad nie niet alebo dôležití páni, ktorí sa neunúvali ani len nikoho pozdraviť, no všetky tieto individuá sa dali zvládnuť alebo aspoň odignorovať, všetci až...

Z kancelárie vedľa tej Ggiovej vybehol muž menom Dordoni, taktiež referent odbytu, a celý vystrašený vhŕkol:

"Panebože, už je tu, videl som ako parkuje s autom, všetci sa skryte!"

Na prízemí nastala organizovaná panika.

Loly, Neliel a Ggio vbehli do svojich kancelárii. Yumichika sa bežal skryť do kancelárie Dordonina.

Orihime s Menoly vbehli do vrátnice kde sa Orihime skryla pod Menolyn dlhý a veľký stôl odkiaľ nemal šancu si ju všimnúť.

Menoly si sadla do svojej veľkej čiernej otáčacej stoličky, no aj tak sa zosunula nižšie pod stôl takže ju ledva bolo spoza pultu vidieť.

Dvere sa roztvorili a dovnútra vošiel vysoký muž s modrými vlasmi a tak zamračenou tvárou, že keby pohľad zabíjal všetci zamestnanci vo firme by boli okamžite mŕtvi.

"Dobré ráno," pípla Menoly ešte stále zosmyšknutá čo najnižšie aby si ju nevšimol. No muž sa ani len jej smerom nepozrel. Priložil kartičku k prístroju, ten zaregistroval jeho príchod a potom kartičku priložil k ďalším dverám, ktoré viedli na poschodia vyššie.

Dvere zapípali a otvorili sa. Muž vošiel dovnútra a potom na prízemí zavládlo hrobové ticho.

"Už je preč?" Spýtala sa pošepky Orihime.

"Áno," prikývla Menoly.

Orihime sa pomaly vykukla a vydýchla si.

Tak to bol Jaegerjaquez Grimmjow, výrobno-technický riaditeľ a taktiež pravá ruka ich generálneho riaditeľa Sosukeho Aizena. Orihime ho nenávidela, nie len ona, nikto ho nemal rád a všetci z neho mali takmer panický strach, no oprávnene. Tento muž bol nielenže večne mrzutý a stále chodil s prísnou tvárou ale ak sa k nemu niekto, nedajbože, dostal "na koberček" pretože sa mu zdalo, že niečo dotyčný urobil zle dal mu to pekne zlíznuť aj s úrokmi.

Sama Orihime s ním mala nepríjemnú skúsenosť a to hneď prvý mesiac v práci. Nechtiac preložila zle jednu vetu z projektu, ktorú im poslala jedna anglická spoločnosť. Grimmjow, ktorému doniesla podklady si to všimol a ešte v ten deň si ju zavolal.

Nemohla povedať, že by na ňu nakričal, ale jeho opovržlivý, znechutený pohľad a jedovaté slová, ktorými opísal jej preklad ako odfláknutú prácu niekoho kto očividne nevie poriadne prekladať, stačili na to aby ho znenávidela dokonca svojich dní, hlavne potom čo nezabudol na konci dodať:

"Ak sa to bude opakovať nájdeme si za vás náhradu, nepotrebujeme tu takých, ktorí si nevedia poriadne plniť svoju prácu,"

To ju dorazilo. Pomýlila sa len v jednej vete v tej päť stranovej zmluve! Len v jednej jedinej, aj to iba zle urobila slovosled a on povedal, že si poriadne nerobí svoju prácu! Vždy pracovala veľmi tvrdo, pretože túto prácu jej zohnal Yumichika aby sa znovu potom všetkom čo sa jej stalo mohla postaviť na nohy a ona mu chcela dokázať, že to zvládne, chcela znovu začať žiť plnohodnotne aby sa mu mohla poďakovať za všetko čo pre ňu spravil, na tejto práci jej veľmi záležalo a nechcela o ňu prísť.

So skúsenosťami, ktoré mala so svojim otcom a mamou a potom čo skončila na ulici sa naučila zvládať nátlak, stres, nadávky, krik a urážky, ale aj tak ju Grimmjowove slová dosť rozhodili.

Nechcela o prácu prísť, nemohla, isto by tým Yumichika veľmi sklamala.

Vtedy sa bola vyrozprávať Neliel a ona len nad tým mávla rukou:

"Nič si z toho nerob, každý skončí na jeho koberčeku aspoň raz za svoju pracovnú kariéru v tejto firme, to, že ti poveda, že si nerobíš poriadne prácu ešte neznamená, že je to pravda, aj mne to raz povedal, tak ma zdeptal, že som sa potom s plačom musela vyžalovaž manželovi a on mi vtedy povedal to isté čo teraz ja poviem tebe. Nerieš ho, je to kretén, len sa mu snaž vyhýbať, rob si svoju prácu dobre a budeš mať od neho pokoj," povedala a veselo na ňu žmurkla.

A tak aj Orihime urobila, svoju prácu si plnila najlepšie ako vedela a jemu sa úspešne od toho incidentu vyhýbala.

No to bola len jedna zo zlých vlastností tohto večne mrzutého muža. Tá ďalšia bola, že svojich zamestnancov zavaloval veľkou kopou práce, na ktorú im dával až smiešne málo času.

Raz Menoly, ktorá mala na starosti aj poštu doniesol presne tisíc faktúr, ktoré mala za necelú hodinu zabaliť a ešte aj zapísať do počítača medzi doručenú poštu, čo bolo takmer nemožné. Menoly bola v takom strese a mala toľko práce, že nestíhala ani dvíhať telefón a otvárať dvere klientom.

Fakturantky nad tým len krútili hlavami, pôvodne chceli Menoly tie faktúri dať až na ďalší deň no Grimmjow si dupol nohou a zavelil, že to musí byť ešte dnes a basta.

Menoly by to ani nestihla lebo keď prišla poštárka vyzdvihnúť poštu ešte jej pár faktúr chýbalo, no našťastie s ňou mala toľko súcity, že počkala kým si ich dokončí.

On bol aj dôvod prečo všetci prichádzali do práce na minútu presne. Veľakrát sa totižto stalo, že si prešiel hodiny príchodov a odchodov a keď zistil, že niekto viackrát za sebou meškal alebo odišiel skôr ako mal hneď si ho povolal k sebe do kancelárie kde si musel vypočuť veľmi nepríjemnú prednášku o tom, že ak sa mieni flákať odrazí sa to aj na jeho plate lebo lajdáctvo nie je v ich firme prípustné a bolo mu srdečne jedno z akého dôvodu dotyčný meškal, či už išlo o choré dieťa alebo zápchu na ceste.

Tak taký bol Grimmjow Jaegerjaquez, absolútny tyran, egoista, ktorý sa nedokázal nikomu ani len pozdraviť, mysliaci si, že nad neho niet.

Nechápala prečo ich šéf Aizen z neho spravil svoju pravú ruku, kto by už len chcel jednať s takým strach budiacim sebcom?

Všetci sa vykukli zo svojich skrýš a presvedčili sa, že vzduch je čistý.

Orihime s Yumichikom sa zastavili pred dverami na ďalšie poschodie kde ešte minútu postáli aby ho náhodou nestretli na chodbe a až potom sa odvážili odísť do svojich kancelárii.