God Eater Burst (23.Kapitola-part 1)

23. Kapitola

---

Sariel, Aragami, ktorý vyzeral ako tanečnica s nádhernou navrstvenou sukňou vytvorenou z pier páva sa vzniesla do vzduchu, zamávala krídlami a vypustila na nás fialový prach. Bola to otrava, ktorá vedela bojovníkov rýchlo zabiť no našťastie sme mali od obchodníka protilátku takže na nás jej jed nepôsobil.

Ja s Koutom sme na ňu vystrelili no ona sa ladne našim strelám vyhla. Soma skočil do vzduchu a chcel ju zoťať svojim mečom no ona švihla krídlami tak prudko, že ho tlak odhodil dozadu.

Samozrejme zanadával, ale potom sa na ňu znovu rozbehol. Vyzeralo to, že na ňu skočí no keď sa Sariel chystala sama na útok len sa uškrnul, skočil na bok a vtedy Alisa stojaca za ním vystrelila a náboj jej odtrhol jedno krídlo.

Sariel sa zrútila k zemi a potom už bolo jednoduché ju doraziť.

"Toto si zberiem, to sa bude hodiť na nové náboje," usmial sa Kouta keď jej vytrhol pár pier, ktoré boli napustené jedom.

"Tak to bolo jednoduché, vau, vážne sme sa zlepšili keď si spomeniem na naše začiatky," nachvíľku som sa stratila v spomienkach.

"Na vaše, nie na moje, ja som nebol nikdy taký manták," odbil ma Soma.

"Och, samozrejme pán som tak špeciálny až mi zachvíľku to veľké ego vytečie ušami, ty si tak dokonalý, že len kúsok chýba k tomu aby si sa stal bohom," nedaroval mu to Kouta. Soma na neho zazrel a my s Alisou sme sa zasmiali.

"Všetci sme sa vybrali k dohodnutému miestu kde nás mal čakať vrtuľník.

"Aj tak, silný Aragami sa zase vracajú bohvie čo sa stalo s Čiernym Haniballom," zamyslela sa Alisa.

"Dúfam, že zdrhol niekde dosť ďaleko na to aby už nebol viac náš problém ale nejakej inej základne, ako nechápte ma zle, ale už nám spôsobil viac škody ako je dobré, možno, že ho zabil aj vírus Blood," hútal Kouta.

"Nech len zostane tam kde je a nech sa už viac neukáže," pritakala som.

"Ale dosť už o takých vážnych témach. Viete čo úžasné som si všimol cestou sem?" Koutove oči šťastne zažiarili a my sme na neho zvedavo pozreli.

"Čo?" Spýtala sa Alisa.

"Kameň, ktorý vyzeral ako Johnny, hlavný hrdina z Bugarally," vyhŕkol nadšene a s Alisou sme na sucho otvorili ústa ako ryby.

"To je ono? To je tá fascinujúca správa?" Spýtala sa zaskočene Alisa a on nadšene prikývol úplne prehliadajúc naše zaskočené výrazy.

V tom sa Soma, ktorý dovtedy za nami kráčal v tichosti zastavil. Prekvapene som sa na neho otočila.

"Čo sa deje? To si až v takom šoku zostal z toho Koutovho mega zistenia?" Spýtala som sa ho. On len pokrútil hlavou a potom si vzdychol.

"Nie, vlastne, už dlhšie som vám chcel vrátiť toto," vytiahol zo svojho vrecka sľub dôvery, malé modré vrecúško, v ktorom boli skryté naše najväčšie poklady.

Všetci traja sme na neho šokovane pozreli.

"Ale prečo?" Spýtal sa pochvíľke Kouta.

Soma pozrel na malý modrý batôžtek kde bola nakreslená jeho chibi verzia.

"Dali ste mi to pretože ste chceli aby som vám začal dôverovať, zverili ste mi do rúk vaše najdrahšie veci len aby ste sa so mnou skamarátili. Ja to už ale nepotrebujem pretože vám verím aj bez toho," pozrel znovu na nás.

"Nikdy ste o mne nezapochybovali, nikdy ste sa mi neotočili chrbtom, nepotrebujem žiadne dôkazy, viem, že vám môžem veriť," povedal a ja som myslela, že v tom momente od šťastia a pýchy, že nám to takto povedal do očí, prasknem. Alisa vedľa mňa sa náhle rozplakala a my sme na ňu prekvapene pozreli.

"Prečo plačeš? Povedal som niečo zlé?" Spýtal sa s obavami Soma. Mohol sa hrať na drsného koľko chcel ale keď pred ním začalo plakať dievča bol vždy stratený.

"Nie," Alisa zakrútila hlavou, "som len šťastná, veľmi šťastná," utrela si slzy a s úsmevom na neho pozrela. Soma sa tiež pousmial a začal nám vracať veci. Koutovi súčiastku od otcovej motorky.

"Rozbehni ju už konečne nech si môžeme zajazdiť," podotkol a Kouta s úškrnom prikývol.

"Nič sa neboj, zachvíľku sa už na nej budeme preháňať," sľúbil.

Potom dal Alisi Matriošku, nebola to celá Matrioška ale len najmenšie dievčatko.

"Vráť ju k tým ostatným, mali by tam byť spolu ako rodina," povedal a Alisa sa usmiala.

Potom podišiel ku mne so strieborným prsteňom po mojej mame. Čakala som, že mi ho dá do dlane ale on mi ho nastokol na prsteník.

"Ale, ale nebodaj ma žiadaš o ruku?" Podpichla som ho a on mi venoval jeden zo svojich nezaujatých pohľadov.

"To si ešte počkáš," odbil ma, no ja som sa len zasmiala.

"Rodinné objatie!" Vykríkla som a všetci sme Soma tuho objali. Samozrejme nadával a snažil sa z nášho tuhého zovretia vymaniť tak ako vždy, no po pár marných pokusoch to zase raz vzdal.

V tom ale stuhol a prikázal nám aby sme sa ukľudnili. Šokovane sme ho pustili.

"Čo sa deje?" Spýtala sa Alisa.

"Vy to nepočujete?" Pozrel na nás a my sme zostali úplne ticho. Niekde v diaľke sa ozývalo hlasné mňaučanie.

"To je Vajra?!" Vyhŕkol Kouta.

"Znie to ako mláďa, rýchlo sa ho zbavme než vyrastie," zašomral Soma.

"Tak počkať kde je mláďa je aj samica a isto celá skupina. Musíme si premyslieť plán," zastavila chalanov Alisa. Ja som zamyslene napočúvala piskľavému mňaučaniu, ktoré znelo ako nárek. Trošku sa to podobalo na mňaučanie mláďaťa Vajra, ale viac mi to pripomínalo...

"Ren cítiš na blízku nejakých Aragami?" Spýtala som sa svojej Jinky.

"Nie, neviem čo to je ale Vajra to určite nie je, toho by som hneď zacítil," informoval ma Ren.

"To nie je Vajra a asi to ani nie je Aragami," informovala som svoj oddiel a rozbehla som sa k miestu odkiaľ sa mňaučania ozývalo. Všetci ma následovali vykríkajúc aby som sa zastavila lebo ma to môže napadnúť.

Netrvalo dlho a prišla som k rozpadnutej budove kde sa kedysi vyrábali gumy na autá. Mňaučanie sa tu ozývalo naozaj hlasno. A vtedy som uvidela v tráve malú tigrovanu chlpatú guličku.

"Tam," ukázala som všetkým a podišla som k tomu malému stvoreniu, no keď som ho chcela zobrať na ruky Soma ma odstrčil dozadu a spolu s ostatnými naň namierili Jinkami.

"Bibi čo to robíš?! Nemôžeš to len tak zobrať na ruky! Čo ak ťa to zabije!" Vyhŕkol Kouta a ja som na nich šokovane pozrela.

"Preboha, okamžite odložte tie zbrane veď je to mača!" S hrôzou som sa ich snažila od neho odohnať. Keď sa mi to konečne podarilo schytila som malé mačiatko na ruky a ochranársky si ho k sebe pritúlila.

Prekvapene pozerali raz na mňa a potom na mača.

"Mačka?" Spýtal sa neisto Soma.

"Samozrejme, to ste žiadnu v živote nevideli?!" Vyprskla som jedovato a oni pokrútili hlavami.

"Bibi, mačky, psy a ostatné domáce zvieratá sú teraz už len záležitosť bohatých, nenájdeš ich len tak potuľovať sa v mestách, nie to len tak mimo nich," vysvetlil mi Kouta a ja som si v tom momente mala chuť nad vlastnou hlúposťou tresnúť rukou po čele.

Samozrejme, keď nastal útok Aragami ľudia sa zbavovali svojich zvierat vo veľkom, pretože Aragami vznikli mutáciou zvierat. Kruto ich zabíjali alebo vyháňali na pospas do prírody len aby predišli tomu, že by sa neskôr premenili a zabili ich.

Aj tak kedysi obyčajné zvieratá ako psy a mačky sa stali raritou, ktorú si mohli dovoliť len bohatí, ktorí nevedeli čo s peniazmi. To, že som ich ja poznala bolo iba predo lebo Guardians vlastnili chovateľne zvierat ako sú psy, mačky a dokonca aj kone, ktoré potom predávali zrovna tým zámožnejším. S týmito zvieratami som vyrastala. No ostatní ich nemali ako spoznať keďže v Dene nič také nemáme a v mestách aj keby sa nejaký pes alebo mačka vyskytli okamžite by ich zabili zo strachu nehľadiac na to, že teraz už zvieratá nemutujú.

"Och, ja som zabudla takže toto je mačiatko," ukázala som im mňaučiacu malú guličku.

Alisa, ktorá bola najviac zvedavá k nemu neisto natiahla ruku a pohladkalo ho. Mačiatko stíchlo a obtrelo sa o ňu.

"Je zlaté," usmiala sa. No chalani sa naďalej tvárili dosť nedôverčivo.

"Si, si istá, že to nie je nejaký nepodarený záprdok Vajra?" Spýtal sa Soma a ja som si vzdychla.

"No tak Soma, veď ty môžeš cítiť Aragami tak ako Ren, cítiš z tohto mačaťa niečo také?" Strčila som pred neho mača a on pred ním trochu cúvol.

"No...nie," priznal.

"No tak vidíš a teraz si ho zober na ruky," prikázala som mu. Vzdorovito na mňa pozrel ale ja som nemienila ustúpiť, dám mu to aj príkazom ak bude treba. Vedel, že som to schopná urobiť a tak s frflaním neochotne zobral mača na ruky. To chvíľku pišťalo no zrazu prestalo a pritúlilo sa k jeho hrudi.

Soma sa naň prekvapene pozrel.

"Akosi divno chrčí, je v poriadku?" Prezrel si ho a ono znovu začalo nespokojne mňaučať.

"To len priadlo, keď sú mačky spokojné a šťastne pradú," vysvetlila som mu.

"Aha," zamumlal a pritúlil si ho naspäť k hrudi. Mača sa znovu rozpriadlo.

"Bože, to je rozkošné aj ja si ho chcem podržať," Alisa si od neho mačiatko zobrala a pritúlila si ho k sebe.

"Aj ja si ho chcem podržať!" Vykrikoval horlivo Kouta. Ja som si za ten čas išla obzrieť okolie budovy. Ak tu je malé mača mala by tu byť aj jeho matka.

Odpoveď na sebe dlho nenechala čakať. Našla som ju ibaže nie tak ako by som chcela. Bola roztrhaná, jediné čo z nej zostalo bola iba jej hlava a pár chumáčov po ryšavej srsti aj to sa čudujem, že ju Aragami nezožrali celú.

Museli ju objaviť, možno, že mala viac ako len to jedno mača ibaže len to malo toľko šťastia a prežilo.

Smutné na tom bolo to, že tá mačka sa isto len tak znenazdajky tu medzi Aragami nevyskytla. Jej srsť bola ryšavá, patrila medzi vzácne druhy. Niekto si ju kúpil ale asi ho omrzela, možno zistil, že čaká mladé a nechcel sa o ne starať, tak či tak vyhodil ju sem von na pospas istej smrti a bol si toho určite vedomí.