God Eater Burst (22.Kapitola-part 2)

Po dlhej dobe konečne pokračovanie, prepáčte, že sa to nejak nechvíľku zaseklo, ale znovu sa rozbiehame :-)

---

Doslovne musel celý môj oddiel z haly utiecť lebo otázky sa na nás neprestali hrnúť ani potom čo som im všetko vysvetlila.

Keď sme sa Somom vrátili do mojej izby šťastne som sa rozosmiala a zakrútila sa na mieste.

"Soma vy ho konečne môžete vidieť," pozrela som s úsmevom na neho. Aj na jeho tvári žiaril malý úsmev. Prikývol.

"Konečne," zašepkal.

Rozbehla som sa na balkón a pozrela na mesiac.

"Hej Shio už aj ostatní môžu vidieť Rena, doteraz sme boli len my dve, ktoré s ním mohli komunikovať no možno teraz už budú toho schopní aj ostatní, už nie je tak sám," rozprávala som so zápalom.

Soma ma následoval na balkón a tiež sa zadíval na mesiac.

"Mala si vidieť ich tváre, ale čumeli keď ho tam zbadali," uškrnul sa.

"Mala si vidieť aj Soma, skoro mu oči z jamôk vypadli," podpichla som ho a on na mňa zazrel.

"To nie je pravda," zamumlal. Nič som mu na to nepovedala iba som sa zase rozosmiala, vyskočila do vzduchu a potom ho objala. Nadšene som vypískla a pobozkala ho na čelo. Potom ako malé dieťa som vbehla do izby a začala tam poskakovať.

"Oukej Shio ale teraz som už zmätený aj ja," povedal šokovane ako ma tak sledoval stále si poskakujúc po izbe.

"Ja som taká šťastná, že už môžete Rena vidieť aj vy, že by som najradšej spievala alebo tancovala, alebo kričala proste hocičo, už sa mi ani spať nechce," vyhŕkla som nadšene. Soma vošiel dovnútra a zavrel balkón.

"To je síce pekné, ale ja spať idem, môžeš si kľudne poskakovať ďalej," pousmial sa a hodil sa do postele. Chvíľku som ho pozorovala ako sa otočil na chrbát a potom sa na mňa zahľadel. Vtedy ma napadla bláznivá vec, na tvári sa mi objavil veľký úškrn.

"Prečo sa tak uškŕňaš," spýtal sa nedôverčivo lebo mu bolo jasné, že toto zle skončí, pre neho.

"Len tak," vyhŕkla som, rozbehla sa a skočila do postele, pričom som polkou tela pristála na ňom.

Vydal zo seba bolestivý pazvuk a skrčil sa.

S hrôzou som na neho pozrela a rýchlo z neho zliezla.

"Prepáč, čo som ti spravila? Ja som nemyslela, že ti ublížim," vyhŕkla som.

"Nemyslela? Vieš aká si ťažká? Mala by si sa prestať napchávať tým pudingom," zašomral ešte stále prikrčený, no už to nevyzeralo tak, že by ho niečo bolelo.

"Tak počkať... ty klamár!" Vyhŕkla som.

"Tebe nič nebolo! A nehovor mi, že som tučná!" Vyprskla som a on sa na mňa vážne pozrel.

"Ja nehovorím, že si tučná ale ťažká," povedal kľudne akoby to nič neznamenalo.

"Povedal! Tučná a ťažká, to je to isté," oponovala som mu nadurdene. Vtedy mu tvárou prebehlo pobavenie a nahlas sa rozosmial. Tak ma to šokovalo, že som nachvíľku stratila dych. Zažila som ho smiať sa asi len tak dvakrát a nikdy nie takto šťastne, z plného hrdla.

"Um...Soma?" Zašepkala som zmätene a keď sa konečne prestal smiať pobavene na mňa pozrel.

"Vy baby ste naozaj všetky v niektorých veciach rovnaké," povedal prosto a ja som nechápavo zažmurkala no potom som sa len pousmiala.

"Asi máš pravdu," zašepkala som a zadívala sa do jeho modrých očí. Uvedomila som si, že nie sú také chladné ako zvyknú bývať, žiarili radosťou, dokonca aj na jeho tvári stále hral malý úsmev. Nikdy som ho takéhoto uvoľneného ešte nevidela. Zrazu sa moje srdce zvláštne rozbúchalo a ja som ho pobozkala len jemne, no keď si ma k sebe pritiahol bližšie tak s väčšou vášňou. Mojim telom sa začalo šíriť príjemné teplo a keď som sa od neho odtiahla rýchlo som si schovala tvár do vankúšou a potom sa rozosmiala.

Ten pocit, ktorý som práve cítila bol ten istý ako keď ma prvýkrát pobozkal Natsuyo, bola to tá istá euforická radosť.

"Hej, všetko v pohode?" Spýtal sa ma. Otočila som sa naspäť na neho a prikývla.

"Som len šťastná. To je všetko," odpovedala som a on si vzdychol.

"Tvoje prejavy šťastia sú dosť extrémne," podotkol a zababušil sa do periny.

"No a čo? Ty mávaš zase extrémne prejavy hnevu," odvrkla som, no potom som sa nad neho naklonila a darovala mu ešte jednu krátku pusu.

"Ale to ako si sa ma dnes aj s chalanmi zastal bolo naozaj pekné," podotkla som s úsmevom.

"To nič nebolo, aj ty si sa ma zastala vtedy na chodbe, keď si im skoro rozdrvila hlavy tou kávou," povedal a ja som na neho prekvapene pozrela. Takže on bol ten druhý, ktorý to videl. S úsmevom som mu chytila ruku a zakutrala sa do perín

"Dobrú noc Soma," zaželala som mu veselo.

"Dobrú noc," zaželal mi aj on s pobavením v hlase.

Keď sme poobede prišli do jedálne Kouta s Alisou už sedeli za stolom, v tesnej blízkosti a vymieňajúc si zaľúbené pohľady.

S úsmevom som k ním pristúpila.

"Neruším?" Spýtala som sa ich.

"Ale nie, už sme vás čakali. Ste pripravení na misiu?" Kouta sa trochu odtiahol od Alise a s obrovským úsmevom na nás pozrel.

"Samozrejme, Sariel tras sa lebo to máš spočítané," vyhŕkla som s nadšením.

Soma si sadol vedľa nás už aj s jedlom na tanieri a tak som sa aj ja vybrala niečo si zobrať. Keď som sa vrátila Alisa sa práve dívala okolo seba.

"A kde je Sakuya?" Spýtala sa.

"Dnes s nami nejde, ide navštíviť Rindovou hrob a potom si chce skočiť do mesta s Tsubaki niečo vybaviť," povedala som a Alisa prikývla.

"Vlastne mi to spomínala len mi to vypadlo z hlavy," povedala s povzdychom a vtedy sa Koutovi nadšene rozžiarila tvár.

"Takže ideme len my štyria? To je ako dvojité rande, no to je super!" Vyhŕkol a Soma sa v polke jedenia zasekol.

"Rande? V divočine s Aragami? Romantické," pododkol ironicky a Kouta na neho zazrel.

"Aby si ty vždy ku všetkému nemal blbý komentár," zavrčal a ja som si vzdychla.

"Chalani no tak upokojte sa, navyše je to pekné, že sme takto všetci zaláskovaný ale uvedomte si jednu vec, teraz sme tu ako oddiel, ktorý má na starosti likvidáciu Aragami takže na bojovom poli chcem vidieť profesionálne správanie, tam nesmú prevládať vaše emócie, ale rozum, je vám to jasné?" Povedala som vážne.

"Samozrejme súhlasím, na bojovom poli sme ako oddiel nie ako páry," pritakala Alisa.

"Jediný komu niečo také treba vysvetliť je iba Kouta, my ostatní sme profesionáli," zamumla Soma a Kouta si vzdychol.

"S vami nie je vôbec žiadna sranda, kde je vaše nadšenie?" Zašomral.

Vrtuľník nás vysadil pri močariskách a my sme sa čo najtichšie vybrali preskúmať miesto. Vonku bolo dusné teplo.

"To je k nevydržaniu, také horko, ale vyzerá to, že asi bude pršať," podotkol Kouta.

"Nie, nech začne pršať až keď sa vrátime na základňu, nemám tu pršiplášť," povedala Alisa a zazrela na šedé mračná.

"Aj tak som vždy rozmýšľal," začal z ničoho nič Kouta, "ako je možné, že aj keď na svete už zostalo len veľmi málo zelene a stromov stále máme kyslík," povedal a Soma s Alisou sa so šokom zastavili. Prekvapene som na nich pozrela. Čo to s nimi je? To, že Kouta dokáže zo sekundy na sekundu zmeniť tému napríklad o bojových umeniach na jednorožce nebola žiadna strhujúca novinka. Práveže to by nemohol byť ani Kouta keby nemenil len tak od veci témy, tak čo ich tak zaskočilo?

"Kouta povedz mi, že si z nás robíš srandu?!" Vyhŕkla Alisa a on nechápavo zažmurkal.

"Nie, prečo?" Spýtal sa.

"Ty fakt nevieš ako vzniká kyslík aj keď nemáme stromy?" Stále neveriacky na neho hľadela. To som sa už aj ja pridala na Koutovu stranu.

"Ani ja to neviem tak prečo z toho robíte takú hystériu?" Založila som si jednu ruku v bok.

Na to si Soma strelil dlaňou po čele.

"Biba, takú vec by si sa nemala ako líderka pýtať," ozval sa aj Ren a ja som podráždene pozrela z neho na Alisu a Soma.

"Čo je?" Nechápala som.

"Fakt? To myslíte vážne? To je základná vec, ktorú sa všetci učili na školení. Aragami sa tak prispôsobili prostrediu, že aby prežili, lebo aj oni potrebujú kyslík, začali ho sami vytvárať, tak ako kedysi u rastlín vznikal proces fotosyntézy teraz tento proces prebieha v Aragami," začal mudrovať Soma akoby sme boli s Koutom nejakí hlupáci.

"Ako ste vy dvaja vôbec prešli cez testy?" Spýtala sa pohoršene Alisa.

"Ťaháky," povedali sme obidvaja jednohlasne potom sme sa na seba s úškrnom pozreli a rozosmiali sa.

"Kouta ty ma nikdy nezradíš," nastavila som mu päsť,

"Samozrejme, ťaháky nadovšetko," buchol mi po nej svojou päsťou.

"Nemôžem uveriť, že s tebou chodím," zašomrala Alisa.

"Niečo mi hovor a navyše to, že ste si písali ťaháky nie je niečo čím by ste sa mali chváliť," zavrčal aj Soma a my sme na nich pobavene pozreli.

"Pozri Kouta na to duo bifľošov," povedala som uštipačne.

"Len závidia, že sa museli všetko bifľovať, zatiaľ čo mi sme prešli bez väčšej námahy s ťahákmi," pridal sa aj Kouta a obidvaja nám venovali nevraživé pohľady.

"Poď Soma, nechajme to duo úbožiakov zahynúť kvôli nedostatku vzdelania a informácii o Aragami," zavrčala naduto Alisa a spolu so Somom prešli ako nás.

"Biba, ty a Kouta ste beznádejní. Mali by ste znovu začať študovať," zamumlal Ren.

"Ale no tak Ren nebuď aj ty taký bifľoš, načo by sme mali znovu študovať? Hlavne, že vieme bojovať," obhájila som sa.

"Presne, Biba má pravdu, ako Somovi a Alisi asi tak pomôže, že vedia, že v Aragami prebieha fotosyntéza? Vysadia si na nich záhradku a tým ich zabijú? Asi ťažko, tak hor sa do boja, dosť bolo študovania," rozbehol sa za nimi a ja som ho so smiechom následovala.