God Eater Burst (21.Kapitola-part 2)

---

V ten večer som bola navštíviť jedno miesto ktorému som sa veľmi dlho vyhýbala. Vlastne som sa mu vyhýbala od smrti mojej rodiny.

To, že je v Dene malá kaplnka som sa dozvedela od Rindouva, ktorý mi to povedal raz pri jeho vyčernej vykrádačke mojich zásob sladkého a filmov. Hovoril mi, že si tam raz od času zašiel prevetrať hlavu lebo je tam ticho a pokoj.

Kaplnku som úspešne ignorovala, a to sa nachádzala vedľa našej malej nemocnice, až do dnešného dňa. Vstúpila som dovnútra a pozrela na kríž, ktorý sa nachádzal pri oltári. Vo vnútri bolo také ticho, že som išla po špičkách aby som ho neprerušila. Sadla som si dopredu a znovu sa zadívala na obraz.

Moji rodičia ma učili k viere ale tú som úlne stratila potom čo som prišla o všetko. Aragami boli predsa padlí bohovia, niektorí ich volali padlí anjeli. To predsa znamenalo, že Boh ich na nás zoslal aby nás potrestal, aj tých nevinných a tých, ktorí ho milovali ako boli moji rodičia. Nedokázala som mu to odpustiť.

No potom som sa od Rindouva dozvedela, že to nebol Boh kto na nás zoslal katastrofu spôsobili sme si to sami.

"Dlžím ti ospravedlnenie," zamrmlala som a vzdychla si, "Až donedávna som si nebola istá či existuješ a popravde mám ešte určité pochybnosti ale vždy keď som ťa požiadala o pomoc pomohol si mi, ty aj Shio. Stretávam ju v snoch, dokonca raz so mnou hovorila a vyzerala to tak, že nás stále pozoruje preto musí existovať niečo ako posmrtný život takže..." zadívala som sa na svoje spojené ruky.

"Ďakujem," zašepkala som.

"Je pekné vidieť niekoho kto znovu dokázal veriť," ozvalo sa zrazu za mnou. Otočila som sa a môj pohľad sa stretol s modrými očami starého šedivého pána. Bol to farár. Bez slova si sadol vedľa mňa a neprestal sa usmievať.

"Potom všetkom čo som spravila by som sa tu asi nemala moc ukazovať. Myslím tým, povedala som mu veľa hnusných vecí," povedala som trpko.

"Mnoho ľudí v dnešnej dobe zanevrelo na Boha ale aj keď tvrdia, že neexistuje, aj keď sa mu obracajú chrbtom vždy keď sa dostanú do úzkych a už nevedia akoby si poradili je to on na koho sa obracujú, či už preto aby ho prosili o pomoc alebo sa na ňom vyzúrili," farár sa stále s tým istým úsmevom na perách zadíval na kríž.

Mal pravdu, dokonca aj ja keď som odmietla veriť, vtedy v tom metre keď to vyzeralo tak, že všetci zomrieme, bol to Boh, ktorého som prosila o pomoc. Zahanbene som sklonila hlavu.

"Viete raz som pozerala taký seriál kde hovorili, že sa nemôžete hnevať na Boha a pritom v neho neveriť, vtedy mi to prišlo absurdné no teraz to už chápem," pozrela som na neho a on sa zasmial.

"To je pravda, ako sa voláš dieťa?" Spýtal sa ma.

"Biba a vy ste?" Opýtala som sa aj ja jeho.

"Michael. Čo povieš na to Biba keby si zostala na dnešnú omšu?" Spýtal sa ma a ja som prikývla. Aj tak som nemala nič lepšie na práci a Michael pôsobil ako milý deduško tak prečo nie?

Na moje prekvapenie kaplnku navštívilo celkom dosť bojovníkov. Bola tu Kanon aj Tatsumi. Dokonca prišiel aj Eric. Ten Eric, s ktorým som mala prvú zaúčaciu misiu so Somom. Spomínam si, že to bolo vtedy poriadne fiasko. Eric si zlomil ruku, ja som v ten deň začala neznášať Soma a vynadala mu do magorov, ako sa už od vtedy veľa zmenilo a to prešiel iba rok.

Po skončení omše som sa hneď za ním vydala.

"Ahoj Eric teba som už dlho nevidela. Ako sa máš?" Spýtala som sa ho.

"Hej, Biba teba by som tu nečakal ale som rád, že si prišla. Mám sa dobre, dosť často ma teraz posielajú na stráž kvôli obrane mesta a donedávna som bol na misii znovu v Anglicku takže lietam kade tade," usmial sa.

"Ty sa máš, ja odkedy som sem prišla som ešte nebola na misii niekde v zahraničí," vzdychla som si a on sa zasmial.

"O nič neprichádzaš, všade vo svete je to rovnaká spúšť," mykol plecami, "Za to som počul, že tvoj oddiel sa stal dosť silný, až mi príde neskutočné ako ďaleko ste to za ten rok dotiahli," dodal a ja som sa pousmiala.

"Nie si sám komu sa to zdá neuveriteľné. A ako sa má tvoja malá sestra Erina?" Vyzvedala som.

"Výborne ale nedávno si zmyslela, že aj ona chce byť God Eater. Bol by som radšej keby si vybrala nejaké menej nebezpečné povolanie ale rešpektujem jej rozhodnutie aj tak ho možno predsa časom ešte zmení, veď má len dvanásť," povedal. Obidvaja sme sa ešte chvíľku rozprávali, potom sa rozlúčili a ja som sa vydala do svojej izby.

Keď som vstúpila dovnútra na mojej posteli som našla sedieť Soma. Zmätene som zažmurkala.

"Ako si sa sem dostal?" Spýtala som sa ho a on zdvihol do výšky svoju pravú ruku s otvorenou dlaňou.

"Nie si jediná z koho otlačku ruky spravil Peter univerzálny kľúč," povedal a ja som v mysli zavrčala.

Sprostý Peter hackuje ten systém akoby sa ani na horách nezelenalo prečo rovno neotvorí tie zámky pre všetkých, načo sa vôbec namáhať?

"Kde si bola?" Spýtal sa ma a mne sa na perách rozšíril veľký úsmev.

"V kostole," povedala som velevýznamne a on prekvapene zažmurkal.

"Len mi nehovor, že máš znovu nejakú poruchu v hlave," zašomral a ja som na neho zazrela.

"Ha, ha, ha, si veľmi vtipný. Nie, išla som sa tam z vlastnej vôle," čakala som od neho nejakú ďalšiu ironickú narážku ale on sa len pousmial a prikývol.

"To je fajn," povedal a v tom sa z balkóna ozvalo: "Miláčik!"

Okamžite som ho spoznala, bol to Peter a podľa huronského smiechu som usúdila, že je na balkonóch vylezený aj zvyšok môjho oddielu.

Soma len otrávene pregúľal očami no zdvihol sa a vybral sa k balkónu. Následovala som ho s veľkým úsmevom na perách.

"Vieš Soma aj ty by si mohol zájsť do kostola," povedala som akoby len tak mimochodom a on si posmešne odfrkol.

"No už ma tam vidíš, hneď v prvom rade ako spínam ruky k nebesám," podotkol sarkasticky.

Obidvaja sme vyšli na balkón. Vedľa nás stáli už s čajom v ruke Sakuya a Alisa a pod nami bol Peter s Koutom.

"Hej holubičky moje nemusíte byť stále zalezené vo svojom hniezdočku lásky, navyše ma podvádzaš lásočka," Peter Somovi poslal vzdušný bozk načom sme sa začali smiať. No Somovi až tak do smiechu nebolo, nasrdene mu párkrát myklo obočím a potom zavrčal.

"Peter ja ťa fakt neznášam," povedal naštvane ale ten len na neho veselo žmurkol.

"Aké hniezdičko lásky? Ja som bola v kostole aby si vedel," odvrkla som na čo nastalo absolútne ticho.

"Bibuš odkedy hovoríš jedálni kostol?" Spýtal sa neveriacky Peter a mne navrela na čele žila.

"Ja som nebola v jedálni ale v normálnom, skutočnom kostole s krížom a farárom," vyprskla som.

"Vau, odkedy chodíš do kostola?" Spýtal sa ma Kouta.

"Od dnes," odpovedala som a on sa usmial.

"Tak nabudúce pôjdem s tebou, popravde už som tam raz bol a Michael mal veľmi zaujímavú kázeň," povedal a Alisa prikývla.

"Tak teda aj ja pôjdem, síce nie som veriaca ale prečo tomu nedať aspoň šancu," podotkla.

"No len sa tu zrazu všetci nezačnite modliť ruženec," podotkol Peter a Sakuya sa zasmiala.

"Idem ešte uvariť čaj, aký si dáte?" Spýtala sa nás.

Bolo to prvýkrát po dlhej dobe čo sme sa takto opäť stretli na balkóne a rozprávali sa dlho do noci. Bola som šťastná, že všetko znovu aspoň na malú chvíľku bolo pokojné a plné radosti.