God Eater Burst (21.Kapitola-part 1)

21. Kapitola

---

Vošla som do svojej izby následovaná svojim oddielom a Petrom. Moja Jinka stála opretá pri stene v stojane.

"Ren," povedala som a chlapec s prenikavými oranžovými očami sa objavil tesne pri mne.

"Biba, čo tu všetci robia?" Spýtal sa ma, ja som sa pousmiala a chytila ho za ruku.

"Ren je na čase aby ťa ostatní privítali doma," povedala som a on nechápavo zažmurkal.

"Ako to mysliš?" Zašepkal.

"Tvoj malý brat Soma, tvoja sesternica Tsubaki, tvoj kamarát Kouga, tvoja láska Licca, tvoj šéf Sakaki a všetci ostatní," povedala som a on pozrel na môj oddiel.

"Ale ja," začal no ja som pokrútila hlavou. Vedela som čo chce povedať, že nie je pripravený, že sa bojí. Chápala som to, no taktiež som vedela, že ostatní musia vedieť, že je tu, že žije, že sa vrátil domov.

V tom Soma predstúpil dopredu a dotkol sa mojej ruky, ktorou som stále držala tú Renovu.

"Soma?" Spýtala som sa ho prekvapene.

"Hej, decká, dali by ste mi chvíľku s Renom o samote?" Otočil sa na ostatných a tí prikývli.

"No jasné, počkáme vás na chodbe," usmiala sa Sakuya a všetci odišli. Ostala som tam len ja, Soma a Ren.

Stále sme sa všetci traja držali za ruky a ja s Renom sme čakali čo Soma povie.

Ten sa najprv zadíval na mňa.

"Stojí vedľa teba?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.

"Je hneď pri tebe keď trošku potočíš hlavu doprava a trošku ju skloníš budeš sa mu dívať priamo do očí," povedala som a Soma tak urobil. Teraz hľadeli jeden druhému priamo do očí.

"Hej, Ren," začal, "Keď si hovoril, že mi zo Slovenska donesieš suvenír, neočakával som ho v takejto podobe," pozrel pobavene mojim smerom a mne až pochvíľke došlo ako to myslí.

"Ty debil aký som ti ja suvenír?!" Zavrčala som a takú som mu pleskla po hlave až to zadunelo. Ren sa nahlas rozosmial a ja som na neho tiež s úsmevom pozrela.

"Smeja sa," zašepkala som a Soma s kývnutím znovu otočil svoj pohľad na neho. Tentokrát mu však tvár potemnela, vyzeral byť nahnevaný.

"Povedal si, že sa vrátiš skôr než sa nazdám, klamár," zašepkal a Ren smutne sklonil zrak, no potom ho k Somovi zase zdvihol a slabo sa pousmial.

"Prepáč Soma ako starší brat som úplne zlyhal. Mal som byť pri tebe a chrániť ťa, učiť ťa, byť po tvojom boku keď si potreboval moju pomoc ale, bohuziaľ, som nebol aj keď som si to veľmi želal. Vyrástol si, zosilnel si, našiel si, si skvelých kamarátov a rodinu. Vždy som si pre teba želal len to najlepšie, vždy som si želal vidieť ťa usmievať sa, vidieť ťa šťastného a ten posledný rok čo som tu s vami strávil som videl ako sa postupne meníš až som nakoniec videl ten úsmev, tú radosť v tvojich očiach. Soma, ani si nevieš predstaviť aký som na teba hrdý a aký som poctený, že som zrovna ja mohol byť tvojim starším bratom," zopakovala som mu presne to čo Ren povedal. Nastalo ticho. Nakoniec Soma pustil moju a Renovu ruku a zosunul si kapúcu nižšie na tvár.

"Ren mohol by si sa nachvíľu vrátiť naspäť do Jinky?" Spýtal sa ho. Ten nechápavo zažmurkal ale bez otázok to urobil.

"Už je naspäť," informovala som Soma a ten vtedy urobil niečo nečakané a niečo tak pre neho neobvyklé až mi to na malú chvíľu vyrazilo dych. Podišiel k Jinke, kľakol si a objal ju. Nedokázala som teraz vidieť Renovu reakciu ale jasne som cítila jeho zmätenie a zaskočenie.

"Vitaj doma Ren," zašepkal pochvíľke a ja som sa musela usmiať. Ren mi niečo zašepkal a ja som prikývla. Podišla som k Somovi, ktorý práve Rena pustil z objatia a zdvihol sa. Natiahla som k nemu ruku a postrapatila ho po vlasoch. Nechápavo zažmurkal.

"Som doma," zopakovala som mäkko Renove slová a Soma sa pochvíľke usmial. Pochopil to gesto, bolo to Renove gesto, keď ho neustále strapatil po hlave presne tak isto ako to robil kedysi Rindou mne.

Do jedálne som zvolala len pár ľudí. Boli nimi Tsubaki, Sakaki, Licca a Kouga. Postavila som pred seba Jinku.

"O Tensaiovi všetci viete," povedala som a oni prikývli.

"Tensai je nový typ Jinky a pôvodne to bol bojovník, ktorý sa premenil na Aragamiho, ibaže si nespomínal na nič z minulosti a my sme teda nemohli zistiť kým v skutočnosti bol," začal som rozprávať.

"Rindou mal kedysi lídra menom David, ktorý mal Jinku ako ja. Volala sa Lissy, bola to jeho žena, ktorá sa tiež premenila na Aragamiho a neskôr z nej urobili zbraň. David a Lissy mohli spolu komunikovať tak isto ako ja s Tensaiom a nie len to. Lissy sa mu dokonca zjavovala vo svojej ľudskej podobe," po tejto informácii všetci šokovane vytreštili oči až na Tsubaki a Sakakiho.

"Je to pravda, mám Rindovouve záznamy kde sa o tom zmieňuje. Tsubaki ich tiež videla," potvrdil to Sakaki.

"Ale ako je to možné? Ako sa mohla zjavovať ako človek keď už nemala fyzické telo?" Nechápal Kouga.

"Vďaka energii Burst ibaže ju mohol vidieť iba ten s kým mala uzavretý kontrakt lebo ich duše boli prepojené, čiže iba David," vysvetlil Sakaki.

"A presne to sa stalo aj mne. Pred nedávnom sa mi začal Tensai zjavovať," pozrela som na svoju Jinku a všetci presunuli svoj prekvapený pohľad na Tensaia.

"Odkedy? Prečo si mi o tom nepovedala? Vieš koľko výskumov sme už mohli spraviť," začal mi to vyčítať Sakaki a ja som sa musela zasmiať.

"Prepáč ale nevedela som to. Tensai sa mi nepriznal a ja som si celý čas myslela, že je to jeden z nováčikov menom Ren," vysvetlila som mu.

"Ren? To je ten tvoj imaginárny kamoš?" Vyhŕklo bez rozmyslu z Kouga za čo mu Tsubaki tresla po hlave. Kouga zaukal a s bolestným výrazom v tvári si prešiel po mieste kde mu vpálila.

Keď uvidel jej naštvaný výraz uvedomil si čo povedal a ospravedlňujúco sa na mňa pozrel.

"Prepáč, neuvedomil som si, že-"

"To nevadí," prerušila som ho a potom si povzdychla.

"Vás všetkých spája jedna vec, poznali ste chlapca menom Ren je tak?" Pozrela som na nich a keď som videla ich zmätené výrazy pokračovala som, "Potom čo nás napadol ten Čierny Hannibal a Tensai sa rozbil spomenul si na to kto v minulosti bol. Pracoval tu v Dene a bol lídrom druhého oddielu, jeho pravé meno bolo Amamiya Ren," povedala som a pevnejšie zovrela Jinku v rukách.

V miestnosti nastalo hrobové ticho. Ich tváre strácali na farbe, videla som, že sa v nich miešajú pocity od šoku až po číre zhrozenie.

"A-Amamiya Ren?" Vykoktal pochvíľke Kouga a ja som prikývla.

"Môj bratranec Amamiya Ren, ktorý zomrel pri misii s Hannibalom na Slovensku?" Spýtala sa neveriacky Tsubaki.

"On nezomrel, prišiel o ruku, na ktorej mal náramok a premenil sa na Vajra. Všetko vám rozpoviem, posaďte sa, bude to trošku na dlhšie,"

Potom čo som dorozprávala Renov príbeh všetci v tichosti hľadeli na Jinku. Ren sa však v nej nenachádzal, stál vedľa mňa z druhej strany.

"Mohla," začal Ren a ja som na neho prekvapene pozrela. Zhlboka sa nadýchol a potom vydýchol.

"Mohla by si im povedať, že ma to mrzí. Veľmi ma mrzí, že som nedokázal ochrániť svoj oddiel, povedz Kougovi, že som zlyhal a neochránil Beatrice, vážne ma to mrzí..." povedal tichým až plačlivým tónom. Opatrne som ho chytila za ruku a povzbudivo sa na neho pozrela.

Vedela som si predstaviť ako sa cíti. Pre lídra neexistuje väčší strach ako ten o oddiel, ktorý ma chrániť, ktorý ma držať pokope.

Pozrela som sa opäť na Kouga a ostatných.

"Mrzí ho, že nedokázal ochrániť oddiel a mrzí ho aj to, že nedokázal zachrániť Beatrice," zašepkala som a Kouga pokrútil hlavou.

"Povedz Ren ako Beatrice zomrela?" Spýtal sa ho.

"Ako bojovník, chránila mesto do posledného dychu," povedala som to čo Ren. Kouga so smutným úsmevom sklonil hlavu.

"Tak to je dobré, Beatrice vždy bola hrdá bojovníčka a vždy jej záležalo na bezpečí ostatných, som rád, že až dokonca sa držala toho čomu verila a čo ochraňovala," zašepkal. Všimla som si, že sa mu po tvári spustilo pár sĺz, no hrdo zdvihol hlavu a pozrel sa na miesto kde stál Ren.

"Ren nemáš sa za čo ospravedlňovať aj keď ako líder máš určitú zodpovednosť za svoj oddiel nemôžeš ovplyvniť všetko, niekedy sa veci stanú a ty ich nedokážeš ovplyvniť. Viem to, pretože mi pred očami taktiež zomrelo veľa ľudi, pretože keď doviezli raneného Petra v kóme nedokázal som nič spraviť, nebol som tam aby som ich ochránil," povedal a Ren prekvapene zažmurkal. V tom sa Tsubaki nahlas rozosmial a my sma sa na ňu so šokom otočili.

"Prepáčte, ja lenže s Renovou smrťou som sa už dávno zmierila a veľmi dlho mi trvalo zmieriť sa aj so smrťou Rindouva a teraz si sa vrátil naspäť," s úsmevom na neho pozrela.

"Vitaj doma Ren," dodala.

Licca nič nepovedala len sa zdvihla, objala Jinku a rozvzlykala sa.

"Prečo si ma nechal tak dlho čakať Ren?" Spýtala sa ho vyčítavo, "Vedela som, že si nezomrel, niečo mi hovorilo, že stále žiješ keď mi oznámili, že tvoje telo nenašli ale dlho ti trvalo než si sa vrátil," plakala. To už sa aj Renovi po tvári spustili slzy. Podišiel k Licce a pevne ju zozadu objal.

"Som doma," zopakoval mäkko tak isto ako predtým Somovi.

"Vitaj doma," odpovedala mu Licca. Aj Tsubaki s Kougom Jinku objali. Sakaki ju len s úsmevom potľapkal po rukoväti.

"Vieš čo to znamená Ren?" Spýtal sa, "veľa nových a zaujímavých experimentov, tešíš sa?" Na tvári sa mu objavil veľký úsmev a Ren sa musel zasmiať.

"Neuveriteľne," povedal ironicky.

V tom k nám podišiel aj môj oddiel s Petrom a Kouta sa pred Renom trochu sklonil.

"Ďakujem Ren, keby ťa nebolo nikdy nespoznáme Bibu, zachránil si ju, ty aj tvoj oddiel," povedal s úsmevom a Ren rozpačito pokrútil hlavou.

"Nemáš mi začo ďakovať-" Peter ho prerušil keď ma silno objal okolo krku.

"Čo len ju? Ale aj mňa. Keby si vtedy toho Hannibala nezabil bol by aj so mnou amen. Možno, že sa ti to nezdá ale zachránili ste viac ľudských životov ako si si myslel," povedal s úsmevom a Ren mu úsmev opätoval.

"Vďaka za zachránu tých dvoch brnkačiek na nervy," pridal sa aj Soma a my s Petrom sme na neho zazreli.

"Láska moja jediná nechci aby som ti spacifikoval moju drahú sestričku, aj tak sa nerád delím o to čo je moje, mi-lá-čik," zanôtil a schoval ma za chrbát odkiaľ som ja na Soma škodoradostne vyplazovala jazyk.

Ten len prekrútil očami.

"Vy dvaja sa ako súrodenci vôbec nezapriete," vzdychol si a ostatní sa zasmiali.

"Aj tak by ma zaujímalo či predsa len neexistuje spôsob akoby sme mohli Rena vidieť aj my ostatní," zamyslela sa pochvíľke Alisa.

"Ja o jednom spôsobe viem," uškrnul sa Peter a velevýznamne sa na mňa pozrel.

"Máš tri sekundy na to aby si si premyslela nejakú spomienku s Renom," povedal a prvé čo ma napadlo bolo keď sme spolu pili First Love Juice. Než som stihla hocičo namietnúť Peter sa mi dostal do spomienok a ja zase do tých jeho kde civel na počítač a pozeral Pacific Rim. To ma nemohol pustiť aspoň do nejakej zaujímavejšej spomienky?

Keď sme sa vrátili naspäť do prítomnosti trošku mnou zatackalo ale Peter ma zachytil.

"Tak to bolo super! Ja som ho vážne videl!" Vyhŕkol šťastne.

"Hej? A ako vyzeral?" Pýtala sa hneď zvedavo Alisa.

"Je to taký drobnejší chalan, má priateľský úsmev a zaujímavé oranžové oči," začal ho popisovať.

"Áno, to je on! To je Ren," vyhŕkla nadšene Licca a Tsubaki prikývla.

"Ren bol známy svojimi zvláštnymi oranžovými očami," pritakala.

"Aj ja chcem vidieť," Alisa ku mne podišla a pochvíľke sme si zase vymenili spomienky.

"To nie je fér! Vy Nové Typy máte samé výhody, ja ho chcem tiež vidieť," sťažoval sa Kouta a vtedy sa Sakaki nahlas zasmial.

"Možno existuje spôsob ako by sme ho mohli všetci vidieť ale potrebujem si ho na túto noc požičať," povedal a pozrel smerom na mňa. Ja som sa zase otočila na Rena. Netváril sa dvakrát nadšene ale potom len s povzdychom prikývol.

"Dobre, ale iba pod podmienkou, že ma prestane volať môj najobľúbenejší experiment," zašomral a ja som sa musela zasmiať.