God Eater Burst (20.Kapitola)

Dnes mala pribudnúť Legend of Wolg Girl ibaže včera keď som písala kapitolu a ukladala ju na USB (všetky poviedky si ukladám na USB lebo sa bojím, že mi zdochne počítač takže tam do neho nič dôležité neukladám) sa niečo pohnojilo a teraz mi to vôbec nechce spustiť a ja musím celú kapitolu prepisovať od začiatku T_T

A teraz k poviedke GEB. Bola som príjemne prekvapená ako dobre ste prijali pár Soma a Biba pretože som až do poslednej chvíle zvažovala či ich dám spolu. Nebola som si istá vašou reakciou ale tak veľmi ste ma potešili. Ďakujem za vaše krásne komentáre :-)

Tiež som bola prekvapená vašim sklamaním, že Biba nie je tehotná, akože chúďa dievča v 16 a tehotná :D Ale ako na jednej strane sama chápem vaše sklamanie (každý má rád nejakú tú drámu :D) Bohužiaľ, by to nebolo možné kvôli udalostiam, ktoré v poviedke neskôr nastanú.

Táto kapitola je trošku dlhšia venovaná hlavne Bibe a Somovi taká viac oddychová, nechcela som ju deliť na dve časti pretože potom by boli tie kapitoly moc krátke.

Prajem príjemné čítanie :-)

20. Kapitola

---

Stratila som pojem o čase už veľmi dávno, vonku bola tma, na oblohe svietili hviezdy a žiarivý polmesiac. Stále som sa opierala o Soma, obidvaja sme boli ticho, toľko som sa narozprávala, že som si teraz pre zmenu želala chvíľku zostať v tichosti a vychutnať si tento pokoj.

Neviem prečo ale zrazu som bola neuveriteľne unavená, keď ma už teraz neťažilo toľko vecí mala som chuť v pokoji si pospať.

"Tak dobre, je na čase vrátiť sa naspäť mali by sme to vysvetliť aj ostatným," prerušil to nádherné ticho Soma a ja som pokrútila hlavou.

"Nemôžem si predtým najprv oddýchnuť? Ešte sa mi nechce ísť naspäť, ešte nechcem ísť medzi ľudí, dovoľ mi ešte chvíľku vychutnať si ten pokoj," zašepkala som so zatvorenými očami.

"Hej, počúvaj, koľko si nespala?" Spýtal sa ma.

"Ak sa pýtaš na to kedy som sa naposledy poriadne a hlavne v pokoji vyspala tak to bolo ešte pred tým prvým útokom Hannibala kedy tak doriadil mňa aj Tensaia, teda vlastne Rena," opravila som sa a v tom ma Soma zase pevne objal.

"Mám pre teba návrh, nebudem ti znovu nadávať preto aká si sprostá, že si sa nikomu nezdôverila s problémamy a ešte si, si ničila aj zdravie, na miesto toho ťa zoberiem k sebe do izby a môžeš zajra celý deň prespaťv posteli, vyhýbať sa ľuďom a na nič nemyslieť ale pozajtra sa musíš s nimi stretnúť a všetko im vysvetliť, je to predsa tvoj oddiel, tvoja rodina, ktorá si o teba robí veľké starosti, platí?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.

"Dobre platí," obidvaja sme si na znak súhlasu potriasli rukami.

Bez námietok som Soma následovala do jeho izby, ponúkol mi jedno z jeho starých, rozťahaných tričiek na spanie, ani som sa neunúvala s čistením zubov, len som si rozpustila vlasy, padla do jeho postele a zababušila sa jeho perinami.

Soma si sadol na kraj postele a položil na stôl predomňa pohár s vodou.

"Keby si náhodou bola smädná, idem za oddielom vysvetliť im aký je zajtrajší plán," povedal, no keď sa už dvíhal z postele na odchod pevne som mu chytila ruku.

Bola som síce unavená ale nechcela som aby ma teraz opustil, bála som sa, že keď odíde a ja znovu zostanem sama zase raz sa zahĺbym do všetkého čo ma trápi.

"Neodchádzaj Soma, zostaň so mnou, buď túto noc pri mne, dovoľ mi nachvíľku zabudnúť na všetko," zašepkala som.

Nič nepovedal, vôbec nenamietal len sa slabo pousmial a naklonil sa ku mne. Keď sa naše pery spojili bolo to úplne iné ako predtým keď sme sa spolu prvýkrát pobozkali, bolo to niečím krajšie, čarovnejšie, možno preto, že som nebola opitá a mohla som si to lepšie vychutnať, no z nejakého dôvodu sa mi teraz tie bozky oveľa viac páčili.

Tentokrát to bol on kto ma vyzliekal, kto ma viedol, dovolil mi na všetko zabudnúť a vychutnať si moment tohto nádherného okamihu kedy sme existovali len my dvaja a nikto iný.

Dívali sme sa jeden druhému do očí, znovu mal tie žlté oči Vajra, no vôbec som sa ich nebála pretože na mňa hľadeli s nehou, boli prekrásne.

Celú noc strávil pri mne, bol ako štít pred mojimi zlými snami a ja som mu bola za to vďačná. Konečne som sa mohla vyspať pokojným, nerušeným spánkom.

Spala som tak tvrdo, že som ani nepočula ráno Soma odísť, zobudila som sa až po obede keď sa vrátil naspäť. Trošku zmätene som sa na neho pozrela.

"Zobudil som ťa?" Spýtal sa ma a ja som pokrútila hlavou. Síce ma zobudil ale aj tak som už spala viac ako dosť.

"Doniesol som ti obed," povedal a položil na stôl kuracie soté s ryžou. Nedalo mi to, musela som sa uškrnúť.

"Ďakujem, si vážne rozkošný keď sa o mňa staráš," povedala som znovu s tým predstieraným dojatím, myslela som si, že ho zase vyvediem z miery ako včera, no Soma už bol tiež naspäť vo svojom podpichovačskom móde.

"Aj ty si rozkošná ako sa rozvaľuješ s tým holým zadkom v mojej posteli," povedal s tým jeho nezaujatým výrazom, ktorý ma tak vedel vytočiť a ja som zčervenala až za ušami. Rýchlo som sa prikryla pričom som mu nadávala do debilov.

"Ale, ale, hádam sa len nehanbíš, nemáš dôvod, už som videl všetko," tentokrát sa neubránil malému škodoradostnému úškrnu ani on.

"Ty," zavrčala som, "oukej toto kolo vyhrávaš a teraz mi hoď to tvoje tričko," vyprskla som červená až za ušami a on ho pomaly zdvihol zo zeme a ešte pomalšie mi ho podal. Vytrhla som mu ho z ruky a rýchlo si ho nevliekla.

"Však počkaj," šomrala som keď som zliezala z postele najesť sa.

Pustila som sa do jedla, Soma si sadol vedľa mňa a otvoril si plechovku svojho energy drinku.

"Už si jedol?" Spýtala som sa ho a on prikývol.

"Áno, bol som na obede s našim oddielom a Petrom, báli sa o teba ale neboj už som im to vysvetlil nech si nerobia toľko starostí, všetci ťa pozdravujú," povedal pokojne a ponúkol mi plechovku koly.

Zrazu som sa začala cítiť naozaj previnilo, že som včera predsa len nešla za nimi a všetko im nevysvetlila a že som sa im teraz ešte k tomu aj vyhýbala. Naozaj sa o mňa všetci báli.

"Asi by som mala ísť za nimi, dlžím im ospravedlnenie," zašepkala som.

"To je v poriadku, povedali, že si máš odpočinúť, oni počkajú," pozrel na mňa a ja som sa musela pousmiať.

"Sú vážne skvelí a pritom ja som sa zachovala tak sebecky," vzdychla som si.

"No, mala si na to právo, predsa len sme ti nepovedali pravdu, nerieš to teraz veď si nechcela na to myslieť, zajtra si to všetci spolu vyjasníme, dobre?" Povedal chlácholivo a ja som s úsmevom prikývla.

"Tak teda dobre," usmiala som sa a keď som dojedla vybrala som sa do sprchy.

Zvyšok dňa Soma znovu zostal so mnou a ako sľúbil nechal ma znovu aspoň nachvíľku zabudnúť na problémy, jeho izba sa stala pre mňa na tento deň celým vesmírom a jeho náruč mojou bútľavou vŕbou.

Dokonca ani nič nenamietal keď som si na jeho notebooku zapla Pýchu a predsudok, síce sa netváril dvakrát nadšene ale zaťal zuby a obišiel sa bez sarkastického komentáru len s kyslím výrazom na tvári. Keď som notebook nastavila tak aby som naň dobre uvidela z postele, spokojne som sa vrátila k Somovi a ten prikryl naše obnažené telá svojou perinou. Než som si to však stihla uvedomiť zaspal ešte skôr než doznela úvodná zvučka.

Ja som vydržala až dokonca filmu a keď naskočili titulky len som sa po ňom natiahla a zaklapla ho. Trošku som sa nadvihla a pozrela sa na Soma, ktorý mi spal otočený chrbtom, posumiala som sa a objala ho.

"Ďakujem Soma za krásny deň," zašepkala som. Nebola som mu to schopná povedať do očí, to mi moja tvrdohlavá pýcha nedovolila tak som mu to aspoň povedal takto aby ma už neťažilo svedomie.

"Máš mi začo ďakovať," z ničoho nič sa ozval a ja som na neho šokovane pozrela.

"Ty nespíš?" Vyhŕkla som.

"Už nie," jeho oči sa na mňa pobavene pozreli a ja som zaškrípala zubami.

"Ja ťa fakt neznášam," otočila som sa mu aj ja chrbtom a on sa na moje prekvapenie slabo zasmial. Tentokrát sa on ku mne otočil a objal ma.

"Ale no tak, obidvaja vieme, že klameš," zašepkal a ja som sa musela pousmiať.

Ráno ma Soma opatrne zobudil.

"Vyspatá?" Spýtal sa ma keď som na neho neprestajne žmurkala čo som sa snažila zaostriť.

"Robíš si zo mňa srandu? Práve si ma zobudil," zachrčala som zachrípnutým hlasom a on sa uškrnul.

"Už si sa vyspala do krásy viac ako je zdravé," odbil ma.

"Och, samozrejme a kde je ranná pusa na líce?" Spýtala som ho šomrajúc do vankúšov. Odpoveďou mi bolo silné plesknutie po zadku, ktoré ma tak prekvapilo a tak zabolelo, že som vypískla ako ranená myš. So šokom som sa posadila a zmätene pozrela na Soma, ktorému sa v tvári zračilo číre pobavenie a škodoradoť.

Och, takže aj vo večne namrzenom a vážnom Somovi sa skrýva malý, bláznivý chlapec? Vážne, muži sú všetci rovnakí.

"Ty... no počkaj," zavrčala som a natiahla som sa po pohár s čistou vodou. Somov úškrn okamžite zamrzol.

"Ani to neskúšaj," varoval ma, neskoro, šplechla som mu vodu rovno do tváre. Okamžite som vybuchla smiechom ale ten sa mi zasekol niekde v hrdle potom čo ma Soma prepichol svojim zabijáckym pohľadom.

No do čerta, on sa vážne naštval. Videla som na ňom, že sa chystá na nejaký druh odvety tak som s krikom vybehla z postele a on okamžite vyštartoval za mnou. V poslednej chvíli som vtrhla do kúpeľky, zabuchla dvere, chytila kľučku a pokúšala sa ho zadržať zatiaľ čo on sa snažil dobiť dovnútra.

Ibaže bol oveľa silnejší ako ja a preto som nedokázala dvere udržať. Keď som si to uvedomila zmenila som taktiku.

Pustila som kľučku v tom momente keď Soma trhol dverami, následne na to padol dozadu na zadok. Začala som sa smiať ešte viac. Ibaže už som sa nemala kde viac schovať a tak som skončila schladená studenou sprchou.

Keď sme v ten deň poobede dorazili do jedálne už nás tam čakal celý môj oddiel aj s Petrom. Všetci sa na mňa dívali smutným pohľadom zbitých šteniatok až som si ešte viac prišla ako sebecká sviňa.

Všetci sme si sadli za jeden stôl a nastalo ticho. Zrazu som nevedela ako začať, čo im mám povedať.

Bolo toho toľko veľa.

"Biba," začala z ničoho nič opatrne Alisa, "Nás to naozaj mrzí, my sme ti to chceli povedať, ale nevedeli sme ako. Ja viem, že je to hlúpy dôvod a ver tomu, že sme ti nechceli ublížiť. Nepovedali sme ti to práve preto lebo si ťa vážime, si naša najvzácnejšia kamarátka a...a báli sme sa, že keď sa to dozvieš, nebudeš chcieť viac byť bojovníčka a odídeš, no iba sme to zhoršili. Biba mňa to naozaj mrzí, tak prosím buď ďalej naša líderka," rozvzlykala sa.

"Bibi, prosím neopúšťaj nás. My ťa máme radi, fakt. Ja sa kvôli tebe vzdám aj svojich sérii Bugarally, hneď teraz," Koutove oči sa lekli od toho ako sa snažil zadržať slzy.

"Bibka, prosím naozaj sa na nás nehnevaj," pridal sa aj Peter.

Vidieť ich takýchto utrápených kvôli mne ma naozaj ranilo a tiež som sa rozplakala. Všetkých troch som ich objala.

"Aj mňa to mrzí, bola som nahnevané a povedala som vám veci, ktoré som tak nemyslela. Prepáčte, nebojte sa nikam neodídem, na to vás až moc ľúbim," vzlykala som.

"Aj my ťa ľúbime Bibka," zašepkal Peter.

Keď sme sa všetci ukľudnili a konečne si v pokoji sadli naspäť na stoličky porozprávala som im príbeh o Renovi. Neveriacky na mňa hľadeli a dlhú chvíľu nič nepovedali.

"Takže Tensai je nakoniec Ren?" Zhrnula to Sakuya a ja som prikývla.

"To znamená, že naozaj existuje," utvrdil sa Kouta a ja som znovu prikývla.

"No super, takže si sa nezbláznila," vydýchol si Peter a všetci na neho zazreli.

"T-Teda myslela som...um...jupí?" Nasilu sa usmial a ja som sa musela zasmiať.

"To je v poriadku, aj ja som rada, že to mám nakoniec v hlave predsa len v poriadku," povedala som s úsmevom.

"No tak to je diskutabilné," neodpustil si Soma a ja som ho prebodla pohľadom.

"Strelená hus zagágala," neodpustila som si štipľavú poznámku.

"Mám na vás ale jednu otázku, ako to, že ma o mojom stave neinformoval doktor?" Spýtala som sa ich a oni previnilo sklonili hlavy.

"Najprv sa chcel o tom porozprávať so mnou a potom informovať teba," prehovoril pochvíľke prvý Peter.

"Povedal, že sú to následky po mutácii, ktorá nastala v tvojom tele potom čo ťa napadla Rindouvova Jinka a že b časom tie halucinácie mali prestať. Poprosil som ho teda nech ti nič nehovorí. Najprv nechcel o tom ani počuť ale nakoniec sa mi ho podarilo presvedčiť potom čo som povedal, že by si bola kvôli tomu schopná ukončiť kariéru ako bojovník," povedal.

"Peter to potom povedal nám a všetci sme sa dohodli, že na teba budeme dávať pozor, uistíme sa, že budeš brať lieky, ktoré ti doktor predpísal a pokusíme sa celú vec s Renom zamaskovať," vystriedala ho vo vysvetľovaní Alisa, "Ibaže sa nám to vymykalo spod kontroly. Ty si Rena aj dlho po nehode stále výdala a ľudia si začali všimáť, že rozprávaš o nejakom neexistujúcom chlapcovi," previnilo na mňa hľadela.

"Chceli sme ti už teda povedať pravdu, bohužiaľ, Sakaki nás predbehol," zašomral Soma. "Jemu som o tom totižto nepovedal lebo by ti to hneď vytáral s tým, že máš právo vedieť pravdu ibaže sa dovtedy stihol porozprávať s doktorom a ten mu to vykecal," vzdychol si.

"No a potom už bolo neskoro vysvetľovať," dodal Kouta.

"Hlúpy doktor to mu nedarujem, celý čas ma poučoval a dával mi zákazy a potom spraví toto, však počkaj," zašomrala som.

"Aj tak som rád, že sa to nakoniec vyriešilo. Vďaka Soma, keď si sa vybral za ňou, že sa ju pokúsiš ukľudniť veľké nádeje som tomu nedával keďže ste na seba ako dve zúrivé psiská," zmenil tému Peter.

"Ale aj tak ma prekvapilo, že si spala u Soma, to si musela byť riadne unavená, keby som vás nepoznal aj by som povedal, že spolu niečo máte," zasmial sa a na mieste nastalo trápne ticho.

Keď si Peter všimol ako rozpačito sa obzerám na všetky strany smiech ho okamžite prešiel.

"Tak počkať," zašepkal, "Vy dvaja spolu niečo máte," premeral si nás pohľadom. Všetci mlčali iba Kouta si slabo odkašľal.

Petrovi netrvalo dlho než si spojil dve a dve dokopy. Zrazu sa prudko zdvihol a cez stôl schmatol Soma za golier.

"Láska moja jediná," zavrčal, "prežerem, že si ma odkopol ale miláčik môj ak ublížiš mojej sestre a zlomíš jej srdce ako to spravil Natsuyo máš kurva problém, takže ak sa nechceš rozlúčiť s vajcami daj si pozor," hovoril vražedným tónom no Soma ani brvou nepohol, na tvári mal ten svoj obvyklý nezaujatý výraz.

"Ja nie som Natsuyo," to bolo jediné čo mu na to povedal.

Alisa so Sakuyou sa začali chichotať a Kouta prekrútil očami.

Ja som si len vzdychla a vybrala sa preč. Peter na mňa začudovane pozrel.

"Kam ideš?" Spýtal sa ma.

"Pre Rena, je na čase aby sa o ňom svet znovu dozvedel a aby sa znovu zvítal s ľuďmi, ktorých tu po sebe zanechal," povedala som a ostatní pochvíľke prikývli.