God Eater Burst (19.Kapitola-part 2)

---

"Tehotenský test," zašomrala som a Soma skamenel s pusou trochu pootvorenou.

"Č-Čože?" Vykoktal nakoniec.

"No veď vieš, opili sme sa a veci sa stali a ja som sa bála či si mi nenechal náhodou na pamiatku suvenír," zažartovala som ale keď ma pohľadom skoro zabil povzdychla som si.

"Našťastie bol negativný," prešla som rovno k veci a on si nahlas vydýchol.

"Vďakabohu," zašepkal a ja som sa uškrnula.

"Nemusíš sa tváriť až ta šťastne čo by si robil keby som bola v tom, hm?" Podpichla som ho a on na mňa znovu pozrel tým karhavým pohľadom.

"Biba ty to nechápeš, ja som z časti Aragami. Kým Sakaki nevymyslel Refund, ktorý stabilizoval môj apetít požieral som všetko okolo seba, nie len fyzicky, proste som dokázal z druhých nechcene vyčerpávať aj ich životnú energiu, kvôli tomu moja mama zomrela, bral som jej životnú energiu a už od môjho počiatku ju pomaly zabíjal. Je veľká pravdepodobnosť, že moji potomkovia zdedia tieto moje svinské gény. Ak by si čakala moje dieťa mohlo by ťa zabiť tak ako som ja zabil mamu," hovoril vážne a ja som mlčky zažmurkala. Tak na to som ani nepomyslela, potom sa mi však na perách zjavil obrovský úškrn.

"Och, Soma ty si tak sladký, ty si o mňa bojíš? No to je rozkošné," povedala som s predstieraným šokom a dojatím. Somova tvár okamžite očervenela.

"Ty...ty," vrčal, no potom zaťal ruky a s hnevom na mňa pozrel, "Samozrejme, že sa o teba bojím keby som sa nebál nechal by som ťa skočiť, navyše prečo si mi nepovedala o možnom tehotenstve?!" Vyprskol a ja som na neho zazrela.

"Ja som nechcela skočiť len som si chcela vychutnať západ slnka, navyše ťa to mohlo napadnúť, že môžem byť tehotná, či čo? Ako si si myslel, že vznikajú deti a keď sme už pritom prečo si nepovedal o tom, že keď sme sa spolu vyspali spečatili sme akýsi druh rituálu, ktorým som sa zaviazala byť tvoja doživotná partnerka, či niečo také!" Vyštekla som aj ja a Soma sa znovu zarazil.

"Kto ti o tom povedal?" Spýtal sa ma.

"Sakaki, vynadal mi ako prašivému psovi, že som ťa zneužila a potom odkopla, vysvetlil mi, že tebe to spôsobuje nejakú bolesť lebo proste sa v tebe bije Aragami, ktorý si myslí, že mu už patrím a tvoja ľudská časť, ktorá je zase presvedčná o tom, že ma nikdy nebude môcť mať pretože som ťa odmietla a...a..." v tom na mňa doľahla váha vlastných slov. Naozaj som Somovi ublížila, nedala som mu ani šancu, nechala som ho trpieť pretože som sa bála, nešlo len o Shio, ja som sa bála znovu do niekoho zamilovať kvôli Natsuyovi, nechcela som byť znovu zradená. Nahlas som sa rozvzlykala.

"Biba?" Spýtal sa ma opatrne.

"Soma prepáč mi to, prepáč, veľmi ma to mrzí, ja som nechcela, naozaj som ti nechcala ublížiť, veď to vieš, nie? Vieš, že ťa mám rada a urobila by som všetko preto aby si bol šťastný, ty aj Alisa, Kouta a Sakuya, ja som sa len proste bála, že zradím Shio, bála som sa, že keď sa znovu zamilujem zase budem zradená a preto...preto, bála som sa, že stratím tvoje kamarátstvo ale práve preto, že som ti tak ublížila som ho stratila, mňa to mrzí, všetko ma to mrzí," emócie nado mnou úplne prebrali kontrolu, tak dlho som sa pre všetky tie veci trápila, tak dlho ma zmáhali zlé sny a problémy až ma skoro zlomili a ja som ich musela teraz nechať vyplávať na povrch aby mi už viac neubližovali.

Soma mi na to najprv nič nepovedal, čakala som, že ma nejako odbije alebo uzemní ako zvykol ale on si ma k sebe privinul a silno ma objal.

"Si fakt hlupaňa vieš o tom? Stále dookolo nám hovoríš, že keď budeme mať nejaký problém máme ti o ňom hneď povedať, že si máme vždy medzi sebou hovoriť pravdu lebo sme rodina a ty pritom v sebe držíš toľko problémov a tajomstiev. Prečo? Myslíš si, že bude lepšie, keď nás nimi nebudeš zaťažovať? Nebola si to zrovna ty, ktorá ma učila, že keď sa z problémov vyrozprávam bude mi lepšie, že priateľa sú aj od toho aby ti pomohli sa s nimi vysporiadať? Naozaj, si hlupaňa," šepkal. Nič som mu na to nepovedala len som sa k nemu bližšie privinula a objatie mu opätovala. Tak veľmi som túžila po objatí, potrebovala som plece, na ktorom by som si mohla vydýchnuť a Soma mi ho ponúkol.

"Aj mňa mrzí to ako som sa zachoval keď si ma odmietla, začal som ťa ignorovať a nevšímal si ťa a pritom ty si to chcela urovnať, ja som ti však nedal šancu. Potrebovala si moju pomoc a ja som sa na teba vykašľal. Mrzí ma aj to s tým Renom, vieš, chcel som ti o tom povedať ale keď som za tebou prišiel a ty si mi začala o ňom radostne rozprávať ako ťa prišiel pozrieť do nemocnice a že ťa zachránil, nemal som to srdce. Predtým by som ti to bez okolkov povedal ale kvôli tomuto šibnutému oddielu som zmäkol ako nejaká slečinka," zašomral namrzene a ja som sa zasmiala. Odtiahla som sa od neho a utrela si slzy.

"Vlastne s tým Renom, neuveríš ale je to celkom vtipná historka," začala som a on podozrievavo nadvihol obočie.

"Neboj, bude sa ti páčiť," uškrnula som sa.

Rozpovedala som mu celý Renov príbeh o tom, že je vlastne zhmotnený Tensai a kedysi bol bojovník menom Amamiya Ren, ktorého poznal. Porozprávala som mu všetko o jeho misii, o tom ako ma zachránil ako sa z neho stal Vajra, ktorý mi potom zase pomohol, ako ho odchytili a stal sa mojou Jinkou. Keď som skončila Soma zostal ticho.

Bolo to vtipné, znovu sa opakovala scénka ako spred pol roka. Znovu sme spolu sedeli na streche a ja som mu rozprávala o velkom tajomstve, ktoré som vedela iba ja. Osud je naozaj zvláštny.

Nakoniec si len povzdychol, nie ako predtým keď som mu povedala o Johannesových zámeroch a on skoro rozkopal dvere.

"Vždy keď ťa najdem v depkách na tejto posratej streche povieš mi niečo čo môj život nenormálne zmení," zašomral a ja som sa smutne pousmiala.

"Prepáč," zašepkala som a on pokrútil hlavou.

"Nie, to je v pohode len rozmýšľam nad tým aký je ten svet zvláštny. Už dávno som oplakal Renovu smrť, vieš keď mi prišli povedať, že nikto z jeho oddielu útok neprežil týždeň som nevyšiel zo svojej izby, s nikým som sa nebavil a nechcel som o nikom počuť. Potom za mnou prišiel otec, vyťahal ma za ucho, nadal mi, že tým, že sa zabarigádujem zneúctim Renovu pamiatku a ak som si ho naozaj tak vážil a mal som ho tak rád mal by som znovu začať trénovať a stať sa tak silným bojovníkom ako bol on. Otec mal celkom zvláštne metódy ako ma prinútiť niečo robiť ale vždy zabrali," uškrnul sa a potom sa na mňa pozrel.

"Mohol by som ho vidieť?" Spýtal sa ma a ja som prikývla.

"Ale až zajtra. Ren mi povedal, že keď je dlho zhmotnený vždy má potom tuhý spánok, nechcem ho teraz vyrušovať," vysvetlila som a Soma chápavo prikývol.

"Takže to Ren bol ten čo ťa zachránil a dokonca sa stal tvojou Jinkou, celý čas tu bol pri mne a ja som o tom ani nevedel. Ten svet je naozaj malý," zašepkal s malým úsmevom na perách.

"Vieš, Ren si až dovtedy kým ma Hannibal prvýkrát tak nezasiahol, že som skončila v nemocnici na svoju minulosť nepamätal, to preto," Pozrela som pred seba. Slnko už dávno zapadlo a Den obalilo rúško noci.

"No fajn a teraz mi porozprávaj čo ťa všetko ešte trápi," zmenil z ničoho nič Soma tému a ja som na neho prekvapene pozrela.

"Čože?" Nechápala som.

"Keď si mala ten záchvat plaču spomínala si nejakú zradu, všetko vyklop," povedal prísne.

"Ale," chcela som sa vyhovoriť, no on mi chytil hlavu a prinútil ma aby som sa oprela o jeho plece. Ešte s väčším šokom som sa na neho zahľadela.

"Toto robila Shio, hovorila mi, že mám svoje starosti zložiť na jej plecia a porozprávať jej o všetkom čo ma trápi, že sa mi potom uľaví, vždy mi pomohlo keď som sa jej vyrozprával," povedal s jemným úsmevom na perách a ja som sa tiež slabo pousmiala.

"Tak teda dobre ale bude to na dlho," zašepkala som stále sa opierajúc o jeho plece.

"To nevadí, máme na to celú noc," odpovedal aj on ticho a ja som sa pokojne pozrela na žiarivý polmesiac na oblohe. Moje pery sa pohli a ja som začala rozprávať o mojich snoch kde ma prenasledoval Rindou, ktorého smrť ma tak zasiahla, že som sa ho snažila všetkým nahradiť a na druhej strane sa ho snažila prekonať lebo ma všetci s ním porovnávali, o Johannesovi, ktorého namiesto toho aby som ho nenávidela som ho ľutovala a želala mu lepší život, o Natsuyovi, ktorého som tak milovala, že som mu vo všetkom dôverovala a on ma iba využil a ešte sme kvôli nemu stratili Shio, o nej, že som sa cítila ako zradkyňa potom čo sa stalo medzi mnou a ním, o Vajrovi, ktorého som mala rada za to, že ma zachránil a z ktorého sa neskôr vykľul Ren, ktorý ma už predtým zachránil, o tom ako som sa bála, že zostanem sama, že o všetkých prídem.

Soma ma za ten čas ani raz neprerušil, mlčky ma počúval, dokonca keď som sa neskôr začala triasť od zimy, ktorá vonku nastala si ma k sebe privinul. Keď som dorozprávala cítila som sa ešte ľahšie ako predtým, teraz ma už naozaj nič netrápilo, so všetkým som sa mu zdôverila. Unavene som zatvorila oči, keď zo mňa opadli všetky tie problémy zrazu som si túžila veľmi pospať.

"Biba nikdy nebudeš ako Rindou pretože každý sme iný a ja som rád, že nie si ako on, miloval nás ale tak veľmi nás chránil, že pred nami všetko zlé tajil a s týmito tajomstvami potom zomrel a keby ste s Petrom nenašli tie jeho záznamy tak by zomrel bez toho aby sa niekto dozvedel pravdu, zomrel by zbytočne," zašepkal trpko a potom sa zhlboka nadýchol.

"Vieš vtedy keď sa medzi nami stalo to čo sa stalo tiež som mal výčitky, že som zradil Shio ibaže som sa cítil sám, chcel som znovu zažiť to čo s ňou, ten pocit, že niekoho-" sekol sa.

"Aby som bol úprimný niečo ma k tebe ťahalo, fyzicky, už dlhšie, ale potom incidente v tom metre keď som skoro zomrel, vtedy keď som zažíval tie bolesti bola si to ty, ktorá si ma držala v náručí, robila všetko preto aby sa mi uľavilo, plakala si a prosila Boha aby si radšej zobral teba ako mňa a potom, neviem, niečo sa zmenilo...proste...sa to stalo viac ako fyzicka príťažlivosť, bože, toto je hlúpe ja nie som na takéto vylievačky," vzdychol si podráždene a ja som sa zasmiala.

"Ja to chápem Soma, v poriadku nemusíš pokračovať," povedala som pobavene a on si zase nahlas povzdychol.

"Prečo si sa niekomu nezdôverila s tým všetkým čo ťa trápi, prečo si všetko nechávaš pre seba, do čerta, všetci sme tu pre teba, ale nie, to sa najprv musím rozčúliť, vynadať ti, rozplakať ťa a až v tom tvojom emočnom záchvate to z teba dostanem. Biba ja viem najlepšie aké je to byť sám a nechávať si pre seba všetky problémy, je to naozaj bolestivé, unavujúce a po čase máš pocit, že prichádzaš o rozum, že ťa to všetko zráža k zemi čím ďalej tým častejšie a ty sa už ani nedokážeš dvíhať a práve ty si do mňa vždy hustila, že vám mám o svojich problémoch rozprávať, pritom ty robíš to isté čo som robil ja," hovoril vyčítavo a ja som sa smutne pousmiala.

"Ja viem, som hrozná," zašepkala som.

"Aspoň si to priznáš," uškrnul sa a ja som do neho slabo buchla.

"Ty si vážne idiot," so smiechom som pokrútila hlavou a potom sa o neho znovu oprela.

"A inak díky, že si robíš starosti o môjho otca, bol to kretén, ale aj tak, bol môj otec, som rád, že dostáva kvety na hrob, nie len odomňa a Sakakiho, ale aj od teba," povedal pochvíľke a zadíval sa na mňa. Len som sa pousmiala.

Soma vedel byť naoza idiot, ktorý mi dokázal povedať také veci, že sa mi z nich niekedy chcelo plakať, inokedy ma tak vytočil, že by som mu najradšej jednu vrazila z otočky ale aj cez to všetko bol vždy ku mne najúprimnejší, svojim možno trochu hlúpym spôsobom sa mi vždy snažil pomôcť a keď ma videl plakať utešiť ma, bavilo ma doberať si ho a naozaj som zbožňovala naše dennodenné podpichovačky. Nemôžem povedať, že by som ho milovala, ani zďaleka nie tak vášnivo ako Natsuya ale na druhej strane...

Zadívala som sa na retiazku, ktorú mal pripnutú na nohaviciach a ktorej koniec mal schovaný vo vrecku, vedela som čo má na nej pripnuté, náš sľub dôvery, ktorý sme mu dali s Alisou a Koutom. Vo vrecúšku boli skryté naše najdrahšie poklady, ktoré sme mu zverili aby vedel, že nech sa stane čokoľvek vždy budeme jeho priatelia.

Aspoň to môžem skúsiť, naučiť sa ho milovať, ako mi hovorili Kouta a Alisa, nie každá láska je predsa láska na prvý pohľad.

Znovu som sa pozrela naspäť na neho.

"Soma môžem sa ťa niečo spýtať?" Povedala som.

"No jasné," odpovedal trochu zvedavo.

"Rozmýšľala som nad tým čo sa medzi nami stalo, a proste, čo keby sme to teda skúsili?" Hneď potom ako som vyslovila svoju otázku sa jeho oči šokom rozšírili.

"Akože čo?" Opýtal sa zaskočene akoby mi zle rozumel.

"No vieš, byť spolu, budeme mať také to typické talianske manželstvo plné hádok a podpichovania sa, budeme si robiť zle, liezť si na nervy, kričať po sebe a v noci sa vášnivo milovať, čo ty na to?" Spýtala som sa ho.V ten moment sa v jeho pohľade niečo zmenilo. Akoby z neho opadla obrovská ťažoba. Na perách sa mu objavil veľký úsmev.

"To znie skvelo," povedal a obidvaja sme sa rozosmiali.