God Eater Burst (17.Kapitola-part 1)

Ja viem, že nikto nemá rád flashbacky ale...musíme tým prejsť :D

17. Kapitola

---

Nevedela som kam mám ísť, čo mám robiť. Najprv som rozmýšľala, že sa vrátim naspäť do svojej izby ale obávala som sa toho, že tam bude ešte Peter a ja som teraz nemala chuť vidieť vôbec nikoho.

Bola som nahnevaná, nešťastná, stratená. Nevedela som ako mám pokračovať ďalej.

A tak ako posledný krát keď som mala takúto depresiu som sa vybrala hore na strechu. Nevedela som či tam náhodou niekto nebude sedieť alebo jesť keď je vonku pekne a teplo ale nikoho som tam nenašla, asi už väčšina ľudí išla na misie a tí ostatní robili určite niečo zaujímavejšie a nechcelo sa im trepať na strechu Dena. Podišla som ku kraju a pevne sa chytila zábradlia.

Nemala som už ani silu plakať, len som tam bez pohnutia stála a dívala sa na rozpadávajúci sa svet, ktorý zničili Aragami. Svet, ktorý sme si zničili my.

V tom som jasne počula, že niekto otvoril kovové dvere, ktoré sem viedli a tak som sa otočila. Osobu, ktorú som zbadala som si neželala vidieť vôbec, pretože neexistovala.

Ren sa na mňa smutne díval, spravil ku mne pár krokov dopredu ale keď videl môj nepriateľský pohľad zastavil sa.

"Čo si zač? Si nejaký blud z mojej hlavy? Prečo ma nenecháš na pokoji, veď ani neexistuješ! Prečo sa vôbec s tebou rozprávam?" Pýtala som sa skôr samej seba ako jeho.

"Biba ale ja existujem, stojím tu rovno pred tebou ibaže ty si jediná, ktorá ma môžeš vidieť," povedal pokojne.

"Nie, ty neexistuješ! Strať sa! Nie si skutočný, nie si skutočný, nie si skutočný!" Zakryla som si uši aby som ho nepočula, zatvorila oči a stále dookola si opakovala tieto slová.

Ani som si neuvedomila, že pristúpil tesne ku mne a chytil mi ruky. Prekvapene som na neho pozrela. Prečo keď neexistuje sú jeho ruky také teplé? Prečo ma zohrievajú? Prečo vyzerá tak skutočne, tak živo?

"Biba prosím, nezatváraj predo mnou zrak sme predsa partneri nie je tak?" Spýtal sa ma a ja som prekvapene zažmurkala.

"Čože?" Spýtala som sa so zachrípnutým hlasom.

"Pamätáš si keď si našla tie nahrávky od Rindouva? V ktorých spomínal, že jeho líder David mal Jinku, vytvorenú zo svojej ženy Lissy a že s ňou dokázal komunikovať?" Položil mi túto zvláštnu otázku, nemala som už silu ani argumentovať tak som len prikývla.

"A pamätáš si čo tam aj spomínal, že David dokázal Lissy vidieť ako človeka? Že sa pred ním zjavovala vo svojej ľudskej forme no nikto iný to nevidel," rozprával a vtedy sa moje srdce divoko rozbúchalo. To nie je možné, nechce mi tento chlapec menom Ren povedať, že je...

"Tensai?" Ani som si neuvedomila, že som to vyslovila nahlas.

Renovi sa na perách zjavil malý úsmev a prikývol.

"Áno," zašepkal. Moje pery sa zachveli, srdce búchalo tak hlasno, že keby mohlo vyskočí mi z hrude. Natiahla som k nemu svoju trasúcu sa ruku a opatrne sa ho dotkla akoby bol snáď z porcelánu a mohol sa ľahko rozbiť.

"Tensai," zopakovala som ticho, "Ako...ako?" Nedokázala som sformulovať ani zmysluplnú otázku, jemne som sa dotýkala jeho tváre a cez svoje zaslzené oči hľadela do tých jeho krásnych, oranžových, plných života a radosti.

Chytil do svojej dlane moju ruku, ktorá sa dotýkala jeho tváre a pevne mi ju zovrel akoby mi chcel dokázať, že je naozaj tu pri mne, že je skutočný, že nie je žiadny výplod mojej zmätenej mysle.

"Stalo sa to vtedy keď si bojovala s Hannibalom kedy som sa pritom súboji tak zničil, že ma musela opravovať Licca. Vtedy sa niečo zmenilo, neviem čo ale cítil som, že niečo nie je so mnou v poriadku, zrazu som sa cítil byť človekom viac ako kedykoľvek predtým. A vtedy sa do Dena dostal ten Ogretail a ty si išla na pomoc Licce a ja som sa zrazu zhmotnil ako človek, bolo to potom čo si chytila do rúk Rindovovu Jinku," prstom mi prešiel po znamienku v tvare polmesiaca, ktorý mi zostal po tom čo ma Rindovouva Jinka odmietla.

"Tak isto ako viem určiť kde sa nachádzajú Aragami viem presne zistiť kde si aj ty, predsa len máme spolu kontrakt a sme prepojený," usmial sa, "bežal som ti teda hneď na pomoc," dopovedal a ja som ešte stále neveriacky pokrútila hlavou.

"Ale veď si mal aj Jinku, oranžovú Jinku ako je to možné?" Spýtala som sa.

"Tá Jinka a ja sme jedna bytosť, je odrazom mojej Aragami sily, tej sily, ktorú používam v našich bojoch," vysvetlil a ja som si musela sadnúť na zem lebo sa mi začali podlamovať nohy. Tensai si čupol oproti mne.

"Biba veľmi ma mrzí, že som ti to nepovedal, spôsobil som ti kvôli tomu obrovské problémy," začal opatrne, "Len... viem, že to znie hlúpo, ale chcel som byť na malú chvíľku znovu iba obyčajný človek, bolo skvelé sa s tebou rozprávať keď si, si myslela, že som len obyčajný chalan, rozprávať sa ako dvaja bojovníci, dvaja normálni kamaráti, spolu piť džús, spolu jesť, bolo úžasné robiť veci, ktoré som tak dlho nemohol robiť až som skoro na ne zabudol. Nechal som sa ale až moc uniesť a pre vlastnú sebeckosť som ti veľmi ublížil, prepáč," zašepkal nešťastne. Chvíľu bolo ticho, ani jeden z nás nič nehovoril, ani jeden z nás sa tomu druhému nedíval do očí. Nakoniec to boli moje ruky, ktoré sa ako prvé pohli a chytili ho za plecia. Prekvapene na mňa pozrel, hľadela som na neho s vážnou tvárou.

"Tensai ale ty žiješ, je jedno v akej si forme, žiješ, si človek, tak ako ja, tak ako hocikto iný, smeješ sa, plačeš, súcitíš, hneváš sa, bojíš sa, presne ako človek. Nehnevám sa na teba, že si mi nepovedal hneď na začiatku pravdu, nie je nič zlé na tom si želať byť obyčajný chalan, ktorý nemusí riešiť veľké problémy, nie je nič zlé na tom chcieť si s kamarátom vypiť First Love Juice a pritom sa porozprávať o tých najväčších maličkostiach, ktoré ťa potešia, je to ľudské, je to niečo čo chce každý z nás," usmiala som sa na neho. A vtedy, prvýkrát v živote, som uvidela Tensaia plakať. Nahlas sa rozvzlykal a po lícach sa mu začali kotúľať slzy. Jeho krásne oranžové oči tak veľmi zosmutneli až mi z toho išlo puknúť srdce.

"Tensai čo sa stalo? Povedala som niečo zlé? Ah hej tak prepáč," začala som sa mu zmätene ospravedlňovať no on len pokrútil hlavou.

"Nie, Biba ty za to nemôžeš ja len...som šťastný a padol mi zo srdca veľký kameň. Bál som sa, že ma nikdy viac už neprijmeš, že ma zavrhneš, myslel som si, že to nepochopíš a nikdy by ma nenapadlo, že o mne budeš zmýšľať ako o človeku," šepkal medzi vzlykmi a ja som sa na neho len mäkko usmiala a pevne ho objala.

"Hlupáčik, veď sme predsa partneri, navzájom si chránime chrbáty, veď to predsa vieš, že si pre mňa ako brat, ako otec, ako kamarát, ako partner, si jeden z najdôležitejších ľudí v mojom živote a prijala by som ťa nech by si bol hocijaký," šepkala som mu upokojujúco.

"Ďakujem Biba," povedal a potom sa na mňa pozrel.

"Je tu ale ešte niečo čo ti musím povedať, je to o mojej minulosti, ktorá sa mi vrátila potom čo som sa zhmotnil," začal a moje srdce sa divoko rozbúchalo. Tensai si spomenul na svoju minulosť? Vie kto bol predtým než zmutoval?

"Porozprávam ti príbeh o tom kto som bol a ako som stretol teba," povedal s vážnou tvárou a ja som prikývla. Chcela som vedieť kto bol Tensai predtým než sa z neho stal Aragami, chcela som poznať minulosť tohto chlapca, ktorý mi nespočetne veľakrát zachránil život.

Tensai ku mne natiahol ruku a dotkol sa mojej tváre, hneď v ten moment mi telom prešiel slabý elektický prúd, svet okolo mňa sa rozplynul a ja som sa ocitla v Tensaiových spomienkach.

Rok 2063

"Amamiya Ren ty a tvoj oddiel budete na mesiac poslaní do God Eater stanice na Slovensku menom Tigers, už dlhšie tam majú veľké problémy s Hannibalom, ktorému sa už trikrát za sebou podarilo prebúrať bariéry miest. Šéf stanice Tigers, Lukáš, nám veľakrát pomohol preto sme teraz na rade my aby sme mu podali pomocnú ruku," Johannes pozrel na sedemnásťročného lídra druhého oddielu, ktorý prikývol.

"Samozrejme pane, urobíme čo bude v našich silách aby sme Hannibala zlikvidovali," povedal s jeho zvyčajným mäkkým úsmevom na perách.

"Dobre, môžeš odísť, priprav na to svoj oddiel, zajtra vyrážate," Johannes podal Renovi do rúk papier kde sa nachádzali podrobnosti misie, ten zaželal jemu aj Sakakimu, ktorý sedel vzadu za počítačom pekný deň a vybral sa preč.

"Johannes si, si istý svojim výberom? Nebolo by na tú misiu vhodnejšie poslať jeho sesternicu Amimaya Tsubaki, ktorá je líderkou prvého oddielu, predsa len má viac odbojovaných misií a je silnejšia," ozval sa Sakaki, ktorý doteraz v tichosti sedel za počítačom a niečo si prezeral.

"Drahý môj priateľ, byť lídrom neznamená vždy byť tým najsilnejším, je to hlavne o tom udržať pokope oddiel. Byť lídrom nie je len o sile, je to aj o tom, že ti spolubojovníci plne dôverujú takisto ako ty dôveruješ im.

Amymiya Tsubaki je silnejšia ako Ren, vlastne je jedna z našich najsilnejších bojovníkov ibaže nie je tímový hráč, jej oddiel sa jej bojí a nie je nič horšie ako keď ti partneri z tímu nedôveruje, samozrejme líder musí mať rešpekt ale to neznamená, že z teba musia mať ostatní panický strach.

Amamiya Ren je ,na druhej strane, skvelým príkladom pre lídra: je múdry, rozvážny, oddiel mu plne dôveruje a navyše si dokáže svojou povahou každého získať, jeho tím má pred ním rešpekt ale na druhej strane sa mu neboja s ničím zdôveriť, druhý oddiel je preto pri misiách oveľa viac zohraní ako prvý kde si Tsubaki robí všetko na vlastnú päsť. Pri boji s Hannibalom je práve potreba takýto zohraný oddiel, kde si členovia navzájom kryjú chrbát," Johannes sa s vážnou tvárou otočil na Sakakiho a ten pochvíľke uvažovania s úsmevom prikývol.

"Vlastne máš pravdu, Ren je veľmi zaujímavý mladý muž, dokonca sa pozdáva aj Somovi, včera mi povedal, že Ren je jeho veľký brat." Keď to Sakaki povedal Johannes sa musel slabo zasmiať.

"Veru, Ren je veľmi zaujímavý a má pred sebou sľubnú budúcnosť, trúfam si povedať, že raz by mohol sám viesť nejakú God Eater základňu," Johannes podišiel k svojmu stolu a prezrel si papiere s informáciami o Renovi, ku ktorým mal priloženú aj jeho malú fotku.

Ren sa o hodinu na to stretol v jedálni s ďalšími štyrmi členmi oddielu.

Sedemnásťročnou blondínkou Beatrice s prenikavými modrými očami, ktorá bola na základni známa ako veľká papuľa, ktorá si dokázala aj drzo otvoriť ústa na ľudí, ktorí boli vyššie postavení ako ona. Dvadsaťpäťročný čiernovlasý muž so zvláštnym menom Umi. Bol to mohutný chlap, ktorý toho nikdy moc nenarozprával, ľudia mali z neho vždy strach pretože so svojou mohutnou postavou pôsobil veľmi strašideľne, no jeho oddiel vedel, že je veľmi hanblivý a má v sebe zakorenený obrovský zmyseľ pre spravodlivosť.

Osemnásťročný hnedovlasý Carlos bol pre istotu príšerne hyperaktívny, nikdy sa nezastavil v rozprávaní a Ren bol presvedčený o tom, že dokáže ľudí ukecať k smrti, vážne ten chalan nepoznal slovičko nie a vždy si všetko vydobil svojim večným presvedčovaním. Navyše miloval výrobu rôznych druhou nábojov, vyžival sa v tom ako dieťa v hráčkarstve a dokázal o tom kecať aj zo sna.

Pätnásťročný Ushio bol najmladší člen oddielu, pridal sa k ním len pred mesiacom. Ako Carlos raz podotkol Ushio bol v štádiu najtvrdšej fázy puberty čo značili vlasy po bokoch vyholené, zvyšok prefarbený na zeleno, v pravom uchu mal minimálne päť naušníc a jeden tunel, ako typický frajer chodil vždy naštvaný akoby mu snáď aj slnko nejako ubližovalo svojou prítomnosťou. Hral sa na pána nedotknuteľného a každému odvrkoval, no Ren si už dávno všimol, že Ushio mal veľkú slabosť pre hry a vždy mu len tak oči zažiarili keď mu Ren nejakú požičal zo svojej zbierky, ktoré si buďto kúpil alebo sa mu ich podarilo nájsť pri misii.

"Slovensko ako vážne? Väčšiu dieru nám už nemohli vybrať?" Zamrmlala Beatrice s otráveným tónom hlasu.

"Pardon slečinka ale fungujúce nákupné móla už nemáš nikde takže ti môže byť jedno kde pôjdeme," odbil ju Carlos a ona prekrútila očami.

"Nie, nie je mi to jedno, je to úplne od veci, ďaleko od Japonska, budeme musieť dlho cestovať a budeme tam musieť zostať minimálne mesiac, vieš ako nerada odchádzam tak na dlho preč od rodiny a od svojho drahého," zasnene si oprela bradu o ruku.

"Ty a ten tvoj miláčik Kouga ste spolu tak sladkí až sa mi chce z toho zvracať," podotkol Ushio a Beatrice na neho zazrela.

"Sklapni ty drzý smrad lebo ti jednu vpálim," zavrčal. Ushio sa uškrnul a trochu sa k nej naklonil.

"Skús to," povedal výsmešne a Beatrice zakmitalo obočím.

"Hej prestaňte s tým, Beatrice si bojovník God Eater, vieš, že to obnáša nejakú obeť, veď si hovorila, že si sa ním stala preto aby si mohla chrániť ľudí a ty Ushio sa láskavo do nej nenavážaj aj ty budeš mať raz frajerku a budeš sa sladko usmievať na všetko a na všetkých pretože budeš po uši zamilovaný a tiež ťa bude rozčulovať keď budú mať ľudia k tvojmu vzťahu blbé pripomienky," schladil ich Ren.

"Tche," odfrkol Ushio, no viac sa k tomu nevyjadril. Beatrice len zahanbene sklonila hlavu.

"Máš pravdu navyše stále sa môžem s Kougom a aj s rodinou rozprávať cez mobil a internet," zašepkala nakoniec a Ren sa pousmial.

"Bla, bla, bla, koho zaujímajú staré jednoročné vzťahy porozprávaj nám radšej o tebe a tej sexi dievčine Licce, ktorá sa tu zaúča ako nový mechanik. Umi povedal, že vás včera videl bozkávať sa," vyhŕkol z ničoho nič Carlos a Beatrice s Ushiom zo seba vydali prekvapené:

"Huh?!"

Ren najprv zostal úplne zaskočený, potom sčervenal až za ušami a otočil sa na Umiho.

"Kde si nás videl?" Spýtal sa ho.

"Nikde. Carlos si zase vymýšľa," odpovedal mu pokojne Umi a Ren sa nahnevane otočil znovu na Carlosa, ktorý sa úškŕňal od ucha k uchu.

"Carlos!" Vyprskol.

"Ha, ja som vedel, že spolu niečo máte, tvoja reakcia ťa prezradila tak to vysyp kamoš, odkedy si dávate tajné stretká?" Ukázal na neho prstom a Ren sa mal chuť od rozpakov zahrabať pod čiernu zem.

"M-My sa nestretávame potajomky, iba sa neradi..." zakoktal sa.

"Neradi sa bozkávate a cukrujete na verejnosti, oh, Ren to je tak sladké, ste spolu zlatučkí," roztápala sa Beatrice.

"V-Venujme sa radšej tej misii," snažil sa to zahovoriť Ren, no Carlos len mávol rukou.

"Hannibal na Slovensku, je tam toho, venujme sa znovu tebe," nedal sa odbiť. V tom sa Ushio hlasno zdvihol zo stoličky.

"Ak ste teda skončili s vysvetľovaním misie idem preč, vaše zaláskované životy ma nezaujímajú," zašomral otrávene. Aj Umi sa zdvihol.

"Ja si idem pospať, dobrú," povedal pokojne. Ushio sa potom nahnevane otočil na Rena.

"Ty si mi sľúbil, že mi požičaš tu hru Freedom Wars, tak mi ju dones, už sa nudím na izbe, nemám čo hrať," povedal takmer vyčítavo. Ren sa na to okamžite zdvihol.

"Hej, to je pravda, poď, idem ti to hneď dať," hovoril až príliš nadšene lebo bol rád, že sa striasol nepríjemnej konverzácie.

"Ale no tak, ja som chcel detaili," zakňučal Carlos.

"Nuž, nič sa nedá robiť, tak teda zajtra o siedmej pred vchodom, nemeškajte," upozornil ich ešte nakoniec Ren.

"Samozrejme a Ren nezabúdaj, že tam ideme na dlhšie, radím ti poriadne sa s Liccou rozlúč," neodpustila si Beatrice s veľkým úsmevom na perách a Ren sa rozpačito usmial.

"Samozrejme," zašepkal a už kráčal s Ushiom preč.

"Ďakujem za záchranu," zašepkal.

"Čo už s tebou, si fakt niekedy beznádejný prípad," vzdychol si otrávene Ushio.