God Eater Burst (16.Kapitola-part 2)

Prepáčte, že to tak trvalo ale bola som u babky a tam nemám internet xD

---

Vošla som do Sakakiho pracovne sedel za stolom a niečo pozeral v počítači.

"Sherlock som tu," ozvala som sa aby ma zaregistroval a on ku mne zdvihol zrak.

"Ach, dobre, posaď sa," ukázal na stoličku oproti svojej a ja som si sadla. Poobzerala som sa po kancelárii, ktorá kedysi patrila Johannesovi. Vlastne sa tu toho od jeho smrti moc nezmenilo až na to, že pribudli fotky na stenách zo Sakakiho mladosti, na ktorých bol s kamarátmi. Na stole mal taktiež položené dve zarámované fotky, jedna bola tá, na ktorej bol on aj so Somovými rodičmi, na druhej bol iba on. Krčil sa pri Somovi, ktorému bolo vtedy osem a držal ho za plecia. Zatiaľ čo Sakaki sa na fotke usmieval od ucha k uchu Soma mal ten svoj typický nahnevaný výraz ako na každej fotke keď sa s nami fotil ak sme teda nezachytili nejakú jeho momentku kedy nečakal, že ho odfotíme.

Tieto dve fotky mal otočené k sebe takže ich ľudia nemohli vidieť ale ja som si ich obzerala keď ma minule aj s oddielom zavolal do kancelárie na čaj a my sme si tam všetko prezerali akoby sme snáď boli u seba doma.

"Tak čo sa deje?" Spýtala som sa ho keď bolo dlhšie ticho. Sakaki si nahlas vzdychol, oprel si lakte o stôl a prsty spojil do striešky tak ako to zvykol robiť Johannes.

"Biba neviem akoby som začal bez toho aby to nevyznelo hlúpo, ale vlastne asi je to jedno, tak či tak to bude nepríjemné pre nás obidvoch," vzdychol si a ja som nechápavo nadvihla obočie.

"Biba viem, že si mala pohlavný styk so Somom," začal a ja som nachvíľku musela zavrieť oči a nahlas sa nadýchnuť aby ma neporazilo na mieste. To si snáď zo mňa robí srandu.

"Dozvedel som sa to od Soma, len na jeho obranu, nechcel mi to vôbec povedať, musel som to z neho ťahať ako z chlpatej deky celý včerajší deň," zašomral namrzene. Aha, a ako čo ja teraz s tým mám akože robiť? Viem, že Soma a Sakaki majú vzťah ako otec a syn keďže Sakaki sa o neho celý život staral takže ma neprekvapuje, že mu to povedal ale prečo do toho Sakaki, preboha, ťahá mňa?

Zložil si ruky a tentokrát sa začal nervózne hrať s perom na stole.

"Všimol som si, že Soma sa v poslednej dobe správa divne akoby ho niečo zožieralo, niečo mučilo, mal som pocit akoby prežíval nejakú bolesť," zašepkal a potom mi pozrel priamo do očí.

"Biba čo vieš o párení Aragami?" Spýtal sa ma. Čo to má byť? Nejaké výučba o sexe?

"Len toľko, že po spárení samec a samica zostávajú spolu, založia si vlastnú svorku, podľa toho čo sme sa učili sú Aragami monogamní a majú len jedného partnera až do jeho smrti," snažila som sa vyloviť nejaké informácie, ktoré sme sa o tomto učili u Guardians v škole. Sakaki prikývol.

"Presne, vieš pre Aragami je ich prvé párenie akýsi druh rituálu kedy sa stávajú partnermi až do smrti jedného z nich, vytvoria si medzi sebou určité puto, ktoré zabraňuje tomu aby sa medzi sebou požrali, preto sa ešte nikdy nestalo, že by sa samec a samica, ktorí sa spárali navzájom požrali aj keby hladom umierali," začal vysvetľovať.

"Oukej, to je krásne romantické ale kam tým smerujete?" Spýtala som sa ho ironicky a vtedy jeho tvár potemnela. Vstal zo stoličky a pristúpil ku mne.

"Biba ty si rozumné dievča tak rozmýšľaj, čím je Soma z časti?" Spýtal sa ma a vtedy som pochopila kam tým smeruje.

"Aragami," zašepkala som a on prikývol.

"Ty si s ním mala pohlavný styk a jeho inštikty Aragamiho to brali ako ten rituál, pri ktorom si sa mu vlastne zaviazala vernosťou a čo ty hneď na to urobíš? Odkopneš ho," zašepkal chladne. Najprv som len na prázdno otvorila ústa, nedokázala som zo seba vydať ani len piskot.

"Neviem či si uvedomuješ čo si tým spôsobila, zničila si to puto, ktoré si s tebou v tú noc nechcene vytvoril a aj keď nechce psychicky ho to ničí a nemyslím tým, že má zlomené srdce ako tínedžer, ktorý prišiel o prvú lásku. Tým, že si ho odmietla sa ťa musel násilím vzdať aj keď mu Aragamiho inštinkty hovoria, že mu patríš. Chápeš to vôbec? Teraz sa v ňom bijú dve osoby, jedna je chlapec, ktorý vie, že ťa nebude nikdy mať a druhý je Aragami, ktorý si myslí, že mu patríš lebo ste si vytvorili puto," hovoril chladným hlasom, plným hnevu, ktorý mieril proti mne. Každé jeho slovo sa mi zarývalo hlboko pod kožu a spôsobovalo neuveriteľnú bolesť, no to nebolo jediné čo som cítila, bola to aj nespravoslivosť, obrovská nespravodlivosť, ktorá ma začala zvnútra spaľovať.

A vtedy som sa prudko zdvihla zo stoličky pretože ma naozaj štvalo, že sa na mňa pozerá z vrchu.

"Soma nie je jediný, ktorý zostal odkopnutý, jasné?! Nie som jediná čo som sa previnila tak prečo hádžete vinu len na mňa! Prečo poučujete len mňa! A prečo mi Soma nepovedal čo mu to spôsobilo, prečo..." uprostred otázky som sa zasekla. Prečo? Z toho istého dôvodu prečo som ja neprišla za ním a nepovedala mu o možnom tehotenstve. Nevedel ako mi to má povedať, dúfal, že to prehrmí, bál sa môjho odmietnutia tak isto ako ja toho jeho, tak len ticho trpel.

"Bože, môj," zašepkala som a chytila sa za hlavu. V tom ma Sakaki chytil jemne za rameno a ja som na neho nešťastne pozrela.

"Biba ja som nechcel, bol som len nahnevaný lebo Soma je pre mňa ako syn a ničilo ma vidieť ho takého, štvalo ma to a...vylial som si ten hnev na tebe, prepáč, máš pravdu nemal som poučovať len tebe aj on je vinný, navyše hádzať vinu len na tvoje plecia potom čo si mala tie psychické problémy, to bolo odo mňa naozaj hlúpe," šepkal ospravedlňujúco.

"Tak počkajte," prerušila som ho, "o akých psychických problémoch to hovoríte?" Nechápavo som nadvihla obočie. Áno, je pravda, že ma v poslednej dobe až nezdravo prenasledujú nočné mory a som preto nevyspatá a unavená, a áno, mala som teraz dosť depresívne stavy kvôli všetkým tým problémom, ktoré sa v mojom živote stali ale nebolo to nič s čím by som si nedokázala poradiť.

"Myslím toho chlapca Rena, toho imaginárneho chlapca, s ktorým si sa rozprávala akoby bol živý, tvoj doktor mi o tom hovoril, nemusíš to predo mnou tajiť, viem o tom, ale dal ti nejaké lieky, však? Takže už by to malo byť v poriadku," hovoril no potom si všimol môj zhrozený výraz.

Ako to myslí imaginárny chlapec? Veď Ren predsa existuje. Rozprávali sme sa spolu, bojovali sme spolu, pili sme spolu First Love Juice, zachránil mi život, dvakrát. Ako to...

Vtedy akoby sa začala skladačka dávať dokopy. Tie lieky, ktoré mi doktor predpísal a trval na tom aby som ich každý deň užívala, otázky môjho oddielu na môj zdravotný stav, ich zvláštne otázky na Rena či sa s ním ešte stretávam, doktorov zvláštny výraz keď som sa s Renom rozprávala v nemocnici, Petrov nepokojný výraz keď som sa s ním rozprávala na tej párty. To, že s Renom nikdy nikto nebol, nikdy sa s ním nikto nerozprával, to že ho Hibari nenašla v databáze keď som s ním chcela ísť na misiu, to že sa s ním nikto nestretol. Preto sa po Dene rozprávalo, že som sa zbláznila...pretože to bola pravda.

"Biba ty si o tom nevedela? Oni ti to nepovedali? Tvoj doktor ťa neoboznámil s tvojou zdravotnou situáciou?" Spýtal sa ma opatrne keď videl, že blednem čím ďalej tým viac.

"Nie, nepovedal a kto konkrétne sú oni?" Spýtala som sa s mrazivým pokojom. Sakaki mi na to neodpovedal.

"Myslíte môj oddiel, myslíte aj Petra?" Nebola to ani tak otázka ako uvtrdenie sa v tom čo bola pravda.

"Biba," začal, no ja som sa vytrhla z jeho zovretia a vybehla von. Celý ten čas mi všetci klamali do očí.

Vbehla som do svojej izby, Peter sedel za mojim notebookom a niečo sa hral. Otočil sa aby ma privítal ale keď uvidel moju rozzúrenú tvár okamžite sa mu úsmev z tváre vytratil.

"Vedel si o tom, že sa rozprávam s nejakým imaginárnym chalanom a nič si mi nepovedal!" Vyštekla som a on sa zdvihol zo stoličky.

"Bibka, počúvaj," začal na mňa jemne hovoriť akoby som snáď bola nejaké malé decko.

"Nie! Už nechcem nič počuť! Myslela som, že sme súrodenci, že si hovoríme všetko! Že si hovoríme o svojich chybách, veď to ty si mi predsa hovorieval, že nikto iný ťa neupozorní na niečo čo robíš zle lepšie ako súrodenec a aj tak si mi celý ten čas klamal, hral so mnou hru o Renovi a súhlasne prikyvoval na to, že existuje aj keď si vedel, že to nie je pravda!" Kričala som na celú izbu, hnev vo mne každou sekundou len stúpal a vôbec sa nevytrácal.

"Bibka my sme ti nechceli robiť problémy, vedeli sme, že máš toho až nad hlavu, tak sme proste dúfali, že," stopol sa.

"Že čo? Že časom na to zabudnem? To má byť nejaký sprostý vtip? Peter ja som žila v tom, že ten človek existuje, to ste si fakt mysleli, že jedného dňa sa mi spomienky na neho proste len tak vyparia z hlavy?!" Zvrieskla som.

"Bibuš uznávam, že sme to nedomysleli, ale," urobil ku mne krok.

"Ale čo? Bolo to pre moje dobro? Tak to ti ďakujem, teraz si celý Den ropráva o tom, že som blázon a ja začínam mať taký pocit, že majú pravdu," nešťastne som si objala plecia.

"To nie je pravda, Bibka prosím," urobil ku mne ďalší krok, no ja som na neho zazrela a cúvla dozadu.

"Nepribližuj sa ku mne ty sviniar," zavrčala som, otočila sa na päte a ušla preč. Zbehla som o poschodie nižžšie a vyšla pred vchod Dena, musela som sa zastaviť a popadnúť dych, ktorý som strácala kvôli plaču a vzlykom. Čo si všetci mysleli? Čo sledovali tým, že ma takto ťahali za nos?

Keby mi povedali pravdu všetci sme si mohli ušetriť veľa bolesti.

Čupla som si na zem a snažila sa zastaviť príval sĺz. Takže chlapec, o ktorom som si myslela, že ma zachránil nakoniec ani neexistoval?

"Bibi," ozval sa zrazu za mnou tichým hlasom Kouta. V tom okamžiku som prestala vzlykať, do tela mi zase začal vstupovať hnev. Zdvihla som sa a utrela si slzy.

"Čo? Máte aj vy pre mňa pripravenú nejaké hlúpu výhovorku o tom prečo ste mi nepovedali pravdu?" Otočila som sa na svoj oddiel, ktorý na mňa hľadel s previnilým výrazom v tvári.

"Biba prosím nehnevaj sa na nás, my sme ti to chceli povedať len sme nevedeli ako," Ozvala sa ako prvá Alisa.

"Aha, takže ste sa radšej tvárili, že Ren naozaj existuje. Nebodaj ste dúfali, že ho jedného dňa aj vy uvidíte?" Spýtala som sa ich jedovato a Sakuya pokrútila hlavou.

"Tak to nie je Biba, to čo sme urobili bolo hlúpe a ver, že si to vyčítame, každý deň sme rozmýšľali ako ti to povieme, len proste...možno sme naozaj čakali, že časom to nejak samé prešumí a potom keby sa už všetko ukľudnilo, povedali by sme ti o tom," aj ona mala v hlase ten jemný materinský tón. Všetci sa ma snažili upokojiť ale už bolo neskoro.

"Naozaj som si myslela, že ako oddiel vo mňa máte aspoň nejakú dôveru ale ako vidím neuveriteľne som sa mýlila. Soma, keď už nie oni aspoň ty si mohol mať tie gule na to povedať mi pravdu, veď ti nikdy nerobilo problém vykričať mi do tváre čo si o mne myslíš," tentokrát som svoju zlosť presunula na neho. Nič mi na to nepovedal, len na mňa hľadel s tým svojim nečitateľným výrazom.

"Naozaj sme ti nechceli ublížiť," začal sa mi znovu opatrne prihovárať Kouta a vtedy som vybuchla ako sopka.

"Lenže ste mi ublížili! Klamali ste ma a vodili za nos!" Zúrivo som rozhodila rukou.

"Biba prosím," zašepkala Alisa plačlivo.

"Nie, mám toho plné zuby, mám vás plné zuby," zavrčala som a prešla okolo nich.

Predtým než som však vstúpila naspäť do Dena som sa nachvíľku zastavila, znovu ma premohol smútok.

"Je na čase aby ste si našli nového lídra pretože ja už ďalej nemôžem, nezvládam to," zašepkala som s trasúcim sa hlasom a vybrala sa preč.