God Eater Burst (16.Kapitola-part 1)

16. Kapitola

---

Naozaj som chcela dať na Sakuyinu radu a pospať si ale len čo som sa vrátila do Dena odchytil si ma Kouta, ktorý na mňa čakal pri informáciach, bohvie, ako dlho.

Vyšiel so mnou von na cvičisko kde práve behalo vytrvalostný beh pár bojovníkov. Obidvaja sme si sadli na lavičku a chvíľku ich bez slova pozorovali.

"Tak čo sa deje?" Spýtala som sa ho nakoniec. Bola som naozaj unavená ale na druhú stranu som sa bála ísť spať pretože ma neustále prenasledovali zlé sny. Avšak nenachádzala som už ani silu na nejakú zložitú debatu alebo riešenie problémov. Bola som proste vyčerpaná, chcela som byť sama, nad ničím nerozmýšľať a zamknúť sa pred svetom. Aspoň nachvíľku nič neriešiť.

"Bibi vieš keď som sa pohádal so Somom a ty si nám hovorila, že by sme sa mali uzmieriť lebo sme kamaráti," začal a ja som prikývla. Presne som vedela kám táto debata smeruje. Zase ja a Soma. Už som toho mala plné zuby, prečo ma od tej hlúpej noci všade prenásleduje jeho tieň?

"Kouta ak ide o to, že sa nebavíme už som sa snažila s ním zmieriť ale poslal ma do čerta, presne tak ako ty vtedy jeho keď sa ti chcel ospravedlniť," povedala som trpko a Kouta pokrútil hlavou.

"Tak som to nemyslel, Bibi. Ja som sa ti chcel ospravedlniť, prepáč mi!" Vyhŕkol a ospravedlňujúco sklonil hlavu. Prekvapene som na neho pozrela.

"Za čo sa mi ospravedlňuješ?" Nechápala som.

"To ja som navrhol Somovi aby ste sa spolu opili a skúsili niečo viac, vedel som, že za triezva by si to ty nikdy neurobila a on by na to v živote nenabral odvahu," hovoril rýchlo a ja som bola čím ďalej tým viac zmätenejšia.

"Kouta ja...ja nechápem o čom to hovoríš," zašepkala som.

"Vieš, so Somom sme mali po tom incidente s Čiernym Hannibalom jednu debatu, vtedy v tom metre boli chvíľky kedy sme si obidvaja mysleli, že tam zomrieme," začal a keď videl ako blednem len sa slabo pousmial, "Prepáč ale vtedy to s nami vyzeralo biedne, hlavne so Somom," zašepkal a ja som mu musela dať za pravdu pretože aj ja som mala vtedy chvíľky kedy som si myslela, že to je koniec a viac už neuzriem svetlo sveta alebo modrú oblohu.

"No proste potom incidente kedy nám smrť doslova dýchala na krk sme sa Somom spolu otvorene rozprávali pretože sme sa báli, že by sa niečo podobné mohlo znovu stať a my by sme zomreli s tajomstvami, ktoré sme niekomu vždy túžili povedať ale chýbala nám na to odvaha a Soma on...on sa mi priznal, že ho k tebe už dlhšie niečo priťahuje," pozrel mi do očí a ja som v tom momente nevedela čo mám urobiť, ako sa mám tváriť alebo čo mu mám na to vôbec povedať.

"A-Ale Kouta on predsa miluje Shio," vyhabkala som zo seba nakoniec a Kouta prikývol.

"Áno, Shio miloval, sám sa mi snažil svoje pocity vysvetliť, povedal mi, že do teba sa nezamiloval tak ako do Shio, dokonca mi ani presne nepovedal, že by ťa miloval ibaže ho niečo na tebe priťahuje, niečo čomu nedokáže odolať, niečo ho na tebe upútalo a to niečo tam bolo už pred tým než spoznal Shio ibaže to nebolo tak silné a potom čo sa stretol so Shio to zoslablo ibaže teraz to zase vyšlo na povrch," rozprával jedno cez druhého. Chápala som čo sa mi snažil povedať. To čo Soma cítil k Shio bola láska, čistá, pravá láska, u mňa to pre neho bola len fyzická príťažlivosť, nič viac, nijaké hlbšie city. Presne toto sa mi Kouta snažil povedať len nevedel ako mi to má jemne naznačiť tak aby mi neublížil.

Ibaže ja som sa necítila ublížene alebo dotknuto, v ten večer to bola len tá fyzická príťažlivosť, ktorá spôsobila to, že sme sa spolu vyspali, nebola v tom žiadna láska.

"Chápem Kouta čo sa mi snažíš povedať," zašepkala som a Kouta zavrtel hlavou.

"Bibi to nie je všetko, priznal sa mi, že sa s tebou, no však vieš...vyspal a že vtedy sa tá príťažlivosť nejako prehĺbila ibaže ty si mu povedala, že by to medzi vami nikdy nefungovalo a...on je proste sklamaný lebo to chcel skúsiť!" Vyhŕkol z ničoho nič.

"Chápeš, on k tebe niečo cíti. To preto sme sa vtedy pohádali keď bol na mňa taký protivný, on totižto žiarlil lebo si myslel, že ja a ty medzi sebou niečo máme, preto ti vtedy v metre povedal, že pekne voniaš," rozprával bez toho aby sa medzi rečou zastavil a nadýchol.

"Kouta," zašepkala som a tuhšie som si zovrela ruky.

"Tak som mu navrhol nech sa spolu opijete a možno to medzi vami zaiskrí ibaže som nečakal, že to takto dopadne a..."

"Kouta prosím už dosť," hlas sa mi triasol.

"Bibi nemôžete tomu dať aspoň šancu? Nemôžeš tomu TY dať šancu, on to chcel skúsiť, možno časom by ste sa naučili milovať jeden druhého, nie každá láska musí byť na prvý pohľad-"

"Kouta prestaň!" Zvrieskla som, niektorí bojovníci, ktorí bežali sa zastavili a prekvapene na mňa pozreli. Ani som si neuvedomila, že som sa prudko zdvihla z lavičky. Kouta na mňa šokovane upieral svoje hnedé oči.

"Už viac o tom nechcem počuť ani slovo, mám toho dosť, vy si neuvedomujete čo všetci odo mňa žiadate?" Spýtala som sa ho ešte stále s trasúcim hlasom.

Prečo všetci chcú aby som nahradila Shio? Prečo? Ja ju nechcem zradiť! Prečo všetci chcú aby som sa znovu zamilovala potom čo ma Natsuyo, ktorého som naozaj milovala, zradil?

"Ja..." Chcela som mu na to ešte niečo povedať ale hlas sa mi zlomil, bez slova som sa otočila a utiekla do svojej izby aby si to nikto nevšimol aká som zničená.

"Hej, Biba," ozval sa niekto vedľa mňa a ja som sa otočila. Neďaleko odo mňa kľudne spal Vajra a pri ňom sedela Shio, ktorá ho s úsmevom hladkala. Pomaly som k nej podišla a sadla si oproti nej, ďalej od Vajra.

Shio sa na mňa otočila stále s tým úsmevom na perách.

"Biba sú veci, na ktoré si musíš spomenúť," povedala pokojne. Nič som jej na to nepovedala len som odmietavo pokrútila hlavou.

"Niekto sa snaží ušetriť ťa od bolesti ale tým ti spôsobuje ešte väčšiu bolesť, musíš si spomenúť Biba, musíš ho zachrániť,"

"Koho?" Spýtala som sa. Zrazu jej tvár ztemnela a úsmev zmizol, videla som ako sa nadychuje a otvára ústa ale predtým než stihla vysloviť to meno Vajra, ktorý doteraz pokojne spal sa z ničoho nič prudko zdvihol, nahlas zavrčal a zahnal sa po nej labou. Shio po jeho zásahu zmizla a na jej mieste sa objavila nejaká postava zahalená v čiernom plášti. Kvôli veľkej kapúci som jej nevidela do tváre ale niečo som si uvedomila, spod plášťa na pravej strane hrude jej presakovala krv a kvapkala aj na zem.

Zhrozene som cúvla dozadu, viem kto to bol, ten muž, ktorý ma v mojich nočných morách stále nosil na chrbte, muž bez pravej ruky.

"Biba," zachrčal a urobil ku mne krok, "Biba," zopakoval znovu, no ja som naďalej len cúvala dozadu.

"Biba, zobuď sa!" zvrieskol a keď sa ma pokúsil dotknúť s hysterickým krikom som si čupla na zem a vtedy som sa zobudila.

Uvedomila som si, že ma zobudil vlastný krik. Prudko som sa zdvihla a poobzerala som sa okolo seba.

"Biba!" Prestrašene som pozrela na Tensaia položeného na stojane pri stene.

"Biba si v poriadku?" Spýtal sa ma a ja som si vzdychla.

"Hej, len zlý sen," zamrmlala som. Vtedy som si uvedomila, že mi zvoní mobil, otrávene som ho zobrala do ruky. Volal mi Sakaki. Och, bože, čo odomňa chce? Len nech mi nepovie, že máme nejakú nečakanú misiu.

"Čo sa deje?" Zamumlala som do mobilu.

"Biba prídi za mnou," povedal bez jediného vysvetlenia.

"Čo, teraz? Ale ja..."

"Áno, hneď teraz," vyštekol a zrušil hovor. Prekvapene som pozrela na mobil. Čo to s ním je? Nemal dobré raňajky alebo čo?

So šomraním som sa začala obliekať keď som si na niečo spomenula.

"Tensai dnes je ten deň," zhabala som do ruky tehotenský test, ktorý som šľahla do najhbšej zásuvky šuplíka.

"Urobíme to tak ako sme sa dohodli, ak je pozitívny odfikneš mnou Somove gule," zašomral a ja som sa musela uškrnúť.

"To si dohodol ty sám so sebou Tensai no ale...poďme na to," povedala som sama sebe povzbudzujúco, priložila som si test, ktorý vyzeral ako pero k ukazováku a stalačila som vrch, trochu to zaštípalo ale nič viac.

"Musím počkať minútu než mi ukáže výsledok," povedala som si sama pre seba.

"Bibka, sestrička moja najmilovanejšia idem dovnútra, dúfam, že nerobíš nič nekalé, ak áno okamžite to ukonči!" Ozvalo sa spred dverí a ja som v poslednej sekunde stihla schovať test do vrecka skôr ako dovnútra vtrhol Peter.

"Dobré ránko!" Silno ma objal a potom postrapatil po vlasoch, ktoré som si ešte nestihla zviazať do stúh.

"Prestaň," zavrčala som a odohnala ho od seba.

"A kdeže sa chystáš moje slnko najjasnejšie?" Spýtal sa ma, keď videl, že si obúvam moje zelené terénne topánky.

"Za Sakakim, je nejaký mrzutý, neviem či ma nepošle na záťah," vzdychla som si.

"Dobre teda potom sa tu zastav, budem ťa tu čakať, zatiaľ si pokecám s Tensaiom, čus Tensai ako miláčik? Zase si očumoval Bibku keď spala? Slintá ako buldog keď spí však?" Sadol si k nemu na zem a ja som zaškrípala zubami.

"Ja neslintám! A navyše ty chrápeš ako starý chlap!" Vyprskla som a vybrala sa preč skôr než mi stihol na to hocičo povedať.