God Eater Burst (15.Kapitola-part 2)

---

Doktorka na gynekologickom nevyzerala nejak ohúrene a ak aj bola výborne to maskovala za dokonalým úsmevom.

"Biba, bohužiaľ, sú to odvtedy len tri dni takže sa to nebude dať ešte zistiť, musíš vydržať ešte sedem dní," vstala od stola, podišla k jednému zo šuplíkov a niečo odtiaľ vytiahla. Bola to dlhá biela podlhovastá krabička, podala mi ju do ruky.

"To je...tehotenský test?" Spýtala som sa a ona prikývla.

"Presne tak ale to nie je taký, ktorý ocikáš, tento vyzerá ako pero, priložíš si ho ku prstu a stlačíš, trošku do zaštípe lebo sa ti ihla zapichne do prstu a zoberie si vzorku krvi, z nej ti hneď zistí či si tehotná, ale urob si ho až za sedem dní," vysvetlila a ja som prikývla.

"Keď ti na pere naskočí usmiaty smajlík znamená to, že si tehotná, ak smutný tak nie," vysvetľovala ďalej s tým perfektným úsmevom na perách. Smajlík? Ako fakt?

"Dobre takže o týždeň sa vidíme a prosím vás, nech sa o tom nikto nedozvie," zdvihla som sa ona prikývla.

"Samozrejme, veď vieš, že som viazaná lekarským tajomstvom, navyše nie si prvá ani posledná, ktorá si ma navštívila," S tým sme sa obidve rozlúčili. Vyšla som z nemocničného krídla na chodbu a krabičku zakryla rukami aby si ľudia nevšimli čo to nesiem.

Super takže sedem dní budem zase v strese a potom čo? Čo budem robiť keď bude ten test pozitívny? Čo sa potom bude diať? Od hrôzy mi zovrelo žalúdok a ráchlo som sa vybrala naspäť do svojej izby. Zahĺbená do svojich myšlienok som prechádzala okolo ľudí vôbec si ich nevšímajúc, zrovna som sa chystala privolať si výťah keď ma niekto potiahol za plece.

Prekvapene som sa otočila. Predo mnou stáli Kouta, Soma a Alisa.

"Hej, Bibi ty nevnímaš?" Spýtal sa ma prekvapene Kouta.

"Em...vôbec som nepočula, kričal si?" Spýtala som sa zaskočene.

"Hej, cez celú miestnosť a to viac krát," pritakal a ja som si vzdychla.

"Prepáč, nevnímala som," zašepkala som.

"To nevadí, ideme na večeru, v jedálni nás už čaká Sakuya, tak poď...čo to máš v ruke?" Spýtal sa ma z ničoho nič a moje srdce sa prudko rozbúchalo. Začala som si krabičku všemožne skrývať ale už natoľko upútala ich pozornosť, že z nej nespúťali zrak. V tom Alisa nahlas zhíkla a my sme na ňu šokovane pozreli.

"Nebodaj si, si objednala tú mastičku na ruky, o ktorej sme sa rozprávali, tá čo tak nádherne vonia po vanilke a máš z nej veľmi jemné ruky," podišla ku mne a chytila krabičku do rúk tak aby ju chalani nevideli.

Vedela čo to je, klamala aby ma kryla.

"Presne tá," prikývla som a nasilu sa zasmiala.

"Poď, hneď ju skúsime," začala ma tlačiť k výťahu a rýchlo ho privolala.

"Baby, to vážne? Nemôžete si tie krémiky skúšať po večeri?" Zašomral otrávene Kouta.

"Nie, Kouta ty nevieš aký je tento krém úžasný, musíme ho vyskúšať hneď, zachvíľku sme naspäť," potiahla ma do výťahu, ktorý sa rýchlo za nami zavrel, no ja som ešte pred tým stihla venovať krátky pohlad Somovi, ktorý však hneď na to otočil hlavu na bok.

Mám mu to povedať? Akoby na to zareagoval? Bude si ma vôbec chcieť vypočuť keď sa mi neustále vyhýba?

S Alisou sme vošli do mojej izby, teda lepšie povedané ona ma tam dotiahla a potom ma posadila na posteľ pričom nadomnou zostala stáť so zhrozeným výrazom.

"Biba ty..." začala.

"Neviem, je ešte skoro to zistiť, až o sedem dní," zašepkala som a ona si vedľa mňa tiež sadla pričom zo seba vydala hlboký povzdych.

"Čo teraz?" Spýtala sa a ja som sa musela nad tou stupídnou otázkou zasmiať.

"Ja neviem Alisa, vážne neviem, vlastne asi teraz už nič," pokrčila som plecami.

"Povieš o tom Somovi?" Spýtala sa a ja som rázne zavrtela hlavou.

"Teraz je to medzi nami dosť na nič, poviem mu to iba ak bude ten test pozitívny inak to nemusí vedieť," zašepkala som.

"Biba mali by ste sa zmieriť," pozrela mi do očí a ja som sa smutne pousmiala.

"Snažila som sa ale on...nemá záujem, už to nikdy nebude také ako predtým," bolo mi z toho vážne zle. Bola to jedna jediná chyba a spôsobila úplnu katastrofu.

"Máš pravdu, nikdy to nebude ako predtým ale môže to byť lepšie, možno keby ste dali tomu šancu," zašepkala Alisa a pritiahla si ma k sebe do objatia.

Šancu? Akú šancu? Prečo to stále všetci dookola omieľajú, my dvaja sme sa nikdy nemilovali, nikdy medzi nami neprebehla iskra, tu nie je žiadna šanca, bola to len opilecká noc, jedna opilecká noc, ktorá všetko pohnojila.

"Ahoj Rindou, dlho sme sa nevideli, prepáč ale vieš, že nerada navštevujem hroby a...no dobre, vážne toto miesto neznášam," pozrela som na Rindovou hrob.

"Bola som sa porozprávať aj s Johannesom teda...chcela som ale napokon som mu tam len položila ružu a bola ticho. Neviem čo mu mám povedať," pokrčila som plecami.

"Vieš k jeho hrobu nikto nechodí, bol tam len jeden biely kvet keď som tam dávala ružu, nie ako tu u teba, si tými kvetinami zaplavený až po uši čo?" Uškrnula som sa pretože celý Rindovou hrob bol zahrnutí kvetinami a kahancami.

"Chápem prečo nikto nenavštevuje jeho hrob. Bol to vrah a zákerná sviňa a kvôli nemu si mŕtvi a..." sekla som sa.

"Tak prečo sa ho nedokážem prinútiť nenávidieť?" Spýtala som sa samej sebe.

"Kvôli nemu som skoro stratila aj Petra, kvôli nemu je Shio preč a kvôli nemu si nás aj ty opustil ale aj tak, jediné čo cítim keď na neho myslím je smútok a ľútosť. Bol to zlomený muž, tento svet ho zničil, v konečnom dôsledku chcel len zachrániť tých, na ktorých mu záležalo, chcel zachrániť svojho syna," zašepkala som a potom si odkašľala, "prepáč Rindou už zase kecám z cesty, doniesla som ti tvoje obľúbené pivo," položila som mu plechovku medzi kvety.

"Dúfam, že tam kde ste môžete piť pivo, podeľ sa aj s Johannesom, nevedela som či aj on pije pivo tak som mu radšej len doniesla kvet, vlastne nič moc o ňom neviem," pokrčila som plecami.

"Mala by som sa na to spýtať Soma..." V tom som sa sekla.

"Alebo aj nie, vieš, zajtra je ten deň, keď sa dozviem či som v tom. Ak hej, obesím sa tu pod tým stromom," ukázala som na neďaleký strom.

"Celý týždeň mi to nedá spávať, čo by si mi povedal keby si tu stál teraz vedľa mňa? Asi niečo v zmysle, že som si mala kúpiť antikoncepciu. Nuž, kúpila som si ju teraz, pre istotu do zásoby ale možno už je neskoro. Alebo by si mi povedal, že mám relaxovať, že to dobre dopadne, možno by si mi povedal niečo hlúpe v zmysle, že chceš byť krstný," Nahlas som si povzdychla.

"Alebo by si nás obidvoch spucoval ako siroty," pousmiala som sa.

"Prečo by ťa mal spucovať?" Ozvalo sa z ničoho nič za mnou a ja som sa šokovane otočila na Sakuyu, ktorá sa na mňa matersky usmievala.

"Och, ahoj Sakura, nepočula som ťa prichádzať," nasilu som sa zasmiala. Nič mi na to nepovedala, len pristúpila k hrobu, tiež tam položila plechovku piva a začala sa modliť.

"Takže prečo by mal byť Rindou na teba nahnevaný?" Otočila sa naspäť na mňa keď sa domodlila.

"No to...em...um...pretože som veľmi nezodpovedná," dostala som zo seba po dlhom habkaní.

"Ak ide o teba a Soma myslím si, že by vás v tom podporoval tak zanietene až by ste sa kvôli jeho zápalu dali dokopy už len preto aby vám dal pokoj," prívetivo sa usmiala a ja som nachvíľku prestala dýchať.

"Tak počkať...ako to, že..."

"Biba veď sme predsa v jednom oddieli, všimla som si, že medzi vami od tej párty vládne veľmi napätá atmosféra, veď sa jeden druhému vyhýbate, už sa vôbec nedoberáte, nevrieskate po sebe, nenadávate si, nepredbiehate sa kto je lepší, správate sa ako cudzí a to ste k sebe mali na tej oslave tak blízko," povedala a ja som sa začervenala

"Ty si to videla? Videl to ešte niekto?" Zahrňovala som ju otázkami.

"Nie, nikto, aspoň myslí aj ja som vás zazrela len tak kútikom ale to podľa mňa nie je dôvod prečo by sa Rindou na teba hneval ako hovorím niečo takéto by ho tak potešilo, že by vám asi založil fanclub, ktorého účelom by bolo dať vás dokopy, tak čo to je? Čo sa stalo ešte medzi tebou a Somom?" Spýtala sa a ja som si vzdychla.

"Sakuya naozaj by som ti to chcela povedať ale musí to počkať do zajtra," nasilu som sa na ňu usmiala a ona prikývla.

"Dobre teda a Biba," začala ale v tom sa sekla.

"Čo sa deje?" Spýtala som sa jej.

"Ešte...ešte sa stretávaš s tým chlapcom menom Ren?" Zahľadela sa mi do očí.

"Hm, vlastne od tej párty som ho nevidela," zamyslela som a potom som znovu pozrela na ňu, "Prečo? Stalo sa mu niečo? Alebo niečo vyviedol?" Pýtala som sa s menšími obavami a Sakuya rázne zakrútila hlavou.

"Nie, nič sa nestalo ja len...bola som zvedavá, och, a Biba ja viem, že si to za posledné týždne už počula asi nespočetne veľakrát ale odpočiň si, nezaťažuj sa moc pôsobíš veľmi unavene," pohladkala ma po tvári s tou jej materinskou láskou, ktorou nás neustále zahŕňala a ja som prikývla.

"Áno, mamy," zamumlala som a ona sa zasmiala.