Epic of Friendship (13.Kapitola)

13. Kapitola

Inštinkt

---

"Cara, no tak Cara! Preber sa!" Od šoku ňou trhlo a jej oči sa do široka roztvorili. V náručí ju držal Shinji, hneď pri ňom sa skláňal Leo, Julius s Gatouom.

"Č-Čo sa stalo?" Spýtala sa zmätene. Snažila sa vybaviť si všetky detaily. Vedela, že sa bavili o Secret Garden a potom Kiara spravila niečo zvláštne keď sa dotkla jej čela, odvtedy si už na nič nemohla spomenúť.

"Cara, vieš kto sme?" Spýtal sa jej s úzkosťou Leo.

"Samozrejme, Leo, Shinji, Julius a Gatou," povedala trochu zaskočená jeho otázkou a všetci si vydýchli.

"Chvalabohu, keď Kiara zoslala na teba to kúzlo mysleli sme si, že prídeš aj o to málo spomienok, ktoré máš odtiaľto, naozaj si ma vystrašila maličká," Gatou jej venoval úsmev plný uľavy.

"A očividne si to myslel aj tvoj služobník," podotkol Shinji. Cara nechápavo zažmurkala

"Čože?" Spýtala sa a Shinji jej pomohol nadvihnúť sa. To čo zbadala jej úplne vyrazilo dych. Obrovský stôl bol preťatý na polku, na druhej strane miestnosti stál pred šokovanou Kiarou jej služobník Andersen v ochrannej pozícii s rozprestrenými rukami. Smerom k nemu sa po podlahe tiahli obrovské ryhy, ktoré ju miestami rozdrobili na márne kúsky. Gawain stál obďaleč toho s rukou pripravenou na rukoväti meča čakajúc čo sa bude diať. Lancer sa len uškŕňal v rohu miestnosti kde odskočil akoby práve videl zaujímavú scénku z divadla.

Gilgamesha však nikde nevidela, až pochvíľke si uvedomila, že stojí kúsok od nej no stále bol zahalený rúškom neviditeľnosti.

"Č-Čo môj služobník urobil?" Spýtala sa Cara priškrteným hlasom.

"Vlastne ani poriadne nevieme, nikto si ho nevšimol, strhlo sa to rýchlo," začal vysvetľovať Leo, "Kiara ťa očarovala tým kúzlom a ty si odpadla, z ničoho nič sa pri nej objavil Anderson a stiahol ju za seba, v tom istom momente na neho vystrelila spŕškla zlatých mečov, svojou silou ho zatlačili až nakoniec miestnosti no a toto je výsledok," pozrel na spúšť.

"Ach, nie Kiara ste v poriadku? Naozaj ma to mrzí," Cara na ňu s úzkosťou pozrela, no Kiara sa iba usmiala a predstúpila pred svojho služobníka, ktorý sa už uvoľnil z obrannej pozície.

"Nemusíš sa ospravedlňovať, tvoj služobník iba konal to čo mal, ochraňoval ťa, to ja by som sa skôr mala ospravedlniť za to, že som vás nevarovala čo sa chystám spraviť," povedala milo.

Gilgamesh, ktorý stál obďaleč si s nechuťou premeriaval tak ako Andersena aj jeho hlúpeho majstra. Musel sa priznať, že ho zaskočilo keď tá podradná mníška použila kúzlo na Care, nečakal to a zareagoval neskoro.

Keď si pomyslel na to, že tá jeho úboha akože majsterka príde o všetky spomienky potom čo sa stretli nebolo mu všetko jedno. To by znamenalo, že by si ju musel znovu vycvičiť aby ho poslúchala a to by bolo ďalšie mrhanie jeho časom. Akoby mu už tento nechutný Moon-Cell nestrpčil život dosť.

No bol tu ušte jeden dôvod prečo zareagoval ako zareagoval, nevedel prečo ale mal ten pocit, nie pocit skôr inštinkt, že ju musí chrániť, nie ako služobník lebo on neslúži nikomu ale preto, že zisťoval, že by bola možno škoda keby zomrela, teraz keď mu prišla už trochu zaujímavejšia.

"Mali by sme sa vydať k Rininej Secret Garden, musíme ju zachrániť," prehovorila Cara. Všetci prikývli a rozdali si posledné pokyny.

Do Dungeonu vošli okrem nich dvoch aj ďalší traja majstri, ktorí mali služobníkov a to bol Leo, Gatou, Kiara a ešte služobník Rin Lancer.

Opatrne kráčali smerom k Rininej Secret Garden.

"Cara keď vstúpiš dovnútra SG možno nájdeš Rin už v takom stave, že sa z nej nebude chcieť vyslobodiť, musíš ju prinútiť," dávala jej pokyny Kiara a Cara sa mrzuto zamyslela. Ako ma Rin prinútiť aby sa s ňou vrátila? Tie dve sa vždy neznášali, vlastne Rin sa neznášala s každým. Nikto jej totižto nebol dosť dobrý aby sa na neho čo i len pozrela.

Ale aj tak, oproti Gilgameshovi pôsobila ako veľmi milá dievčina a to mala prezývku Chodiaci ľadovec.

V tom sa Gawain z ničoho nič zastavil. Leo hneď spozornel.

A vtedy to Cara započula, dunivé búchanie ako keby ich smerom bežalo niečo zo železa.

"Máme návštevu," uškrnul sa Lancer a tasil pred seba kopiju. Z kopca k ním skočili tigre tak veľké ako boli oni sami. Vyzerali ako obrovský roboti, oči im svietili na žlto a kov sa na nich nepríjemne leskol.

"Pozor na nich, boli vytvorení aby pomohli majstrom a služobníkom zlepšovať sa v bojoch, nepodceňujte ich silu," varoval ich Leo.

Cara rýchlo prebehla pohľadom po zvláštnych robotoch bolo ich okolo dvadsať, mali obrovskú presilu. Poradia si vôbec s nimi?

Prvé zaútočili tigre a vtedy sa veci dali nesmierne rýchlo do pohybu. Andersen vytvoril pred sebou a Kiarou štít, Gawain vyletel vpred a hneď dvoch rozsekol svojim strieborným mečom. Lancer vyskočil do vzduchu s tým najväčším úsmevom na perách akoby si celú vec veľmi užíval, švihol kopijou a bolo po ďalších dvoch tigroch.

"Caster!" Zakričal Gatou a pred ním sa sformoval vysoký štíhli muž odetý v čiernom, s dlhými blonďavými vlasmi a žltými očami.

"Majster," povedal pokojne, vystrel pred seba ruku a potom ňou prudko švihol do strany. Tigre začali horieť.

Gilgamesh sa ani nenamáhal, Cara ho síce nevidela, iba jeho zlaté meče, ktoré pretínali tigrov z každej strany no usúdila, že nejako veľmi nadchnutý teda nie je. Dokonca aj Gatou, s Kiarou a Leom bojovali.

Leo do nich hádzal nejaké kryštáliky, ktoré vybuchovali ako bomby, Gatou ich palaryzoval bleskmi, ktoré vytváral keď luskol prstami a Kiara elegantnými švihmi ruky do nich hádzala niečo čo Care pripomínalo malé papieriky, no v skutočnosti ich to presekávalo na polky. A ona?

Ona tam iba tak nečinne stála a prizerala sa ako ostatní bojujú za ňu. Cítila sa naozaj frustrovane.

Prečo neovláda jediné kúzlo? Prečo? Oni sa isto tie kúzla učili už od mala ale ona žiadne spomienky nemá. Prišla si taká zbytočná, menejcenná, hnevalo ju to, oproti svojmu žiarivému služobníkovi pôsobila ako len tmavý tieň. A nechcela tak vyzerať, chcela aby ju Gilgamesh uznal ako svojho majstra. Ale takto? Keď tu len stojí a nerobí nič?

Tigre vôbec neubúdali, naopak, stále ich pribúdalo, skákali k ním z každej strany.

"Maličká!" Zakričal z ničoho nič Gatou medzi tým ako päsťami udieral do kovových robtov, ktorí sa pod jeho ranami drvili na kúsky.

"Vystri pred seba ruku a predstav si ako do dlane vkladáš energiu, predstav si to ako malú guličku, v ktorej prúdi tvoja energia!" Vysvetloval jej a Cara hneď tak urobila. Namierila ruku na tigrov a začala sa sústrediť, predstavila si malu zelenú guličku formujúcu sa v jej dlani a naozaj, zacítila teplo, ktoré ju obklopilo od zápästia až po končeky prstov a mohla vidieť malú zelenú žiaru.Vtedy si predstavila ako vystreľujú guľky vo filmoch z pištole a jej zelená gulička akoby sama zareagovala, až nadpozemsky rýchlo presvišťala vzduchom a prevŕtala sa do tela jedného z tigrov kde vybuchla.

Carine oči zažiarili radosťou.

"Ďakujem Gatou!" Vyhŕkla nadšene. Ten na ňu iba žmurkol a skočil do ďalšieho tigra. Cara sa spokojne uškrnula. Teraz už môže pomôcť aj ona!

No keď chcela vyraziť dopredu Gilgamesh ju prudko chytil za pás a odskočil s ňou až na vrch kopca aj spolu s Lancerom. Vtedy miesto kde bojovali ostatní obklopila biela bariéra, ktoré ich v sebe uzavrela. Leo do nej skúsil hodiť jednu zo svojich kryštálovych bômb no ani sa nezatriasla.

"Choďte! My to tu zvládneme, zachráňte Rin!" Zakričal na Caru a tá prikývla.

"Neopovážte sa zomrieť lebo sa naštvem," zakričala naspäť a Gatou sa uškrnul.

"My budeme v poriadku maličká ale ty si daj na seba pozor!" Zamával jej.

"Veľa šťastia," zakývala im aj usmiata Kiara.

"Vieš toto nie je čas usmievať sa, bojuj lebo ja ti môžem pomáhať iba v podporných kúzlach hlúpa ženská!" Vyštekol Andersen.

Cara sa s obidvoma služobníkmi rozbehla smerom kde sa už v diaľke črtala Rinina SG. V polke cesty sa Gilgamesh zhmotnil a Lancer sa znovu uškrnul.

"Vedel som, že si to ty, tie zlaté meče hovorili za všetko," povedal triumfálne.

"Och, mám ti pogratulovať?" Spýtal sa ho Gilgamesh ironicky.

"Nie ale zaujímalo by ma ako si skončil s ňou, chcem tým povedať slečna je rozkošná ale nie zrovna tvoj typ, ty si skôr pre masochistov," pozrel na Caru, ktorá bežala za nimi.

"Treba dať šancu aj úbožiakom a čo ty a tvoj majster? Asi nič moc keď ti ju ukradli spod prstov, ako služobník znovu za veľa nestojíš Lancer," povedal posmešne a Lancer ho prepichol ostrým pohľadom.

"Dávaj si radšej pozor na tú peknú slečnu aby ju aj tebe nevyfúkli spod nosa," varoval ho a Gilgamesh si posmešne odfrkol.

"Viete, ja som ešte stále tu," zavrčala Cara. Rozprávajú sa o nej akoby bola hluchá a nepočula ich!

V tom vzduchom niečo zasvišťalo a Lancer sa zahnal kopijou. Cara sa šokovane zastavila. Práve odrazil šíp.

Hneď na to sa pred nimi zhmotnili tri postavy. Tá ružovo vlasá služobníčka, ktorá bola taktiež z triedy Lancer, Rin a nejaký oranžovo vlasý muž odetý v zelenom plášti, ktorého nespoznávala ale jedným si bola istá, bol služobník.

"Rin!" Vyhŕkla Cara na dievčinu so sklenenými očami akoby boli bez života.

"To nie je moja majsterka," varoval ju Lancer, "iba jej zhmotnené spomienky," povedal a potom pozrel na obrovský múr, na ktorom sa vynímala socha Rin. Jeho majsterka bola stále uväznená v SG.

"Priviedla si, si pomoc Lancer?" Spýtal sa nezaujato Gilgamesh. Oranžovo vlasý muž sa uškrnul a pristúpil bližšie k ním.

"Teší ma, moje meno je Archer," predstavil sa.

"Jedna spodina naviac ti proti mne nijako nepomôže," Gilgamesh sa Archerovým smerom ani len nepozrel.

"Kráska," prehovoril Lancer na Caru a ona sa na neho otočila.

"Prosím zachráň moju majsterku. Je to tvrdohlavé dievča ale má dobré srdce, si jediná, ktorá jej môže teraz pomôcť. My si s týmito dvomi už poradíme," pozrel na obidvoch služobníkov, ktorí sa na nich uškŕňali.

"Dobre...ale čo s tou falošnou Rin?" Opýtala sa neisto a Gilgamesh si odfrkol.

"Prišli sme sem kvôl tej pravej ženskej alebo kvôli jej klonu? Keď sa ti postaví do cesty proste ju znič, nemysli si, že budeme všetkú prácu robiť za teba, úbožiačka," zazrel na ňu. Cara mala najprv chuť mu niečo odvrknúť no uvedomila si, že má pravdu. Nemôže sa tu zdržiavať touto falošnou Rin, musí pomôcť tej pravej.

Rozbehla sa vpred a Archer hneď na ňu namieril lukom no vtedy sa mu postavil do cesty Lancer a zablokoval ho svojim útokom.

Ružovovlasá Lancer sa ani neobťažovala zastaviť Caru okamžite vyštartovala po Gilgameshovi. Zahnala sa po ňom svojou kopijou no on sa jej len nezaujato vyhol a potom na ňu zostrelil dva meče, ktoré vyleteli zo zlatého portálu, ktorý vytvoril. Lancer obidva meče odrazila a spustila príšerný škrek, ktorý ako vzduchová vlna vrazil do Gilgamesha. Ten sa však ani nepohol, len prosto vystrel jednu ruku pred seba a vytvoril štít.

Archer sa pokúsil ešte pár krát zasiahnúť Caru, ktorá sa rútila rovno na falošnú Rin no Lancer ho zakaždým zastavil.

"Ty sviniar," zanadával.

"Ale, ale, kde sú tvoje spôsobi? To ťa nikto neučil, že dámam sa nemá ubližovať? Venuj sa radšej rovnocennému súperovi," namieril na neho kopiju a Archer sa posmešne zasmial.

"Akože tebe? Ty sa mi ani zďaleka nevyrovnáš," zavrčal.

Cara sa vyhla bombám podobným aké vytváral Leo z kryštálikov a pokúsila sa Rinin klon zasiahnúť kúzlom, ktoré ju pred chvíľou naučil Gatou. Ibaže klon pred sebou vytvoril štít a útok zablokoval.

Cara si v duchu zanadávala. Akoto, že sa vôbec zhmotnené spomienky Rin tak bránia, keď sa snaží pomôcť? Vtedy si však uvedomila, že Kiara im vysvetlovala, že zhmotnené spomienky neskôr nadobúdajú vlastnú identitu, zabúdajú na to čím v skutočnosti sú a stáva sa z nich úplne iný človek, ktorý je však zničený potom ako jeho pravé Ja podľahne kúzlu Secret Garden.

Klon sa rozbehol bližšie k nej, okolo ruky si vytvoril plamene a pokúsil sa ju zasiahnúť, Cara však taktiež pred sebou aktivovala štít a potom odskočila na bok.

Znovu sa ju poskúsila zasiahnúť jediným útočným kúzlom, ktoré poznala no tak ako predtým pohorela.

"Musí predsa existovať spôsob!" pomyslela si a poobzerala sa okolo seba. Vtedy si uvedomila, že bojujú na nejakom vyvýšenom podlaží a pod nimi je len obrovská priepasť.

Rozbehla sa znovu na klon a začala pred jeho nohy strieľať energické gule. Klon pomaly ustupoval dozadu. Čo má Cara v pláne si uvedomil až keď bolo neskoro, dievčina sa na neho rozbehla, silno ho sotila, ešte sa jej pokúsil zachytiť no bezúspešne, zrútil sa rovno do tmavej priepasti.

Cara neotáľala a ešte stále povzbudená adrenalínom sa rozbehla k SG. Obrovského múra sa len krátko dotkla, keď jej ruku omotali červené ruže a vtiahli ju dovnútra Rininej SG.