7. Kapitola

7. Kapitola

---

Bol už večer a Rukia sa zrovna vrátila od Karin a Yuzu pretože Yuzu jej skúšala rôzne účesy na zajtrajšiu svadbu a na to, že Rukia mala krátke vlasy vymyslela množstvo úžasných možností.

Vošla do stanu a pozrela na Ichiga, ktorý zase sedel za stolom a prekúmaval si mapu.

Zdvihol k nej zrak no hneď zčervenal ako paprika a vrátil sa naspäť k mape. Rukia sa zasmiala, podišla k nemu a sadla si na stoličku hneď vedľa neho.

"Hej, nemusíš sa hanbiť aj tak ma zajtra večer uvidíš nahú," poznamenala a on prekvapene vytreštil oči.

"O-O to nejde, ja lenže ste tu boli obidve s Orihime a....bolo to od nás dosť neslušné vtrhnúť len tak do stanu," zamumlal.

"Ale je to tvoj stan," pokrčila plecami a on pokrútil hlavou.

"Teraz už aj tvoj, prepáč nabudúce sa ozveme predtým než vojdeme," zamumlal a ona sa znovu zachichotala. Potom sa zahľadela na mapu, na ktorej mal vyznačené, ktoré mestá už dobil.

"Kde ste dnes boli?" Spýtala sa ho.

"Na obhliadku v meste Karakura, chceme ho dobiť tak sme zisťovali aká je tam situácia," ukázal jej na mesto na mape.

"Čo potom robíte keď dobijete mesto a oslobodíte otrokov? Kto vládne mestu?" Pýtala sa ďalej.

"Väčšinou tam zostáva vládnuť kráľovská rodina ibaže spadá podomňa a musí sa riadiť mojimi pravidlami, vždy s nimi spíšeme listinu s pravidlami ako riadiť mesto. Našli sa aj takí hlupáci, ktorí listinu podpísali a nedodržiavali pravidla a vrátili sa k predávaniu otrokov no vždy sa o tom dozviem lebo tam posielam svojich ľudí na obhliadku, v takom prípade alebo keď kráľovská rodina nechce súhlasiť s mojimi podmienkami ju zosadíme a nahrádzame ju našimi ľuďmi," vysvetlil jej.

"A nebojíš sa, že ťa kráľovská rodina zradí tým, že sa spolčí s inou?" Nadvihla obočie.

"Nie, o zrade by som sa dozvedel ešte predtým než by ju stihli naplánovať a navyše kráľovská garda vládne tomu kto zaplatí viac a to som vždy via. Mám viac bohatstva ako si dokážes predstaviť. Peniaze, vládnu svetu však to poznáš," uškrnul sa Rukia prikývla.

"Smutné ale pravdivé," poznamenala.

"Aj tak nechápem ako si sa dostal k všetkému tomu bohatstvu, ako som dobre pochopila bol si chudobný chlapec," pozrela na neho a on sa postavil.

Vieš ako som ti hovoril, že draci a magické priechody nie sú jediné prazvláštne veci," zobral do rúk svoj obrovský meč.

"Predstavujem ti Zangetsu," povedal a Rukia nadvihla obočie.

"Dal si svojmu meču meno?" Spýtala sa a Ichigo si vzdychol.

"Zangetsu mohol by si s tým prestať? Pôsobím ako idiot," zašomral a zrazu sa ozval hurónsky smiech. Rukia sa prekvapene poobzerala okolo seba a v tom sa vedľa Ichiga sformoval ďalší Ichigo ibaže bol čisto biely so žltými očami.

"Čo to..." zašepkala prekvapene.

"Hej, teší ma, som Zangetsu a ty si fakt krásna," dodal a Ichigo na neho hodil vražedný pohľad.

"Odpusť si tie sprosté poznámky," zavrčal a Zangetsu sa znovu rozosmial.

"Jasné, jasné ako si želáš kráľ ale tvoja kráľovná je aj tak kus," podišiel bližšie k nej a ona sa trochu odtiahla.

Zangetsu bol meč, ktorý som ukradol jednému pašerákovi, vieš si predstaviť moje prekvapenie, keďsa predo mnou zjavilo toto?" Ukázal na svoju bielu formu.

"Áno, viem," zašepkala ešte stále šokovaná Rukia.

"Zangetsu bol pôvodne džin, ktorý mi sľúbil splnenie troch želaní. A tak som si želal nekonečné bohatstvo, skrýšu kde ma nikto nenájde a obrovskú moc," povedal.

"Prečo si, si rovno neželal stať sa kráľom svojho nového sveta?" Nechápala.

"Kráľovná, moja moc je obmedzená nemôžem mu splniť také želanie lebo by som tým úplne pozmenil fungovanie sveta, to v mojej moci nie je, no dokázal som mu dať prostriedky potrebné k uskutočneniu toho sna," ozval sa Zangetsu.

"Takže Zangetsu je teraz tvoja obrovská moc?" Premerala si biele dvojča Ichiga a ten prikývol.

"A ty si mi to len tak povedal? Nebojíš sa, že to môžem prezradiť nepriateľovi?" Zahľadela sa mu do hnedých očí.

"Pretože ti dôverujem, neviem prečo ale mám ten pocit, že by si ma nezradila," povedal úplne vážne a ona šokovane pootvorila ústa.

Má pravdu, predtým by ho možno ešte dokázala zradiť ale potom čo jej povedala Orihime to nedokázala. Slabo sa pousmiala.

"Máš pravdu," zašepkala. Zangetsu sa znovu zasmial a potom sa vrátil naspäť k Ichigovi.

"Teraz ak dovolíte vrátim sa naspäť do svojho sveta, začína to tu byť moc sladučké," uškrnul sa a už ho nebolo. Ichigo si len povzdychol a odložil meč naspäť na stojan. Potom sa otočil naspäť k Rukii.

"Ospravedlňujem sa za neho, vždy je taký," pokrčil plecami a Rukia sa bez slova na neho usmiala.

Zajtra má svadbu, od zajtra sa stane tento muž neodteliteľnou šúčaťou jej života.

Na začiatku ho z duše neznášala a nedokázala mu odpustiť,že ju tak odtrhol od rodičov no po tom čo si vypočula od Orihime si prišla ako úplne pokrytec.

Áno, na jednej strane bola v nej časť, ktorá Ichigovi stále vyčítala čo spravil, no tá druhá ho tajne začínala mať rada za to, že zachránil Orihime.

Nikdy si neuvedomila ako zle je na tom obyčajný ľud ešte teraz sa jej ťažko verilo, že kráľovská garda bola taká zvratená, no tento muž robil všetko čo mohol aby sa veci vrátili do poriadku, aby sa každému ušla spravodlivosť akú si zalúži.

Orihime dala Grimmjowovi šancu mala by ju dať aj ona kráľovi lúpežníkov, koniec koncov bude s ním po zbytok svojho života, tak nech je to radšej v láske ako v nenávisti.

Vstala zo stoličky, podišla k Ichigovi a chytila ho za ruky. Prekvapene na ňu pozrel.

"Princezná?" Spýtal sa a ona pokrútila hlavou.

"Rukia, volaj ma Rukia, budem predsa tvoja žena," pozrela ma do hnedých očí.

"Rukia," zopakoval jemne. Ani jeden z druhého nespustili zrak.

"Pobozkaj ma Ichigo," zašepkala nakoniec zastreným hlasom a kráľ lúpežníkov sa k nej pomaly sklonil. Ich pery sa stretliv jemnom bozku nesmelom bozku akoby sa Ichigo bál prekročiť hranicu aby ju nevystrašil. No keď pootvorila pery a rukami vošla do jeho vlasov jasne mu naznačila, že môže zájsť ďalej.

Jazykom zašiel do jej úst a začal ich skumáť. Pomaly sa k nemu pripojila a než si to uvedomila ich jemný nesmelý bozk sa zmenil na vášnivý.

Keď sa obidvaja od seba oddelili ich oči boli zastreté vášňou a ich pery opuchnuté od bozkov. Rukia si až pochvíľke uvedomila čo sa stalo. Chcela len aby ju skúsil pobozkať či prebehne nejaká iskra a ono sa to zmenilo na úplny plameň!

Sčervenala ako paprika a nahlas si odkašľala.

"No, ehm...mali by sme ísť spať, zajtra nás čaká veľký deň...veď vieš svadba..." koktala jedno cez druhé a on sa pousmial.

"Máš pravdu," pritakal.

Rukia sa rýchlo prezliekla a zahrabala sa pod periny.

Jeho bozk ešte stále cítila na svojich perách. Čo to má znamenať? Takto to nemalo prebiehať, mal to byť len taký bozk na zistenie či k nemu dokáže niečo cítiť a nie taký bozk, z ktorého by sa jej začali podlamovať nohy, celým telom by sa jej rozliehalo príjemne teplo a doteraz ho mala na mysli.

V tom si do postele ľahol aj Ichigo a zhasol sviečku pri sebe. Miestnosť zaplavila úplne tma.

"Dobrú noc Rukia," zaželal jej a ju znovu zaplavilo to príjemné telo.

Ale takto je to dobré, nie? To predsa znamená, že ho dokáže milovať, že ho začína milovať.

Otočila sa k nemu a pritúlila sa k jeho hrudi.

"Dobrú noc Ichigo," zašepkala a on ju pevne objal. Noc predtým spala sama, skrčená v klbku pretože jej bola zima a trápili ju nepokojné sny.

Teraz ju zohrievalo teplo a cítila sa v bezpečí.

V tú noc si uvedomila aká tenká hranica existuje medzi nenávisťou a láskou a ako rýchlos a dá prekročiť.