5. Kapitola

5. Kapitola

---

Rukia od šoku a strachu zapišťala a než si to stihla uvedomiť schovala sa Ichigovi za chrbát tisnúc k sebe aj Orihime aby jej drak náhodou neublížil.

Keď ju drak počul zakričať sám vydal divný piskľavý zvuk a s otázkou v očiach sa otočil na svojho majiteľa.

"Toushirou hovoril som ti predsa, že tvoj drak sa nemá pri nových obyvateľoch zjaviť len tak z čista jasna, potom majú z toho nočné mory ešte týždeň," zamrmlal Ichigo a chlapec si povzdychol.

"Rukia neboj sa, môžeš ma pustiť Hyourinmaru ti neublíži," snažila sa ju upokojiť Orihime keď Rukia ešte stále zvierala jej ruku a odmietala ju pustiť.

Ichigo sa na ňu otočil.

"Neboj sa, Hyourinmaru je ako veľký, prerastený pes. Neublíži ti," usmial sa na ňu.

"Hyourinmaru nie je pes!" Vyštekol Toushirou a Ichigo len pregúľal očami. Chytil Rukiu za ruku a pozrel na tyrkysového draka.

"Hyourinmaru predstavujem ti svoju nastávajúcu ženu princeznú Rukiu," povedal mu a drak sklonil k Rukii hlavu. Tá aj keď bola ešte stále vystrašená už nevykríkla. Ichigo jemne potiahol jej ruku k drakovej hlave až kým sa ho nedotkla. Zostala úplne prekvapená. Myslela si, že drak bude mať slizkú pokožku no tá jeho bola hladká podobná koži hada.

Pomaličky ho pohladkala a mohla by odprosahať, že drak spokojne zavrtel obrovským chvostom.

"Teší ma Hyourinmaru, dúfam, že budeme kamaráti," usmiala sa na neho a drak akoby na súhlas prikývol. Keď z neho zložila ruku znovu odletel.

"To je úžasné: draci, tajné skrýše akoby som sa ocitla v nejakom zázračnom svete," pousmiala sa.

"A to ešte nie je všetko," žmurkol na ňu Ichigo.

Rukia si len povzdychla.

"No tak dámy ja vás opustím, idem si dať svoj vytúžený horúci kúpeľ, postarajte sa mi zatiaľ o Rukiu," usmial sa na svoje sestry a tie prikývli.

Potom čo odišiel sa Rukia otočila na Orihime.

"Ak chceš kľudne choď za Grimmjowom, určite s ním chceš teraz byť, ja to tu zvládnem," usmiala sa na ňu no Orihime tvrdohlavo pokrútila hlavou.

"Povedala som mu, že zostanem do večera s tebou, neopustím ťa. Viem aké to je keď ťa niekto odtrhne od rodiny a ty sa ocitneš na neznámom mieste úplne sama. Preto ťa nenechám samú," žmurkla a Rukai sa na ňu vďačne usmiala.

"Je mi ľúto Rukia, že to musí byť takto ale uvidíš môj brat je dobrý človek, bude si ťa strážiť ako najdrahši poklad, určite ti neublíži," chytila ju za ruky Yuzu a Rukia len prikývla.

Lenže on jej už ublížil. Tým, že ju odtrhol od všetkého čo poznala, tým, že ju navždy oddelil od rodičov a zranil jej otca.

"Tak Rukia vyskúšame ti svadobné šaty, nie, že by som sa do šiat nejak rozumela," usmiala sa na ňu Karin no Rukia pokrútila hlavou.

"Najprv by som rada spoznala tých zvyšných tridsiatich lúpežníkov a niečo málo sa o nich dozvedela," povedala a dievčatá na ňu prekvapene pozreli.

"Všetkých?" Spýtal sa neisto Toushirou a ona prikývla.

"No dobre...tak ja ti ich predstavím," povedal zaskočene.

Rukia teda celý deň strávila behaním z miesta na miesto a zapamätávaním si mien lúpežníkov a dokonca aj nejakých ich informácii zo života.

Keď sa na večeru zhŕkli všetci okolo veľkého ohňa Rukia už vedela všetky ich mená tak ju zo srandy skúšali, pýtali sa jej ako sa volajú a zakaždým keď dobre odpovedala šťastne vykrikovali na jej slávu.

Rukia musela uznať, že v ich spoločnosti sa cítila naozaj veselo ale aj tak keď padla tma znovu na ňu doľahla tá samota, navyše bola neskutočne vyčerpaná.

Orihime si to všimla a preto ju odtiahla od hlúčiku ľudí so slovami, že si naozaj už musí oddýchnuť. No miesto toho aby ju zobrala k Ichigovmu stanu vybrala sa s ňou k odľahlému miestu kde zrovna odpočíval Hyourinmaru. Nachádzalo sa tam malé priezračné jazierko, v ktorom plávali nádherné neónové ryby.

Dievčatá sa posadili vedľa Hyourinmara, ktorý len pootvoril oko aby sa pozrel kto prišiel a znovu zaspal. Obidve si namočili nohy do jazierka a ticho vedľa seba sedeli.

"Chýba ti rodina, však?" Spýtala sa nakoniec Orihime. Rukia najprv nič nehovorila no potom mlčky prikývla. Než si to stihla uvedomiť po lícach sa jej spustili slzy. Bolo toho na ňu už moc. Mala strach, bola unavená a prišla si tak sama.

V tom ju Orihime silno objala.

"To je v poriadku len sa vyplač bude ti lepšie," zašepkala a Rukia sa nahlas rozvzlykala. Orihime sa ju nesnažila utíšiť iba ju hladkala po vlasoch a čakala kým zo seba nevyplaví všetok ten smútok.

Nakoniec sa Rukia dokázala ukľudniť a odtiahla sa od Orihime.

"Prepáč, že si ma musela takto vidieť ale ďakujem, teraz sa už cítim oveľa lepšie," zašepkala a začala si utierať slzy.

"To je v poriadku, je lepšie keď sa niekomu vyplačeš na pleci," usmiala sa na ňu.

"Mali by sme sa už vrátiť, Ichigo ťa už isto hľadá ale predtým si umy tvár v jazierku aby nevideli, že si plakala," dodala a Rukia prikývla.

Rýchlo si opláchla tvár a otočila sa naspäť na Orihime.

"Tento deň som dokázala prežiť iba vďaka tebe, ďakujem, že si mi bola taká opora," povedala a Orihime sa zapýrila.

"Ale to nestojí za reč ja len dúfam, že v budúcnosti budeme naozaj dobré kamarátky, niečo ako sestry," rýchlo zo seba vychŕlila a Rukia sa zasmiala.

"Podľa mňa už sestry sme," povedala a Orihimine oči zažiarili.

"Vážne?" Spýtala sa.

"Áno," prikývla Rukia a ona ju šťastne objala.

"To som naozaj rada, ani nevieš ako," smiala sa.

"No teda vám je ale veselo," ozval sa za nimi pobavený hlas a oni sa otočila na Ichiga.

"To teda je, tak ja vás nateraz opustím. Zajtra sa vidíme Rukia, dobrú noc a dobrú noc aj tebe Ichigo," rozlúčila sa s nimi.

"Dobrú noc a pozdravuj Grimmjowa," zaželala jej aj Rukia.

Keď odišla Ichigo k nej pristúpil.

"Chlapi si ťa nevedia vynachváliť, sú z tebe úplne nadšení princezná," povedal a Rukia sa slabo pousmiala.

"Keďže budem ich kráľovná pokladala som za povinnosť niečo sa o nich dozvedieť," povedala a on prikývol.

"Máš ale naozaj dobrú pamäť aj mne trvalo neskutočne dlho než som sa naučil mená niektorých z nich a to som sa to dokonca učil aj po nociach," dodal a ona sa neubránila ďalšiemu úsmevu, no potom bol jej úsmev prerušený zívnutím.

"Si unavená však? Ani sa ti nečudujem veď si vôbec nespala, poď vrátime sa do stanu," podal jej ruku a ona ju prijala. Ten plač ju úplne vyčerpal.

"Akoto, že ty si stále taký plný života?" Spýtala sa ho keď prechádzali okolo ľudí a on každému stihol ešte s úsmevom zaželať dobrú noc.

"Som zvyknutý byť celé noci bez spánku ale popravde to, že som plný energie je lož, vlastne sa už ledva držím na nohách keďže som nespal dva dni len to viem dobre skryť," pokrčil plecami.

Vošli do stanu kde Rukia mala na posteli prichystanú nádhernú bielu hodvábnu nočnú košeľu. Zobrala si ju do rúk a odišla sa prezliecť za závoj pri vani.

Keď sa odtiaľ vynorila všetky sviečky okrem tej pri jej posteli boli už zhasnuté a Ichigo zababúšený na veľkej mäkkej posteli už tvrdo spal.

Rukia si povzdychla a tiež sa zakutrala pod prikrývky no predtým než zhasla sviečku jej pohľad padol na Ichiga, ktorý spal otočený k nej.

Nemohla si pomôcť ale vyzeral tak zraniteľne. Potom však nad svojimi myšlienkami pokrútila hlavou, zhasla sviečku a vnorila sa do perín. Od únavy zaspala hneď ako zatvorila oči.