4. Kapitola

4. Kapitola

---

Rukia od údivu zabudla zatvoriť ústa. Po Ichigových slovách sa v skale urobila diera, ktorá pripomínala priechod. Lúpežníci hneď na to popohnali kone a vrútila sa rovno do nej. To čo sa nachádzalo v skale Rukii úplne vyrazilo dych. Ocitli sa totižto v obrovskej zelenej oáze. V diaľke sa už črtali stany no čo Rukiu najviac zaujalo boli dva veľké kamene pred začiatkom stanov, ktoré akoby vytvárali vchod. Pri jednom tom kameni sedelo karamelovlasé dievča, ktoré keď ich zbadalo sa v okamžiku zdvihlo. Grimmjow, ktorý išiel vedľa Ichiga sa pousmial.

"Hlúpučka, zas tam isto na mňa čakala celé dni," zašepkal a popohnal koňa k nej.

Rukia si všimla veľký úsmev, ktorý sa vyjasnil na tvári dievčiny keď Grimmjow zastavil pri nej, zosadol z koňa a privinul si ju k sebe v mocnom objatí. Keď to videla nemohla sa ubrániť úsmevu.

"To je zlaté," poznamenala a Ichigo sa pousmial.

"Áno je, tá dievčina si to zaslúži prešla si peklom," zašepkal a Rukia na neho prekvapene pozrela. Všetci sa vydali cez bránku k stanom odkiaľ už ľudia naradostene kričali a vítali ich naspäť no Ichigo sa pristavil pri Grimmjowovi a jeho žene. Keď ho karamelovlasá dievčina zbadala usmiala sa.

"Vaša výsosť," povedala zdvorilo a Ichigo sa zasmial.

"No tak Orihime veď som ti vravel, že nemusíš tak formálne," povedal a Grimmjow sa uškrnul.

"Hej, kľudne mu hovor idiot," dodal a Ichigo mu okamžite uštedril ranu keď zosadol z koňa. Potom sa otočil naspäť k Rukii a aj jej pomohol dole. Karamelovo vlasé dievča si so záujmom Rukiu premeralo.

"Orihime toto je princezná Rukia, moja budúca žena a kráľovna. Rukia toto je Orihime, Grimmjowova žena," predstavil ich a Rukia k nej pristúpila.

"Teší ma Orihime, už som o tebe niečo počula od tvojho manžela," usmiala sa.

"Dúfam, že len samé dobré veci," zachichotala sa a pozrela na Grimmjowa.

"Samozrejme," vtisol jej bozk na líce.

"Orihime bola by si taká láskavá a postarala sa o princeznú zatiaľ čo tu ja všetko povybavujem?" Spýtal sa jej Ichigo a ona prikývla.

"Samozrejme, tak poďte princezná, ukážem vám stan, ktorý budete zdieľať s Ichigom a pripravím vám kúpeľ," natiahla k nej ruku.

"Kľudne ma volaj Rukia a nemusíš mi vykať," usmiala sa na ňu a jej ruku prijala.

Orihime s ňou vošla do tábora kde si ich obzerali zvedaví ľudia. Rukia sa domnievala, že tu bude veľa lúpežníkov ale vôbec sa tu nenachádzalo toľko stanov ako si myslela. Dostali sa až do samáho stredu táboriska kde sa vynímal obrovský zlato červený stan.

"Tak toto je odteraz tvoj domov," potiahla ju dovnútra.

"Chvíľku sa tu poobzeraj ja zatiaľ zoženiem dievčatá aby ti do vane naliali teplú vodu," usmiala sa a vybehla von. Rukia zostala úplne ohúrená Ichigovým stanom.

Bol naozaj obrovský, s veľkou posteľou na boku, na ktorej sa nachádzalo množstvo vankúšov. Dva stoly, stoličky dokonca aj knihy a obrovské množstvo máp a zbraní poukladaných na stojane.

V tom dovnútra vošli dievčatá s kýblami plnými teplej vody, ktorú začali vylievať do veľkej drevenej okrúhlej vane.

Orihime znovu prikročila k Rukii a ukázala jej na miesto ohraničené modrým závojom vedľa vane.

"Tam sa môžeš ísť vyliezť," povedala a Rukia odhrunula závoj a vošla dovnútra. Keď sa vyzliekala uvedomila si, že ma vo vlasoch ešte stále kvet, ktorý dostala od Ichiga. Opatrne ho zložila, už bol trochu ovädnutý ale aj tak zavolala na Orihime.

"Čo sa deje?" Spýatala sa jej keď nakukla dnu.

"Ja lenže či by nebolo možné zohnať nejakú vázu na tento kvet," ukázala jej ho a Orihime prikývla.

"Pravdaže," zobrala ho od nej. Rukia sa dovyzliekala a vošla do vane, do ktorej dievčatá zatiaľ pridali všelijaké voňavé olejčeky.

Všetky už boli preč okrem Orihime. Rukia si sadla do vane ale namiesto toho aby začala relaxovať sa skrčila do klbka a pritiahla si nohy čo najbližčie k sebe.

Orihime k nej pristúpila a pohmkávavajuc si pesničku jej na hlavu pomaly vyliala vodu a potom jej vlasy začala umývať šanpónom. Až keď jej vlasy oplachovala všimla si, že je Rukia nejaká smutná. Pomohla jej ešte umyť chrbát a kým sa Rukai obliekala zavolala na dievčatá aby jej priniesli jedlo. Tie tak hneď urobili a ponosili dovnútra veľké množstvo jedla.

"Mala by si sa trochu najesť," usmiala sa Orihime a Rukia prikývla.

"Aj ty si so mnou daj, jedlo chutí lepšie keď ho zdielaš s ostatnými," povedala a Orihimin úsmev sa ešte zväčšil.

Obidve si sadla k stolu, na ktorom sa vynímal Rukiin kvet a pustili sa do jedla.

"Tak Orihime počula som, že s Grimmjowom čakáte bábätko, gratulujem," usmiala sa na ňu a Orihime šťastne pokývala hlavou.

"Ďakujem, len ma hnevá, že Grimmjow ho prezýva tekvička, vieš on..." rozhovorila sa o Grimmjowovi a o zážitkoch, ktoré s ním mala. Rukia ju len s úsmevom počúvala, bola rada, že má pri sebe niekoho takého veselého aspoň sa necítila tak sama.

Nakoniec sa dostali až k Ichigovi a lúpežníkom.

"Ichigo teraz vedie presne štyridsiatich lúpežníkov," povedala Orihime a Rukia prekvapene vytreštila oči.

"Iba štyridsiatich? Ale veď ja som počula, že pod jeho velením je tisícka lúpežníkov," vyhŕkla a Orihime sa zasmiala.

"Nepodceňuj ich možno, že ich je iba štyridsať ale dokopy majú silu tisícky mužov. Sú tu tí najlepší z najlepších," vysvetlila no Rukii sa moc tomu nechcelo veriť.

No na druhej strane Ichigo ju už neraz prekvapil a mestá dobíjal jedno za druhým takže možno niečo na tom pravdy bude.

Teraz už aj chápala prečo ho nikdy kráľovská stráž nemohla nájsť, koho by napadlo, že sa ukrýva v skale?

Vchod do stanu zašuchotal a dovnútra vošiel Ichigo.

"Dobrú chuť vám prajem dámy," usmial sa na ne.

"Ďakujeme a ty si už jedol?" Spýtala sa ho Orihime a on prikývol.

"Vlastne som sa chcel ísť okúpať ale moje sestry mi nedajú pokoj kým ich nezoznámim s Rukiou," vzdychol si a pozrel na ňu, "Viem, že si unavená, ale zvládneš to ešte?" Spýtal sa jej.

"Ale samozrejme aj tak pôjdem spať až večer lebo by som mala narušený režím," mykla plecami.

Dievčatá sa rýchlo najedli a potom následovali Ichiga.

Išli len kúsok od Ichigovho hlavného stanu keď v tom si Rukia všimla dve dievčatá. Čiernovlasá sa len slabo usmievala zatiaľ čo dievčina vedľa nej s bledými hnedými vlasmi mala na perách úsmev od ucha k uchu a o dušu jej kývala.

"To sú tvoje sestry?" Spýtala sa ho zaskočene.

"Hej, prečo sa tváriš tak prekvapene?" Nechápal.

"Ja že sa vôbec nepodobáte," zamumlala.

"No to je jasné, veď sú dievčatá,"

"Tak som to nemyslela. Vaše vlasy," naznačila a on sa zasmial.

"Jaj, no ja som vždy musel vynikať," pokrčil plecami.

Rukia sa pri nich zastavila a hnedovláska ju hneď objala.

"Rukia tak rada ťa spoznávam. Moje meno je Yuzu Kurosaki, Ichigova mladšia sestra. Toto je moje dvojča Karin Hitsugaya a jej manžel Touhirou Hitsugaya. Ja zatiaľ nikoho nemám," vzdychla si.

"Ani mať nebudeš," skočil jej do reči Ichigo a ona sa len zasmiala.

"To si hovoril aj Karin a pozri sa teraz," vyplazila na neho jazyk a Ichigo oduto pozrel do boku. Rukii to nedalo a slabo sa zasmiala.

"Takže ty si ten starostlivý starší brat, ktorý naháňa sestriných nápadníkov s mečom v ruke?" Podotkla.

"Presne," prikývla Karin a všetci okrem Ichiga sa začali smiať.

Karin podala Rukii na privítanie ruku a potom pozrela na bielovlasého mladíka za sebou. Ten tiež k ruky prikročil a taktiež si s ňou podal ruku na zoznámenie.

"Teší ma moje meno je Toushirou Hitsugaya," predstavil sa ešte raz a Rukia sa zamyslela.

"To meno mi je známe," zašepkala a potom na neho šokovane pozrela.

"Nehovor mi, že ty si ten dračí chlapec, o ktorom sa hovorí po celej zemi," vyhŕkla a on sa uškrnul.

"Samozrejme, že som," povedal a Rukia si ho začudovane premerala. Toto je naozaj ten dračí chlapec, o ktorom sa rozpráva, že si skrotil draka a teraz s ním bojuje po boku kráľa lúpežníkov? Myslela si, že je to len povera aby ľudia mala z kráľa lúpežníkov ešte väčši strach.

"Ale draka nemáš, však?" Spýtala sa na rovinu.

"Samozrejme, že mám. Hyourinmaru!" Zakričal. Chvíľku bolo ticho, potom sa ozval ozrutánsky rev a z neba sa k ním spustil obrovský tyrkysový drak.