3. Kapitola

3. Kapitola

---

"Takže ten strašidelný obor je Kenpachi, ten ďalší obor je Chad, lukostrelec je Ishida, ten malý bielovlasý je Toushirou a ten väčší bielovlasý je Kokuto, ten čiernovlasý je Ggio a ten striebrovlasý je Gin," vymenovala ich všetkých Rukia a Ulquiorra sa slabo pousmial.

"Ste vážne dobrá," pripustil a Rukia sa usmiala.

"Hej, čo sa to tu deje?" Prisadol si k ním z ničoho nič Grimmjow.

"Ulquiorra ma učil vaše mená," povedala Rukia.

"Och, to je super a zapamätala si si nejaké?" Spýtal sa.

"Zapamätala si všetky hneď na prvýkrát," poznamenal Ulquiorra a Grimmjow na neho prekvapene vytreštil oči.

"Si robíš prdel!" Vyhŕkol.

"Čo je to tu za krik?" Pridal sa k ním aj Ichigo.

"Tuná Ulquiorra mi tvrdí, že naša princezná už vie mená nás všetkých tu prítomných a že vraj si ich zapamätala na jeden šup," zdôraznil a Ichigo venoval svoj prekvapený pohľad Rukii.

"To je naozaj obdivuhodné," povedal a Rukia sa ešte viac skryla do deky.

"Ja idem teda spať," zamumlal Ulquiorra a ľahol si.

"Hej, nezostávaš s nami hore?" Spýtal sa ho Grimmjow.

"Ty si hovoril, že sa s Ichigom budeš striedať na stráži, ja som nič nesľúbil," zamrmlal so zatvorenými očami.

"Zradca," zavrčal Grimmjow ale Ulquiorra ho už ignoroval.

"Tak si teda pospi Ichigo ja ťa potom zobudím," zamrmlal Grimmjow a Ichigo pokrútil hlavou.

"To nemá cenu aj tak nezaspím, idem radšej obhliadnúť okolie," zamumlal a vybral sa preč. Keď odišiel Rukia sa konečne vykuklila spod deky a uprela svoj zrak na plamene ohňa, ktoré veselo v tme tancovali.

"Ichigo nie je až taký zlý ako si myslíš," prerušil ju zrazu z myšlienok Grimmjow. Nespustila zrak z plameňov a iba pokrčila plecami.

"Po pravde neviem čo si mám o ňom myslieť," zašepkala.

"Keď ho lepšie spoznáš budeš nakoniec šťastná, že si sa stalo jeho kráľovnou," uškrnul sa.

No to určite, odvrkla si v duchu Rukia ale nahlas nič nepovedala. Pre týchto mužov bol Ichigo ich kráľ a keby o ňom zle hovorila mohli by ju znenávidieť a ona by si nerada pohnevala tlupu lúpežníkov.

"V tábore ma čaká moja žena, volá sa Orihime," prehovoril po dlhej chvíľke znovu Grimmjow a ona sa na neho konečne pozrela.

"Je tehotná," pokračoval.

"Tak to ti gratulujem a v ktorom mesiaci?" Spýtala sa.

"V tretiom," pousmial sa ale potom znovu zvážnel, "Vieš moja žena si prešla všeličím predtým než sme sa stretli chcem len povedať...myslím, že vy dve by ste si mohli rozumieť tiež je niekedy pekne zaťatá," uškrnul sa a Rukia sa pousmiala.

"Rada ju spoznám," povedala a Grimmjow sa rozvalil na piesku.

"Dobre teda, idem spať," zamumlal a zatvoril oči.

"Počkať a čo bude s tým strážením?" Nadvihla obočie.

"Veď si počula Ichiga, on sa o to postará, dobrú," zývol si a pretočil sa na bok. Rukia si nahlas vzdychla. Títo chlapi su neskutoční!

V tom sa za ňou ozvali kroky a ona sa otočila na kráľa lúpežníkov, ktorý držal v rukách nádherný fialový kvet, ktor žiaril do tmy.

Rukia prekvapene zažmurkala.

Poznala ten kvet, podľa neho dostala meno.

"Rukia," zašepkala. Ichigo sa pousmial a sadol si k nej.

"Áno, rukia, tak sa volá. Znamená to svetlo. Máš veľmi krásne meno," potočil kvet v ruke a priložil si ho k perám.

"Vieš, že tento kvet veľmi milujem. Keď som bol malý rukie rástli na mieste kde som býval a vždy v noci keď som mal strach alebo som bol stratený či v úplnej beznádeji stačilo sa mi pozrieť na tie kvety a znovu som našiel svoju cestu," pozrel na Rukiu a fialový kvet jej vložil do vlasov za ucho.

Ani sa nepohla len na neho prekvapene hľadela a potom sa jemne dotkla lupeňov kvetov. Chcela mu niečo povedať ale nevedela čo. Tak ju zaskočil, že nenachádzala slov.

"Mala by si, si aspoň trochu pospať," zašepkal, no ona iba pokrútila hlavou.

"Nedá sa mi, zostanem s tebou hore," zamrmlala a znovu sa zakuklila do deky.

"Tak dobre," Ichigo si ľahol do piesku a zahľadel sa na oblohu posiatu nekonečným množstvom hviezd. Rukia si ho zvedavo premerala a potom sa znovu dotkla lupeňov kveta.

Tak ju s tým rozhodil, že jej srdce nachvíľku vynechalo úder. Nečakala, že jej donesie rukiu a povie jej niečo také.

"Kurosaki Ichigo si zvláštny," povedala nahlas a on sa pousmial.

"To hovoria viacerí princezná," odpovedal prosto.

Vzdychla si a aj ona sa zahľadela na hviezdy. Čím dlhšie však na ne hľadela tým viac sa jej cnelo za domovom preto znovu otočila pozornosť na Ichiga. Keď si uvedomil, že sa na neho díva uprel na ňu svoje hnedé oči no ona okamžite odvrátila zrak.

Čo sa to s ňou robí? Snáď s tým chlapom nesúciti alebo také niečo lebo tá neskutočná zlosť čo voči nemu na začiatku cítila začala nejako opadať.

Uprela svoj pohľad naspäť na oheň a ďalej sledovala plamienky, ktoré pomaly prestávali tancovať až pomaly stíchli.

Nakoniec jej predsa len od únavy začala padať hlava no než stihla zaspať Ichigo sa zdvihol a nahlas parkrát zatlieskal.

"Vstávame chlapi! Musíme ísť ďalej, v tábore si pospíte!" Zakričal a muži sa začali s mrnčaním a nadávkami zobúdzať.

Rukia si len povzdychla a vydala sa za Ichigom, ktorý už chystal koňa. Pozrel na ňu a pousmial sa.

"Princezná," podal jej ruku a ona ju prijala. Pritiahol si ju bližšie k sebe potom ju zodvihol do výšky a vysadil na koňa.

Rukia sa mu posunula aby mohol aj on vysadnúť. Chvíľku počkali kým sa zvyšok zorganizoval a potom sa znovu klusom vydali vztriec obrovskú púšť.

Tak ako sa predtým veľmi ochladilo teraz začínalo byť teplo. Rukia si nahlas zívla.

"Nie si smädná?" Spýtal sa jej Ichigo.

"Zatiaľ nie, nechápem ako môžeš byť taký plný života keď si vôbec nespal," pozrela na jeho tvár, na ktorej sa črtal malý úsmev. Len pokrčil plecami.

"Som zvyknutý, v tábore to doženiem," odpovedal. Rukia sa o neho unavene oprela a chvíľku sledovala vychádzajúce slnko no potom sa jej viečka zatvorili.

Zobudila sa až keď si uvedomila, že kôň zastal. Pozrela na Ichiga, ktorý ju tuho zvieral za ten čas čo spala aby náhodou nespadla a potom sa poobzerala okolo seba. Myslela si, že už sú v tábore ale okolo seba videla stále len púšť a pred ňou sa črtala obrovská skala.

"Kde to sme?" Spýtala sa prekvapene.

"Predsa pred táborom," uškrnul sa na ňu.

"Ja tu žiadny tábor nevidím," zamumlala.

"Ichigo pohni kostrou, kým som ešte mladý," vyštekol zozadu Grimmjow a Ichigo si vzdychol.

"Tábor je rovno pred tebou," ukázal prstom na skalu, "Stačí vysloviť len čarovné slová," dodal a ona prekvapene zažmurkala.

"Čarovné slová?" Spýtala sa a on sa uškrnul.

"Presne tak. Sezam otvor sa,"