16. Kapitola

16. Kapitola

---

Rukia nevyšla zo stanu, sedela nad mapou a jej hnev sa stále zväčšoval, každou sekundou, každou minútou, každou hodinou len rástol a nechcel sa vytratiť. Mala na jazyku toľko vecí, ktoré sa chystala Ichigovi vyšplechnúť do tváre. Už mu nebude trpieť jeho tajomstvá, jeho výhovorky, už viac nie.

Nastala tma a potom sa pomaly začalo rozvidnievať. Vtedy sa vchod do stanu odhrnul a dovnútra vošiel Ichigo. Prekvapene pozrel na Rukiu, ktorá ešte stále sedela za stolom.

"Myslel som si, že už spíš," povedal s úsmevom no ten mu hneď zmizol z tváre keď sa Rukia postavila s mapou v ruke a ukázala na miesto kde sa nachádzalo kráľovstvo jej otca.

"Čo to má znamenať? Sľúbil si predsa, že keď si ťa vezmem necháš mojich rodičov na pokoji," Spýtala sa ho.

"Kde si vzala tú mapu?" Pozrel na ňu napoly prekvapene, napoly nahnevane.

"Nie! Teraz kladiem otázky ja! Čo to má znamenať Ichigo?!" Vyhŕkla. Nastalo hrobové ticho. Ichigo pozrel do boku a na niečo sa zahľadel akoby rozmýšľal čo jej má povedať, nakoniec sa na ňu znovu otočil a pozrel jej rovno do očí s chladným výrazom.

"Je to tak," zašepkal, "chcem dobiť aj kráľovstvo tvojich rodičov," povedal. To Rukii stačilo na to aby jej potláčaný hnev úplne pretiekol.

"Ty sukin syn!" Zvrieskla a hodila po ňom mapu, "Odporný klamár, sľúbil si mi to, sľúbil si mi, že ich necháš na pokoji!" Zaťala ruky v päsť. Od hnevu sa jej chcelo plakať, bola tak sklamaná, cítila sa tak zradená. Naozaj mu verila a on ju pritom celý ten čas vodil len za nos a využíval.

"Tvoj otec," zavrčal Ichigo, schytil do ruky mapu, ktorú po ňom Rukia hodila a urobil k nej krok, "vďaka tomu tvojmu milovanému ocinkovi je moja žena mŕtva, zabil ju jeden z jeho vojakov, keď sa snažila chrániť našeho syna, v deň keď tvoj otec vtrhol do kráľovstva Sousukeho Aizena a zosadil ho z trónu," zazrel na ňu.

"Nikdy mu to neodpustím, pripravil ma o všetko a preto teraz ja pripravím o všetko jeho," vyšplechol jej do tváre tú surovú pravdu.

Rukia sa najprv nezmohla na slovo, len šokovane hľadela s akým hnevom ju sleduje, všetko čo mu chcela povedať, všetky tie vety, ktoré mala nachystané sa zrazu rozplynuli na jej jazyku ešte skôr než ich stihla vysloviť a jediné čo zostalo bol obrovský smútok.

"Môj otec sa snažil vaše kráľovstvo zachrániť pretože tam bol obrovský hladomor kvôli tomu, že si váš kráľ všetko bohatsvo a úrodu nechával pre seba, išiel tam aby vás zachránil," zašepkala a pristúpila blízko k nemu.

"Dôveroval svojim mužom tak ako ty dôveruješ svojej družine ale jeden z nich ho zradil, môj otec nie je všemocný Ichigo, nemôže dohliadať na tisícku mužov, zostáva mu len jediné, veriť im, no ten jeden jeho dôveru sklamal, to sa môže stať aj teba, aj jeden z tvojich mužov ťa môže zradiť, porušiť tvoje pravidlá ani o tom nebudeš vedieť!" Vyhŕkla a slabo mu do hrude buchla päsťou.

"Je mi ľúto tvojej ženy a je mi ľúto aj tvojho synčeka ale," s uslzenými očami pozrela rovno na neho, "ja ti zase nikdy neodpustím to, že som sa kvôli tomu stala objektom tvojej pomsty. Pripravil si ma o všetko: o rodinu, domov, sny a budúcnosť, všetko si mi zobral len preto aby si sa pomstil môjmu otcovi lebo si vedel ako veľmi bude trpieť keď jeho jediná dcéra skončí v rukách lúpežnika, využil si ma a zahral si sa so mnou ako s nejakou sukou," aj keď si sľúbila, že pred ním nebude plakať neudržala sa, to sklamanie bolo pre ňu viac bolestivé ako si myslela, trhalo jej srdce na kúsky.

Vtedy sa Ichigova zlosť premenila na šok a rýchlo ju chytil za plecia.

"Nie, Rukia to tak nie je, ty nie si žiadny objekt, ja som to tak nemyslel, áno, chcel som sa tvojmu otcovi pomstiť ale teba naozaj milujem," hovoril naliehavo.

"Nie!" Vyštekla, strhla zo seba jeho ruky a ustúpila dozadu, "už nechcem počuť viac tých tvojich klamstiev, ty si ma nikdy nemiloval, vždy to bola tvoja žena, Senna, ktorú si miloval, viem to pretože vtedy keď ťa zranili a ja som sa celé noci o teba starala neustále si opakova jej meno, jej a svojho syna Mamora," zašepkala hladiac do zeme a potom pozrela znovu na neho.

"Prestaň mi už konečne klamať Ichigo. Naletela som ti viac ako dosť, najhoršie na tom všetkom je, že som ti uverila tak veľmi až som ťa začínala milovať," trpko sa usmiala a rýchlo prešla okolo neho.

"Rukia, prosím," ozval sa jeho úpenlivý hlas a pokúsil sa ju chytiť za ruku no ona od neho rýchlo odskočila.

"Nechaj ma tak Ichigo, nechcem ťa už viac vidieť, nechcem aby si sa ma dotýkal, nechcem ťa cítiť vo svojej prítomnosti," zavrčala a vybehla von.

Plačúc sa vybrala na miesto, ktoré jej bolo zo všetkých najmilšie, pri jazierku kde vždy odpočíval Hyourinmaru, aj teraz tam bol. Len čo ju drak zacítil zdvihol nadšene hlavu, veľmi si ju obľúbil. Keď Rukia draka uvidela rozvzlykala sa ešte viac, rozbehla sa k nemu a tuho ho objala.

Hyourinmaru zo seba vydal ľútostivý zvuk, skoro to znelo ako kňučanie psa, privinul si ju k sebe chvostom a zakryl ju svojim obrovským krídlom.

Rukia veľmi dlho plakala, pritískajúc si ruky na skoro neviditeľné bruško, rozmýšľajúc čo bude ďalej. Čo bude robiť? Prvá myšlienka, ktorá ju napadla bola siahnúť si na život ak Ichigo zničí jej rodinu ale tým by zabila aj svoje nevinné dieťa, ktoré sa nijako neprehrešilo a ničoho zlého sa nedopustilo. Nechcela to urobiť, taká sebecká nedokáže byť. Možno by mohla utiecť, skúsiť sa vrátiť domov. Vždy keď si spomenula na svojich rodičov prišlo jej ešte viac clivo. Uvedomovala si, že stratila domov, pevnú pôdu pod nohami, miesto, ktoré tak začínala mať rada jej zrazu prišlo úplne cudzie.

Orihime s Grimmjowom počuli celú hádku Ichiga a Rukie, bolo to nechtiac, dlho sa vítali pri bráne a potom keď sa vybrali naspäť prechádzali okolo ich stanu zrovna v tom momente keď začali po sebe kričať.

Orihime zostala úplne obarená, chvíľku sa nezmohla na slovo, vôbec netušila čo Ichigo plánuje s Rukiinou rodinou, tak isto ako vôbec netušila o Senne a Mamorovi. Z tranzu sa spamätala až keď Rukia vybehla s plačom zo stanu vôbec ich nevnímajúc. Vtedy ňou prešla zlosť a pozrela na svojho muža, ktorý sa snažil jej pohľadu vyhnúť.

Ten sviniar o tom vedel a nič jej nepovedal! Videla to na jeho previnilom výraze.

"Ty si o tom vedel," nebola to otázka len potvrdenie. Grimmjow si mrzuto vzdychol.

"Pozri láska, checel som ti o tom povedať ale Ichigo mi zakázal sa o tom s hocikým baviť, na svoju minulosť je citlivý a tie plány...vedel aká si si blízka s Rukiou a nechcel aby si jej to povedala," začal vysvetľovať no Orihime ho umlčala pohlavkom.

"Strč si tu lásku veď vieš kam! Sme manželia, takéto veci si máme hovoriť, to ty si povedal, že nebudeme mať pred sebou žiadne tajomstvá, ty vieš všetko o mne a ja teraz zisťujem, že vlastne si mi veľa podstatných vecí zamlčal!" Vyprskla.

"No tak Orihime, nemôžeme to prebrať v kľude, nemôžeš sa rozčulovať, mysli na naše dieťa," dotkol sa jej pekne viditeľného bruška. Ona si však len odfrkla, zdrapila ho za ruku, dovliekla k Ichigovmu stanu a hodila ho dovnútra. Grimmjow zaletel smerom k Ichigovi a skoro spadol z rovných nôh no udržal rovnováhu. Ichigo, ktorý teraz beznádejne sedel na stole na neho šokovane pozrel. Kým sa stihol však hocičo spýtať dovnútra vtrhla Orihime, ktorá zlosťou priam blčala.

"Vy dvaja!" Ukázala na nich prstom, "Hlavne ty!" ukázala na Ichiga.

"Som z vás veľmi sklamaná! Rukia ťa naozaj milovala a ty si jej vrazil nôž rovno do chrbta, jediné čo od teba chcela bola úprimnosť, mala právo vedieť o tvojej minulosti, tak isto ako ty si mal dodržať sľub, ktorý si jej dal! Čo chceš teraz robiť? Predstav sa v jej situácii, práve prišla o všetko čomu verila a utiecť predtým nemôže lebo čaká tvoje dieťa!" Vyprskla. Ichigo nešťastne sklonil hlavu.

"Ibaže ja neviem čo mám teraz robiť, celé som to pohnojil," zašepkal.

"No predsa pôjdeš za ňou a povieš jej všetko o svojej minulosti, pekne poporiadku aj keby to malo úplne zlomiť tvoje srdce!" Vyštekla a potom pozrela na Grimmjowa.

"A čo sa teba týka, ja aj naše dieťa sme na teba nahnevaní, od rozčúlenia až kope ako bláznivé a to je iba tvoja chyba! Ale vieš čo? Nie si jediný čo má tajomstvá, vieš ako som ti hovorila, že sa mi víly zjavile len tak. Klamala som, v skutočnosti som sa hrala s tvojimi nožmi a poranila sa," povedala ešte stále s hnevom v hlase a Grimmjow na ňu vytreštil oči.

"Čo si urobila?!" Vyhŕkol neveriacky.

"Počul si," povedala víťazoslávne a odpochodovala preč.

Ichigo s Grimmjowom na seba v šoku pozreli.

"Tvoja žena je hrôzostrašná keď sa naštve," zamumlal Ichigo.

"Niečo mi hovor," vzdychol si Grimmjow a potom buchol päsťou Ichigovi do pleca.

"Počúvaj bratček ale s Rukiou by si sa mal ísť naozaj porozprávať," povedal, Ichigo prikývol a zdvihol sa.

"Idem, musím napraviť všetky chyby, ktoré som napáchal,"