15. Kapitola

15. Kapitola

---

Na druhý deň keď Ichigov trénoval s ostatnými sa Rukia pri nich pristavila.

"Hej, kráľ, máš tu svoju krásnu kráľovnú," upozornil ho Renji a Ichigo sa na ňu otočil.

"Kráľovná moja čo sa deje?" Podišiel k nej.

"Chcela som sa len spýtať na list od mojich rodičov, úplne som na to kvôli ostatným udalostiam čo sa stali zabudla," povedala a on prikývol.

"Vidíš, dobre, že si povedala, mne to tiež vyfučalo z hlavy. Mám ho, poď so mnou," otočil sa na svojich mužov, "trénujte zatiaľ bezo mňa, za chvíľku sa vrátim," prikázal a vybral sa s Rukiou do ich stanu kde zo svojej veľkej truhlice vytiahol list uložený v elegantnej zlatej obálke.

"Nech sa páči," podal jej ho a Rukia sa slabo pousmiala. Konečne sa dozvie niečo o svojich rodičoch. Sadla si na posteľ a už ho otvárala keď sa jej Ichigo prihovoril:

"Rukia ohľadom toho včerajšku," začal a ona na neho zvedavo pozrela. Sklopil zrak, s povzdychom sa poškrabal za hlavou a potom pozrel znovu na ňu, "chcem len aby si vedela, že jedného dňa ti o tom porozprávam, tak maj so mnou strpenie," povedal a ona prikývla.

"Dobre Ichigo, verím ti a preto počkám," usmiala sa a on si k nej prisadol a objal ju.

"Ďakujem, vieš, naozaj ťa ľúbim," pozrel jej s mäkkým úsmevom do očí a ona sa prichytila pritom, že jej srdce začalo biť ako splašené a do líc jej vstúpila červeň.

"Ja...privádzaš ma do rozpakov," zakoktala sa a on sa rozosmial a venoval jej krátku pusu.

"Ten rumenec na lícach ti pristane, si veľmi zlatá keď si v rozpakoch," povedal pobavene keď sa dvíhal.

"Kráľ lúpežníkov prestaň si zo mňa robiť srandu," zazrela na neho.

"To by som si nedovolil moja kráľovná," žmurkol na ňu a odišiel preč. Vzdychla si a potom nedočkavo začala čítať list. Všetky jej obavy o rodičov sa rázom rozplynuli. Darilo sa im dobre, otec sa vyliečil a snaží sa napraviť chyby v kráľovstve, ktoré dovtedy prehliadal. Stále však po nej pátrajú a modlia sa za to aby sa znovu mohli stretnúť.

"Ľúbime ťa, mama a otec,"

Tieto posledné slová jej zas a znovu pripomenuli ako veľmi jej chýba domov, ako veľmi jej chýbajú rodičia. Čo by dalo za to by ich znovu mohla uvidieť. Rýchlo potlačila slzy, ktoré sa jej drali do očí lebo vedela, že keby sa rozplakala len tak ľahko by sa neupokojila.

Po chvíľke do stanu vstúpila Orihime.

"Neruším ťa?" Spýtala sa jej a Rukia pokrútila hlavou.

"Práve som dočítala list od rodičov, " zašepkala a Orihime si k nej prisadla.

"Ako sa majú?" Vyzvedala.

"Dobre, všetko v poriadku, sú zdraví a to je hlavné," usmiala sa na ňu, no Orihime si všimla, že je smutná, vedela aj prečo, isto sa jej znovu zacnelo za domovom. Už ju poznala dosť dobre na to aby vedela kedy ju niečo trápi.

"To aby si im rýchlo odpísala a povedala im novinky o tom, že čakáš dieťa, ozaj ako reagoval Ichigo? Stavím sa, že bol nadšený," zmenila rýchlo tému a Rukia v hrôze zbledla.

"Vlastne...ja som mu to ešte nepovedala," zašepkala a Orihime prekvapene zhíkla.

"Ako je to možné?!"

"No lebo bol zranený a ja som sa o neho bála a úplne som na to zabudla, bože, ako som na to mohla zabudnúť?" Nechápala.

"Tak mu to bež oznámiť?" Popchla ju Orihime.

"Akože hneď teraz?"

"No samozrejme, bež, zakrič mu to z plných pľúc, chcem vidieť jeho výraz," schytila ju za ruku a vybehla s ňou zo stanu.

Dobehli k mužom, ktorí ešte stále trénovali. Ichigo ako vždy s úškrnom na perách pretože všetkých zrážal k zemi, dokonca aj obrovského Zarakiho Kenpachiho. Rukia videla ako sa pyšne nadnášal, no samozrejme, nebol by to jej manžel aby sa pred ostatnými mužmi nechvastal, že je v niečom lepší ako oni. No počkať veď ona mu ten úškrn z tváre zmyje.

"Kráľ môj!" Zakričala za ním. Zažraný do bitky ju najprv ani nepočul kým na neho nezreval Grimmjow.

"Kráľ tvoja kráľovná si žiada tvoju pozornosť!" zakričal a on sa najprv zmätene pozrel na neho a potom na Rukiu.

"Áno, kráľovná?" Spýtal sa jej a už sa bral smerom k nej keď na neho zakričala:

"Som tehotná,"

Vtedy sa v polke cesty zastavil a ona by mohla odprisahať, že ani nedýcha.

"A-Ako prosím?" Vykoktal zo seba po chvíľke ticha.

"Som tehotná, budeme mať dieťa," zopakovala znovu s veľkým úsmevom na perách.

Na to všetci muži začali burácať ako o život, šťastne búchali Ichiga po pleciach a gratulovali mu. Samozrejme hneď všetci obklopili aj Rukiu a taktiež jej začali gratulovať.

Ichigo sa k nej musel cez nich doslova predraď a keď sa mu to podarilo zobral ju do náruče.

"Naozaj ťa milujem," zašepkal jej do ucha.

Bolo to o dva mesiace neskôr keď Ichigo odišiel s družinou obhliadnúť mesta, ktoré dobili, ona zostala v skrýši lebo sa necítila až tak dobre. Spoločnosť jej robil Hichigo, ktorého tam Ichigo nechal s tým, že ho aj tak teraz nebude potrebovať a mal lepší pocit keď vedel, že tam s ňou Hichigo zostal keby sa niečo zvrtlo.

"Takže..." ozval sa Hichigo keď Rukia unudene sedela za stolom a písala ďalší list rodičom, "čo ideme robiť? Začínam sa nudiť,"podotkol. Rukia sa na neho pozrela a potom sa zamyslela.

"Chceš si zahrať karty?" Spýtala sa ho.

"Iba ak budeme hrať o prachy," uškrnul sa.

"Dobre teda, aj tak prehráš," úškrn mu opätovala.

"Och, kráľovná si myslí, že ma môže poraziť, to sa veľmi mýli," vyložil si nohy na stôl s frajarským výrazom v tvári.

"Tak dobre a kde sú karty?" Poobzerala sa dookola.

"Čo ja viem? Pozri v tej truhli," ukázal na Ichigovu veľkú trhlu a ona na neho pochybovačne pozrela.

"Neviem či smiem, Ichigo tam má svoje osobné veci," zaváhala a Hichigo si vzdychol.

"Bože, tváriš sa akoby tam mal mať spodné prádlo svojich bývalých," zašomral ale podišiel k truhle a začal ju vyhadzovať akoby tam Ichigo mal iba odpad. K Rukiiným nohám dopadla obrovská mapa, ktorá sa trochu skrčila a ona zhíkla.

"No tak Hichigo, opatrne s tými vecami, ak mu niečo zničíš tak si ma neželaj!" Vyhŕkla, natiahla sa pre mapu a začala ju vyrovnávať.

Vtedy si niečo uvedomila, na mape boli všetký kráľovstvá ich zeme, väčšina z nich bola preškrtnutá, boli to tie, ktoré dobil, a pár ich bolo ešte v krúžku a medzi nimi bolo aj kráľovstvo jej rodičov.

Celá zbledla a ruky sa jej začali triasť.

"Hichigo," zašepkala.

"Hm," zašomral od truhly, ktorú stále prehrabával.

"Na tejto mape kde sú vyznačné kráľovstvá, tie čo sú v krúžku..." nedokončila ani vetu lebo Hichigo ju hneď doplnil:

"Tie čo sú v krúžku sa ešte len chystá dobiť," povedal a jej mapa vypadla z ruky.

Cítila ako sa jej v hrdle tvorí obrovská hrča a od hnevu ju v očiach začali štípať slzy.

Sľúbil jej, že keď si ho zoberie nechá jej kráľovstvo na pokoji, nechá jej rodičov tak! Celý ten čas jej klamal!